Prečo v USA umiera pri pôrode viac žien ako v Bosne?

ROZHOVOR USA sa stretáva s vážnym problémom. Pri pôrode tu každoročne umiera čoraz viac žien. Miera úmrtnosti matiek je v krajine za morom niekoľkonásobne vyššia ako vo väčšine európskych krajín. Na porovnanie: u nás zomrie pri pôrode asi sedem žien zo stotisíc, v USA je to pravdepodobne viac ako štyridsať. Svetoznáma pôrodná asistentka Ina May Gaskinová preto založila Safe Motherhood Quilt Project, ktorý má na kritickú situáciu upozorniť. Babyweb prináša rozhovor, v ktorom táto zástankyňa prirodzeného pôrodu okrem iného vysvetľuje, prečo je v USA starostlivosť o tehotné ženy v takej kríze.

Priniesli ste so sebou prikrývku, ktorá je symbolom vášho projektu. Jednotlivé zošité časti sú venované ženám, ktoré zomreli po pôrode. Poviete nám o tom viac?
Je to pomerne smutný príbeh. V USA zostávajú ženy, ktoré zomrú pri pôrode, často neviditeľné. Nikto ich, žiaľ, ani poriadne nepočíta. Pomerne zložito som v rôznych inštitúciách pátrala po informáciách a zistila som šokujúci fakt: veľká časť materskej úmrtnosti, možno polovica a možno až dve tretiny, sa v skutočnosti nedostane do oficiálnych štatistík. To je skutočne neuveriteľná správa, pretože väčšina rozvinutých priemyselných krajín vynakladá značné úsilie na to, aby každá žena, ktorá po pôrode zomrie, bola dôkladne zaznačená do evidencie. Je to totiž prvý krok k zmene. Čísla upozornia na problém a vláda potom môže povedať: „Dobre, ako sa to dá zmeniť?“

Ako sú na tom USA s úmrtnosťou matiek v porovnaní s ostatnými rozvinutými priemyselnými krajinami?
V celosvetovom meradle sú Spojené štáty americké na štyridsiatom alebo päťdesiatom mieste. Záleží na tom, z akých dát vychádzate, či z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie, alebo z nedávno uskutočnenej štúdie publikovanej v odbornom časopise The Lancet. Keď k tomu pripočítate to, že nie všetky dáta sa dostanú do oficiálnych štatistík, nie je možné povedať, na ktorú priečku USA v skutočnosti zostúpili. Zaostávame za Českou republikou, Poľskom, Bosnou a Hercegovinou, za Slovenskom.. A mohla by som pokračovať.

Ako je to vôbec možné?
Pretože nemáme spätnú väzbu. Aby gynekológovia a pôrodnice zistili, že niečo nie je v poriadku, a zaujímali sa o to, prečo je USA jednou z iba štyroch krajín na svete, kde úmrtnosť matiek stúpa, potrebujú mať spätnú väzbu. Je jasné, že my ženy potrebujeme možnosť voľby. Nejde len o to, dostať dieťa von zo ženy, je nutné sústrediť sa na to, ako sa to deje. Počet cisárskych rezov stúpa, stúpa a stúpa. Keď som začínala ako pôrodná asistentka, rodilo sa takto iba päť percent detí. Počas jednej jedinej dekády toto číslo štvornásobne vzrástlo a v súčasnosti je cisárskych rezov v mnohých pôrodniciach vyše päťdesiat percent. A to znamená, že výhody tejto operácie sa začínajú strácať, riziká sa zvyšujú a odrazu tu máme ženy, ktoré po cisárskych rezoch začínajú umierať.

Dobre, môžete to viac vysvetliť?
Keď robíte príliš veľa chirurgických zákrokov a vstupujete do brušnej dutiny, ste konfrontovaní s úplne iným druhom komplikácií, aké môžu nastať. Môžete mať ženy, ktoré zomrú na embóliu, a to sa pri cisárskom reze môže stať. Alebo sa to môže stať po ňom alebo dokonca po príchode domov o niekoľko dní či týždňov. A môže to prísť náhle, pretože žena jednoducho netuší, že tá bolesť v nohe by mohla byť nebezpečná. Na príčine môže byť zjazvené tkanivo, ktoré spôsobí zablokovanie čriev a následné úmrtie. Alebo môžete skalpelom nechtiac zasiahnuť artériu a žena vykrváca. Môže tiež dôjsť k zauzleniu čriev, k infekcii a neskoršiemu úmrtiu. Toto všetko reprezentuje táto prikrývka. Používam ju ako vzdelávaciu pomôcku, ktorá oboznamuje s rizikami. S tým, že Kalifornia udáva strojnásobenie materskej úmrtnosti medzi rokmi 1996 a 2006. S tým, že tu v New Yorku miera materskej úmrtnosti, ktorá by podľa úradov nemala byť vyššia ako tri až štyri úmrtia na stotisíc pôrodov, dosiahla u afroamerických žien ohromujúce číslo 79, a to naprieč všetkými príjmovými skupinami.

