Placenta – tak trochu iný koláč

Po prvom pôrode som videla placentu iba v rýchlosti, a napriek tomu, že sa mi zdala celkom zaujímavá, vôbec mi neprekážalo, že ma nikto nenútil, aby som si ju vzala domov. Napokon, čo by som s ňou robila? Ibaže po druhom pôrode sa placenta zhodou okolností ocitla v mojej mrazničke a otázka „čo s ňou?“ získala nové a netušené rozmery. Začala som teda pátrať po možnostiach využitia orgánu, ktorý v maternici živil moje bábätko.

Placenta: Odpad alebo dvojča narodeného dieťaťa?

Ak si budete chcieť po pôrode odviezť z pôrodnice svoju placentu na neskoršie využitie, môžete naraziť na odpor alebo neochotu zdravotníkov, ktorí sa môžu odvolávať na fakt, že placenta je podľa zákona biologickým odpadom. Našťastie, ústretových pôrodníc, ktoré nemajú problém s vydaním placenty rodičom, pribúda.

Zatiaľ čo v našich končinách býva placenta väčšinou zlikvidovaná spolu s ostatným zdravotníckym odpadom, v niektorých kultúrach sa jej dostávalo alebo ešte stále dostáva úctivého zaobchádzania. Starí Egypťania verili v dualitu duší. Jedna z nich sídlila práve v placente, pre ktorú dokonca existoval samostatný hieroglyf. Navahovia a Maori dodnes pochovávajú placentu do posvätnej pôdy.

Kmene Ibo z Nigérie a Ghany považujú placentu za dvojča narodeného dieťaťa. Malajzijčania za staršieho súrodenca. V Nepále je placenta duchovným sprievodcom dieťaťa.

Rituály pre placentu: Porodiť placentu, zasadiť strom

Inšpirovaní našimi predkami či národmi iných kultúr môžeme aj my moderní ľudia objaviť očistné rituály spojené s placentou. Zakopať placentu pod stromom alebo na mieste, kde neskôr zasadíme strom, môže pomôcť uzavrieť celú životnú kapitolu jedného tehotenstva, rozlúčiť sa s tým dobrým aj menej príjemným, čo sa udialo pri pôrode.

Vloženie placenty do zeme môže predchádzať súkromná chvíľka, keď si žena sama pre seba zhrnie, čo sa odohralo pri pôrode, aké má očakávania a obavy spojené s materstvom i nádeje, ktoré vkladá do nového života. Samotný akt „pohrebu“ placenty tak môže byť spojený s koncom nejakej etapy, či už s ukončením šestonedelia, s prvým príkrmom dieťatka alebo s iným dôležitým medzníkom v živote ženy a jej rodiny.

Jesť či nejesť? Placenta ako liek

Konzumáciou placenty, alebo plodového koláča, sa spájame skôr s našimi príbuznými z rodu cicavcov (kto napríklad zažil pôrod mačky alebo sučky, nemohol si nevšimnúť, že samička si po pôrode na placente pochutila). Predstava, že by sme sa my ľudia mali inšpirovať touto zvieracou zvyklosťou, síce môže podráždiť dáviaci reflex, lenže keď sa pozrieme na zloženie placenty a odložíme prvotné rozpaky, myšlienka využiť plodový koláč ako obedové menu sa nám nebude zdať až taká scestná.

Placenta, ktorá rástla a vyvíjala sa počas tehotenstva spolu s dieťaťom, okrem iného obsahuje veľké množstvo proteínov, vitamínov E a B6, železo a tiež hormón oxytocín (ktorý u žien ovplyvňuje sťahy maternice, či už po pôrode, menštruácii či sexe, a zároveň má vplyv na spustenie dojčenia).

Tieto látky majú pozitívny vplyv na fyzickú rekonvalescenciu ženy po pôrode, prispievajú napríklad k rýchlejšiemu zavinovaniu maternice, hojeniu pôrodných poranení a zvyšujú tvorbu mlieka. Okrem toho sú výbornou prevenciou popôrodnej depresie a výkyvu nálad.

Nie je však nutné zachádzať hneď do extrémov a chystať si placentový steak s obložením. Placenta sa nemusí pojedať priamo, môžeme z nej napríklad vytvoriť kapsuly podľa tradičnej čínskej medicíny. Široké využitie má placenta v homeopatii, kde sa môže stať základom rozličnej škály liečiv (na využitie priamo pre ženu a jej bábätko).

Čítajte tiež:

Lotosový pôrod: Narodil sa tak aj Budha

Názov lotosový pôrod možno vyvolá predstavu pôrodu v lotosovom sede alebo niekde na vodnej hladine medzi rozvitými kvetmi lotosov. Ide však o praktiku, keď po pôrode nie je prerušená pupočná šnúra a placenta sa ponecháva spojená s bábätkom tak dlho, kým sa pupočník sám nepretrhne.

Inšpiráciou môže byť správanie šimpanzov, ktorí pupočnú šnúru neprehryznú a čakajú, až placenta sama odpadne. Lotosový pôrod sa však údajne praktikoval aj v Indonézii, u severoamerických Indiánov alebo v Austrálii a na Novom Zélande. Zmienky o ňom nájdeme aj v Tibete, medzi zenovými budhistami a tiež v Biblii. Takto sa údajne narodil Budha, hinduistický boh Višnu či biblický Ezechiel.

Dnes našiel tento spôsob pôrodu podporu predovšetkým v jogínskej komunite. Po pôrode sa placenta umiestni do misky, kde ju omyjú teplou vodou a zbavia všetkých nečistôt. Po uschnutí ju zabalia do niekoľkých vrstiev priedušnej látky a prípadne aj nasolia (teda zakonzervujú), posypú vonnými bylinkami či pokvapkajú éterickými olejmi a vložia do špeciálnej tašky, kde ju uschovajú. Pupočník netreba ošetrovať, oddelí sa sám približne medzi tretím a dvanástym dňom po pôrode.

Zástancovia tejto metódy argumentujú tým, že dieťa aj po pôrode naďalej čerpá z placenty dôležité látky a tiež energiu, ktorá mu pomáha pri adaptácii na život mimo maternice.

Výživa koreňom a návrat ku koreňom

Tá moja placenta (alebo skôr placenta mojej dcéry) nakoniec skončila pod jabloňou v našej záhrade. Zakopanie vyšlo symbolicky na koniec šestonedelia a prinieslo mi príjemný pocit, že orgán, ktorý živil moje dieťa, poskytuje živiny aj pôde a prostredníctvom nej koreňom stromu. A určitým spôsobom to vracia ku koreňom aj mňa samu.

11.7.2016 1:43| autor: Gaurí Chrastilová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist