Ako som sa stala sprievodkyňou pri pôrode

PÔROD ZBLÍZKA Sophii sa má onedlho narodiť jej druhé dieťa a za svoju sprievodkyňu k pôrodu si vybrala svoju kamarátku Gaurí. Čo spolu riešia? Ako sa na pôrod pripravujú? Kde bude Sophia rodiť? Bude pri pôrode aj otec? Počas štyroch týždňov môžete s nami každý pondelok sledovať pôrod zblízka očami sprevádzajúcej osoby.

O tehotenstve a pôrodoch som napísala viacero článkov a dokonca aj dve knihy, jednu veľmi osobnú a druhú ešte osobnejšiu. Aj moje skúsenosti s pôrodmi boli doteraz iba osobné – zažila som iba dva a obidva boli moje vlastné.

O tehotenstve a pôrodoch

Napriek tomu, že môj záujem o pôrodníctvo je viac než iba záľubou či „koníčkom“ a napriek tomu, že ho vnímam skôr ako skutočnú náplň svojej práce, nikdy som nemala ambície presunúť ťažisko svojho poznávania z literárnej a teoretickej roviny do roviny praktickej.

Hoci sa mi mnohé ženy zdôverovali so svojimi skúsenosťami s narodením ich detí, boli to skúsenosti opísané slovami, a nie skutočný zážitok. Predpokladala som, že to tak aj ostane a že táto hranica môjho prežívania je stabilná a nemenná.

No ako to už v mojom živote býva, musel sa vzápätí objaviť niekto, kto mi ukázal, že nič nie je stabilné a nemenné. A tým niekým bola Sophia. Prvýkrát som ju stretla asi pred rokom a pol.

Sophia bola, ak nie priamo iniciátorkou, tak aspoň podporovateľkou niekoľkých zásadných zmien v mojom živote. Potom otehotnela a naše diskusie o pôrodoch prirodzene vyústili do jej prosby, či by som ju nechcela pri tom jej pôrode sprevádzať.

Dovtedy som bola presvedčená, že nie som úplne najvhodnejší človek, ktorý by mal niekoho sprevádzať pri pôrode. Pôrod je proces, ktorý od všetkých zúčastnených vyžaduje veľkú mieru trpezlivosti, empatie a schopnosti neobmedzenej podpory. Ľudia, ktorým strieka adrenalín až z uší, keď sú nútení vystáť päťminútovú frontu pred pokladňou, sú podľa môjho názoru kontraindikovaní. A k takým ľuďom patrím aj ja.

Mohlo by vás zaujímať:
Čo si v pôrodnici musím nechať urobiť
Pôrod koncom panvovým

Obavy a neistota

Mojimi prvými pocitmi boli strach a obava, že Sophia požiadala nesprávneho človeka. Že jej pri pôrode nebudem veľmi na úžitok. Vzápätí však prišli aj ďalšie pocity. Pocit nesmiernej zodpovednosti, že práve mňa niekto môže vnímať ako prvok, ktorý mu v takom zásadnom životnom okamihu dodá silu a pokoj.

Pocit, že do mňa niekto vložil dôveru a ja sa jej nemôžem len tak ľahko zrieknuť alebo ju presunúť na niekoho iného. Navyše priznávam, že ma Sophiina ponuka dojala. A pretože mám Sophiu rada a vnímam ju ako súčasť našej trochu bláznivej rodiny, došlo mi, že pri pôrode jej bábätka nechcem chýbať.

A že urobím všetko pre to, aby som tam bola nielen divákom alebo prekážajúcim komparzistom, ale aby som dokázala byť pre svoju priateľku skutočnou oporou.

Keď som teda k celej záležitosti vyslovila svoje rozochvené „áno“, nastal čas postupného plánovania.

Predchádzajúci pôrod

Plánovanie je asi trochu silné slovo, pretože so Sophiou skôr dávame prednosť tomu, aby veci plynuli nenásilne, a príliš sa do ich organizácie nehrnieme. Väčšina toho plánovania spočívala vo vzájomnom stretávaní, v rozhovoroch a v spoločnej radosti z rastúceho bruška.

Vracali sme sa k Sophiinmu prvému pôrodu, ktorý prebehol pred piatimi rokmi plánovaným cisárskym rezom. Bábätko, teda dievčatko, ktoré za tých päť rokov vyrástla na krásnu a šikovnú slečnu, bolo v postavení koncom panvovým. Sophii, rovnako ako mnohým iným ženám, ktoré rodili operatívne, bolo ľúto, že hoci už dieťa má, nikdy skutočne nezažila pôrod, neprežila pôrodné bolesti, nevie, aké to je, keď dieťa prejde pôrodnými cestami.

A navyše ju pri prvom pôrode mrzelo, že celý prvý deň po narodení dcéry strávila sama na JIS a že jej bábätko priniesli až na druhý deň.

Mať bábätko stále pri sebe

Sophia postupne dospela k tomu, čo by si pri druhom pôrode želala najviac: porodiť vaginálne, podľa možnosti bez medicínskych zásahov. A po pôrode mať bábätko stále pri sebe.

Chlapček, ktorý sa má narodiť na začiatku februára, držal svoju matku v neistote. Rovnako ako jeho staršia sestra sa v maternici usadil do meditačnej pozície s prekríženými nohami a so zadočkom pekne dolu. A tak sme so Sophiou bábätko prehovárali, dohovárali mu, Sophia si masírovala bruško, skúšala pozície na pretočenie bábätka… a občas prepadala panike, zatiaľ čo ja som verila a cítila, že nás bábätko iba testuje a že sa nakoniec otočí pekne hlavou k „východu“.

Muž pri pôrode

Ako tak píšem o Sophii, o sebe a o očakávanom bábätku, možno si položíte otázku, kde sa v tomto príbehu stratil otec a partner. Nestratil sa nikam. Je tam, kam muž počas tehotenstva a pôrodu svojej ženy patrí – v blízkosti, poruke, pripravený poskytnúť rodine ochrannú náruč, ale zároveň sa zbytočne nemieša do vecí, pri ktorých sa necíti užitočný.

Svoju pozíciu si našiel tam, kde sa cíti dobre. Nenechal sa zneistiť trendom, že každý muž musí byť pri pôrode svojho potomka, naopak, bol veľmi potešený, keď sme sa spolu rozprávali a ja som mu povedala, že podľa mňa muž k pôrodu vlastne nepatrí. A že podľa môjho názoru priamo pri pôrode žena potrebuje skôr ostatné ženy, zatiaľ čo jej muž by sa mal nachádzať v blízkosti a „ohrievať vodu“.

Mám totiž pocit, že v minulosti, keď do domu rodičky prišla pôrodná babica a poslala budúceho otca variť hrnce horúcej vody, išlo vlastne len o to, aby sa ho elegantne zbavila a zabavila ho (veď načo by pri pôrode potrebovala toľko vriacej vody?).

Zhodli sme sa na tom, že Sophiin partner chce byť nablízku, ale nie priamo pri pôrode. A že to tak vyhovuje nielen jemu, ale predovšetkým Sophii. Pri pôrode ju budem sprevádzať ja (hoci som iba o niečo trpezlivejšia ako priemerný muž, hádam sa dokážem nachvíľu vzdať svojej prirodzenosti a správať sa ako skutočná priateľka) a otec vyjde na scénu hneď po tom, ako sa bábätko narodí, pretože v tej chvíli musia byť všetci traja spolu, aby sa mohli navzájom spoznať a tešiť sa z toho, že sú rodina.

Zostavenie pôrodného plánu

V okamihu, keď sme si všetci ujasnili, čo od seba navzájom očakávame, nastal čas začať konkretizovať predstavy o pôrode a zostaviť pôrodný plán. Pretože bábätko bolo šesť týždňov pred termínom pôrodu stále otočené zadočkom dole, rátali sme s variantom cisárskeho rezu, no nádeje sme vkladali aj do možnosti, že Sophia bude rodiť vaginálne.

V pokračovaní si prečítate, ako Gaurí so Sophiou zostavovali pôrodný plán aj to, prečo je takýto plán pri pôrode vlastne dôležitý.

Na Babywebe tiež nájdete:

Alternatívne pôrody
K pôrodu? Len s mamičkou!
Pôrody doma

26.2.2012 12:30| autor: Gaurí Chrastilová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.
TOPlist