Na pamiatku žien, ktoré v USA zomreli pri pôrode, tvorí Ina symbolickú prikrývku. Každý diel je spomienkou na jednu ženu, ktorá pôrod svojho dieťaťa neprežila. Tu sa môžete pozrieť na video, kde Ina May Gaskinová celý projekt predstavuje.

Ina, ako do tohto príbehu zapadajú pôrodné asistentky?
Výborná otázka. Pôrodná asistentka je najstaršia ženská profesia. Bola tu ešte skôr ako tá, ktorú za ňu zvyčajne považujú. A bola tu v skutočnosti skôr ako medicína. Zhruba pred päťsto rokmi lekári, ktorých profesia sa práve rodila, urobili prvý krok a začali vstupovať na toto výhradne ženské územie a neskôr pôrodnú asistenciu pohltili. Tento extrém viedol v USA až k tomu, že asi pred sto rokmi táto profesia prakticky vymizla. A tak sa stalo, že máme lekárov a sestry, ktorí sa čoraz viac obávajú pôrodu, pretože normálny pôrod takmer ani nevideli. Ten sa stal prakticky neviditeľným. V dôsledku toho sme v minulosti dospeli k obrovskému počtu kliešťových pôrodov. Keď som rodila svoje prvé dieťa, bola som viac-menej natlačená do toho, čo bolo obvyklé. Išla som do nemocnice ako všetci. Nevedela som prakticky nič o tom, že vtedy, v polovici šesťdesiatych rokov, mali dve tretiny žien kliešťový pôrod.

To znamená, že použili kliešte…
Veľké kovové kliešte dali do ženy a násilím vytiahli dieťa von. Napriek tomu, že som mala vysokoškolský diplom iba z angličtiny, bolo mi jasné, že to nebol dobrý nápad. Navyše môj otec bol farmár a ja som vďaka tomu vedela, že všetky tie zvieratá dokážu porodiť normálne a žiadne kliešte nie sú potrebné. Nedávalo mi to zmysel – premýšľala som, kde sa tá medicína zbláznila.

Vzápätí som sa stala súčasťou toho výbuchu v šesťdesiatych rokoch, keď to odrazu bolo, ako keby po výdatnom nočnom daždi vyrástli pôrodné asistentky ako huby po daždi. A ja som bola jedna z nich. Na cestu som dostala pár informácií od jedného dobrosrdečného gynekológa a zapojila som aj kamarátky. Čoskoro sme bezpečne dosiahli výsledky, ktoré sa ľuďom zdali neskutočné. Prvý cisársky rez sme potrebovali až pri našom takmer dvojstom pôrode a nikoho sme pri tom neohrozili. Naučili sme sa, ako zvládať pôrod panvovým dnom, pôrod dvojčiat. A náš doktor, ktorý si rozšíril vzdelanie tým, že sa staral o Amišov odmietajúcich všetky výdobytky civilizácie, sa naučil, že domáci pôrod nie je nebezpečný a že my to robíme ako Amiši. Pomohol nám a naučil nás všetky kumšty.

A teraz? Ubehlo štyridsať rokov a zašlo to tak ďaleko, že zriedka stretnete doktora, ktorý zvládne viesť prirodzenou cestou pôrod dvojčiat alebo pôrod panvovým dnom. Mám na svojej prikrývke ženu, ktorá zomrela, pretože lekár nemal dostatok schopností viesť takýto pôrod. Tento trend pozorujem aj v rôznych iných krajinách. Bohužiaľ, mnoho krajín má dojem, že USA je, čo sa týka pôrodov, je krajinou, ktorú je dobré nasledovať, ale opak je pravdou. My by sme sa mali pozerať, ako sa to robí v krajinách, kde umiera menej žien.

Ina May Gaskinová je svetoznáma pôrodná asistentka, zástankyňa prirodzeného pôrodu a aktivistka, zakladateľka a riediteľka pôrodného centra v Tennessee. V roku 2011 získala tzv. Alternatívnu Nobelovu cenu Right Livelihood Award. Je autorkou niekoľkých kníh.

Na Babywebe tiež nájdete:

Rizikové tehotenstvo a tehotenské komplikácie
Ako rodila Cindy Crawford?
Ambulantný pôrod? Príliš veľké riziko


Zdroj: Democracy now, redakčne krátené

19.5.2012 6:43| autor: Z dostupných zdrojov spracovala redakcia Baby-web

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist