Bábätko pri pôrode: Čo cíti a čo robí?

Premýšľali ste niekedy o tom, čo vaše bábätko bude prežívať a cítiť, až nastane ten správny čas a ono sa začne predierať na svet? Bude cítiť bolesť? Ako sa prvý raz nadýchne? Prinášame vám náhľad na to, aké sú skúsenosti bábätka z pôrodu.

Ako vôbec prejde rodidlami?

Asi každému bude pripadať neuveriteľné, ako môže troj- a niekedy aj štyriapolkilové dieťa prejsť otvorom približne s priemerom šišky. No múdra matka príroda to zariadila tak, aby hlavička rodeného bábätka bola mäkká. Predstavte si lebku novorodenca ako dlaždice spojené mäkkou maltou. A práve tie poddajné spoje umožňujú malé posuny lebkových kostí, čo umožňuje priechod pôrodnými cestami. Hlavička býva následne po pôrode mierne zdeformovaná, ale i väčšia deformácia sa upraví v priebehu niekoľkých dní od pôrodu.

Ako dieťa pri pôrode dýcha?

Počas pôrodu dochádza k mechanickým a fyziologickým zmenám, ktoré pripravia bábätko na jeho prvý nádych. Pred pôrodom získava plod kyslík od mamy – cez placentu. No keď sa dieťa narodí a pupočná šnúra sa prestrihne, nemôže už placenta plniť svoju úlohu a jej funkciu prevezmú pľúca.

V maternici sú pľúca vyplnené vodou, ktorá im pomáha dozrievať. Počas pôrodu dôjde k vytlačeniu tejto tekutiny, takže sa pľúca rozšíria a môžu sa naplniť vzduchom prvých nádychov.

Neprežije teplotný šok?

Ako sa dieťa, ktoré prichádza z teploty okolo 37 °C, prispôsobí teplote v pôrodnej sále, kde je nejakých 25 °C? V tomto prípade hrá veľkú úlohu štítna žľaza, ktorej produkcia vyletí až do neba. Tento nárast je spôsobený chladom a zvýšeným adrenalínom. Zvýšená hladina štítnej žľazy podporí tvorbu tepla z tuku a tým pomôže novorodencom regulovať teplotu mimo maternice.

Na tepelnú pohodu tesne po pôrode sa zameriava i personál v pôrodnej sále, opisuje pediater MUDr. Martin Gregora: „Základom tepelnej pohody dieťaťa, a teda aj hladkého priebehu popôrodnej adaptácie, je zamedzenie strát tepla. Pretože k najväčším stratám dochádza prostredníctvom odkrytej hlavičky, sestra hneď po prvom ošetrení v pôrodnej sále zabalí celé telíčko i hlavu do vyhriatej plienky. Z rovnakého dôvodu sa dieťa ihneď po pôrode nekúpe a smolka sa buď neodstraňuje vôbec, alebo sa len ľahko otrie. Pri prvom priložení k prsníku je dieťa prikryté plienkou alebo uterákom a hruď a bruško si zohrieva o matkino telo. Nezrelé dieťa alebo dieťa s dýchacími či inými ťažkosťami ukladáme na vyhrievané lôžko alebo do inkubátora, aby malo zabezpečený ešte lepší tepelný komfort.“

Môže cítiť bolesť?

Dnes už vieme, že novorodenci pravdepodobne bolesť cítia. No to, akým spôsobom a do akej miery ju pociťujú v priebehu pôrodu, je stále predmetom diskusií.

Podľa MUDr. Gregoru sú nepohodlie a prekážky, ktoré musí dieťa pri príchode na svet prekonať, prirodzenou súčasťou života: „Bežný vaginálny pôrod je udalosť, na ktorú sa plod pripravuje a pre novorodenca je táto forma stresu podnetom na prekonanie prekážok, ktoré mu na ceste k životu stoja. Aj tu platí pravidlo, že stres (ktorý bolesť nesporne vyvoláva), ak nie je dlhodobý a extrémny, je hýbateľom nášho rozvoja a jeho prekonávanie nás posúva vo vývoji ďalej.“

Na Babywebe tiež nájdete:

Čo môže vidieť a počuť?

Rovnako ako neexistuje žiadny spôsob, ako zistiť, či a akú bolesť dieťa cíti pri priechode pôrodnými cestami, nemôžeme si ani byť istí, koľko toho dieťa počas pôrodu vidí.

S určitosťou však vieme, že plod nejaké sluchové schopnosti má už pred tým, ako príde na svet. Dieťa v maternici dobre počuje mamin hlas, ale aj okolité dianie, len k nemu tieto zvuky prichádzajú cez brušnú stenu tlmene. Rozprávanie a spievanie matky počas deviatich mesiacov, čo ho nosila v lone, umožňuje novorodencovi rozpoznať jej hlas po pôrode a podporí tak ranú väzbu medzi matkou a dieťaťom.

Naopak, to, koľko toho dieťa v maternici vidí, možno odvodiť len ťažko. Tak či onak vieme, že dieťa po narodení vidí rozmazane a dokáže dobre zaostriť na vzdialenosť asi 25 centimetrov – čo je presne vzdialenosť medzi hlavičkou dieťaťa pri dojčení a matkinou tvárou. A nechýba mu ani schopnosť rozpoznať a zapamätať si črty tváre svojej mamy – čo je ďalšia dôležitá súčasť bondingu.

Čo vlastne pri pôrode robí

Hlavičkou sa dieťatko v ideálnom prípade otočilo dole už niekedy okolo tridsiateho týždňa, ale môže k tomu dôjsť aj neskôr alebo vôbec (v prípade, že sa dieťa neotočí, hovoríme o pôrode panvovým koncom). Priechod hlavičky pôrodnými cestami je najnáročnejší, pretože tá je najväčšia.

Pôsobením kontrakcií je dieťa maternicou vtláčané hlbšie do pôrodných ciest, bradičku skloní na hrudník, aby hlava kládla čo najmenší odpor čo najmenším priemerom hlavy.

Počas prvej doby pôrodnej hlavička vytvára zložitý spinálny pohyb tak, aby sa prispôsobila rôznym rozmerom v hornej a dolnej časti panvy. Samotné bábätko nijako nepracuje, len sa pomocou sily maternicových kontrakcií posúva cez panvu rodičky. Tvar panvy spôsobuje, že hlavička musí rotovať, dĺžka tejto rotácie vzápätí záleží na postavení plodu. Pôrod hlavičky je najnáročnejšou a najbolestivejšou fázou pôrodu, väčšiu bolesť môže spôsobiť tiež následné vytlačenie ramienok, zvyšok pôrodu je potom už veľmi rýchly.

Aké je to pri cisárskom reze?

Ako sa pôrod dieťaťa narodeného prirodzenou cestou líši od vyňatia bábätka sekciou? Pravdepodobne bude mať hlavička dieťaťa po cisárskom reze pekný prirodzený tvar, pretože neprešla tlakom pôrodných ciest. Ďalší dôležitý rozdiel je v dýchaní – to môže byť plytkejšie a rýchlejšie ako u bábätka porodeného vaginálne. Pretože počas sekcie nedošlo k vytlačeniu tekutiny pomocou tlaku v pôrodných cestách, môže trpieť tranzitórnym tachypnoe novorodenca, známym ako vlhké pľúca. Príznaky dychovej tiesne sú badateľné od narodenia, niekedy je potrebná ventilačná podpora, zvyčajne sa však upraví do 24 – 48 hodín.

Vôňa hlavičky:Hoci zdravotníci často v snahe zabezpečiť absolútnu tepelnú pohodu bábätka bezprostredne po pôrode odporúčajú použitie čiapočky, zástancovia kontaktného rodičovstva naopak uprednostňujú posilnenie ranej väzby pomocou vône bábätka s tým, že teplo v dostatočnej miere zabezpečuje matkino telo.

Adaptácia bábätka po pôrode

Je prirodzeným inštinktom matky, aby podporila jeho adaptáciu, chránila ho pred chladom a predovšetkým nechala naplno vyznieť prirodzene nastavené procesy na posilňovanie láskyplného vzťahu a porozumenia medzi ňou a práve narodeným človekom.

Po pôrode je dôležité, aby bola matka s dieťaťom ponechaná v pokoji a súkromí. Položením dieťaťa na svoje nahé telo mu zabezpečí tepelný komfort, a keď ho prikryje tmavočerveným uterákom, vytvorí mu prostredie podobné tomu, aké pozná z maternice. Tlkot matkinho srdca ho bude upokojovať, zatiaľ čo matka bude vdychovať vôňu z jeho hlavičky, čo jej umožní lepšie napojenie na bábätko a jeho potreby. Spolu s vyplavovaním oxytocínu a ďalších hormónov pomôže táto vôňa matke v lepšej starostlivosti o bábätko.

Bábätko neumyté od plodovej vody zase pomocou vône ľahšie nájde bradavku, ktorá vonia rovnako ako ruky bábätka. V priebehu prvých hodín po pôrode je dieťatko schopné doplaziť sa z brucha až k bradavke a samo sa prisať.

Prvé okamihy a hodiny po pôrode sú veľmi dôležité pre vzťah matky a dieťaťa a môžu ovplyvniť celý život. Stačí len zavrieť dvere a nechať ich na pokoji, aby príroda mohla urobiť svoju prácu.

25.1.2017 1:34| autor: Jana Truksová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist