Strach z neznámych neznamená fóbiu

Dieťa usedavo plače a drží sa matky ako kliešť. Teta je v rozpakoch a trochu urazená. Ako je možné, že to bábätko, ktoré sa na ňu ešte pred mesiacom usmievalo, je teraz také vyľakané a nepriateľské?

Teta netuší, že ten malý uplakanec za to nemôže a ani ona nie. Usmievavé a spoločenské dieťa sa nepremenilo švihnutím čarovného prútika na bojácneho mrzúta, len sa dostalo do fázy, keď je strach z neznámych prirodzeným javom. Tá prichádza okolo ôsmeho mesiaca veku dieťaťa.

Prejdú si tým všetci

Táto zmena správania nie je náhla, ako by sa mohlo zdať, ale je to dlhodobý proces. „V troch mesiacoch dieťa začína rozoznávať rozdiel medzi ľudskou bytosťou a zvieraťom. Neskôr, okolo ôsmeho mesiaca, keď sa mu cibrí vnímanie, začína rozlišovať tváre členov rodiny od ostatných ľudí,“ vysvetľuje detský psychiater Daniel Bailly.

Dieťa si totiž prvý raz uvedomí samo seba ako indivíduum existujúce oddelene od svojej matky. Tak pochopí, že aj ostatní ľudia sú jednotlivé bytosti, iné ako ono samo. A zažíva podobný pocit, ako by zažil dospelý, ktorý z ničoho nič zistil, že nábytok a ďalšie neživé predmety ožili, začali sa pohybovať. A to dokáže nahnať poriadny strach. Preto teda ten plač a krik, keď dieťa v tomto veku uvidí nejakú neznámu tvár. A nielen to, desí ho všetko, na čo nie je zvyknuté, napríklad hluk práčky alebo vysávača, nerozosmejú ho ani bábky na ruku alebo tvár klauna, naopak, rozplačú ho.

Každý trochu inak

Samozrejme, nie každé dieťa hneď spustí v takejto situácii krik. Niektoré pred neznámym človekom len uhne pohľadom, skryje oči do dlaní. Iné však nemožno utíšiť. U týchto detí namerali pri výskume zvýšenú hladinu kortizolu, stresového hormónu. „Deti, ktoré v prvých mesiacoch mali priveľmi úzku väzbu s matkou a v ich okolí sa nevyskytoval nikto ďalší, sú náchylnejšie na podobné úzkostné stavy,“ vysvetľuje doktor Bailly. Také deti doslova visia na svojej matke a nechcú jej dovoliť, aby sa na krok vzdialila.

Keď sa do toho objaví niekto neznámy, tieto prejavy sa ešte zintenzívnia. A dokonca sa stáva, že dieťa sa začne báť aj ľudí, ktorí síce nie sú úplne neznámi, ale nevída ich tak často. Býva to prípad starých rodičov či susedov. Títo dospelí však často nechápu, kde sa u dieťaťa antipatia voči nim vzala, považujú ich za prehnane plaché alebo rodičmi nesprávne vychovávané. Toto nedorozumenie, ktoré často zhatí inak priateľské vzťahy, stojí za to vysvetliť tým, že ide o bežnú vývojovú etapu.

Čítajte tiež:

Na stretnutie sa pripravujeme

Situáciu netreba dramatizovať, ale pár jednoduchých prípravných krokov sa vyplatí urobiť vždy. Napríklad ak má prísť nejaká návšteva. Ešte predtým vezmeme dieťa do náručia a zasvätíme ho do nadchádzajúcej udalosti: „Príde teta Barbora a strýko Ondrej. Už ste sa videli, ten strýko má fúzy a teta okuliare. Nedávno ti priniesli tohto zajačika.“ Keď sa ozve zvonček pri dverách, znova zopakujeme dieťaťu, kto prichádza. Návštevu následne oboznámime so situáciou a ideme po dieťa, vezmeme ho do náručia a opäť pokojným hlasom zopakujeme, s kým sa o chvíľu stretne.

Potom už necháme na ňom, aby si pomaly, podľa seba, neznámych preskúmalo a zoznámilo sa s nimi. Zvedavosť je silný impulz, a keď sa k tomu pridruží pocit bezpečia, skúmanie neznámeho sa môže stať vzrušujúcim zážitkom.

Rituály presvedčia viac než slová

Aj s dospelými, napríklad s babičkou, ktorá občas zájde na návštevu, sa dajú dohodnúť malé rituály. Napríklad aby sa s dieťaťom privítala zakaždým rovnako, komunikovať sa dá i prostredníctvom obľúbenej hračky, opakovať slovíčka a frázy, ktoré má dieťa rado. Ak sa, naopak, my chceme vybrať niekam von a dieťa budú strážiť starí rodičia, zahráme sa s ním tak dva-tri dni predtým malú hru. Ukryjeme napríklad jeho obľúbenú hračku za chrbát, tvárime sa, že ju hľadáme, a potom ju ukážeme. Podobné hry, pri ktorých niečo mizne a následne sa zase objaví, utvrdí dieťa v tom, že keď niečo nevidí, ešte to neznamená, že tá vec neexistuje.

Rovnako ani mamička, keď na chvíľu zmizne, nestratí sa úplne. Túto vývojovú etapu netreba démonizovať, napriek tomu je však dobré vyvarovať sa napríklad toho, aby okolo ôsmeho mesiaca dieťa prvý raz strážil niekto cudzí, išlo do jaslí alebo aby sme bez neho odišli na nejaký čas preč. To by mu mohlo spôsobiť nepríjemný šok. Tieto kroky treba podniknúť tak do šiestich mesiacov veku dieťaťa alebo až bude mať vyše roka. Nevypláca sa ani prehnane ochranný dáždnik a vyhýbanie sa neznámym. Prechodný stav úzkosti, na ktorý si už o pár mesiacov ani nespomeniete, by sa mohol vyvinúť do fóbického správania. A to sa napráva oveľa ťažšie.

3.11.2016 12:37| autor: Helena Chvojková

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist