Som po pôrode

Posledné zatlačenie a o chvíľu sa ozýva plač dieťatka, nastáva úľava, že je to konečne za nami. Lenže… po dvoch hodinách pokoja na pôrodnej sále sa začína etapa, na ktorú mnohokrát nie sme dostatočne pripravené – píšem v ženskom rode, pretože väčšina vecí sa týka naozaj len nás žien, a tiež hovorím o komplikáciách po normálnom pôrode.

Rovnováha a dýchanie

Keď vstaneme z pôrodného lôžka, môže nás prekvapiť, že sa nám zle dýcha a ťažko udržíme rovnováhu. Bránica sa totiž už neopiera o bábätko v maternici a chvíľu jej i nám trvá, než sa zase môžeme normálne narovnať a poriadne nadýchnuť.

Močenie a stolica

Ďalšia nepríjemnosť na nás čaká hneď v sprche – máme sa pokúsiť vymočiť. Môžu sa dostaviť veľmi nepríjemné pocity pálenia či strach zo zatlačenia. Svaly panvového dna sú totiž veľmi presilené a unavené, celá oblasť genitálií je spuchnutá a boľavá, a tak okrem toho, že sa cítime nepríjemne fyzicky, väčšinou sa dostavuje i nepríjemný pocit psychický – strach, úzkosť.

Dobré je pokúsiť sa uvoľniť, dýchať, močiť v stoji, sprchovať sa teplou vodou, ktorá zmierni pálenie. Druhý až tretí deň po pôrode treba ísť aj na stolicu. Tú tiež môžu sprevádzať veľmi nepríjemné pocity pri zatlačení. Vyprázdňovanie si uľahčíme častým pohybom, aby sa znovu rozprúdila činnosť čriev, dostatočným pitím a vhodným jedlom (jogurty, ovocie).

Čistenie, rana po šití

Na izbe nás čakajú prvé rozporuplné pokyny – jedny pokyny rozdávajú tzv. ženské – gynekologické sestry alebo pôrodné asistentky, ktoré nás nabádajú, aby sme veľa odpočívali, dostatočne pili, často vetrali rany po šití a nechali krv čo najviac odtekať, to znamená, nenosili pevné nohavičky a nepriedušné vložky, často sa sprchovali, najlepšie pri každom odchode na toaletu.

Významným pomocníkom popôrodného hojenia sú enzýmy. Obsahuje ich napríklad liek Wobenzym. Obmedzuje vznik opuchov a ich vstrebávanie, zmierňujú bolesť a skracujú čas hojenia. Tieto enzýmy tiež znižujú výskyt pooperačných komplikácií. A čo je dôležité pre ženy – pomáhajú zaistiť tvorbu menšej jazvy!

Vetranie, kŕmenie

Potom príde detská sestra a prinesie nám naše bábätko, väčšinou pomôže s prvým priložením k prsníku a vydá pokyny. Keď sa dieťatko prebudí, treba ho prebaliť, odvážiť, priložiť k prsníku, potom opäť odvážiť a nechať dieťa odgrgnúť.

Znie to veľmi logicky, ale ako to má chudera matka – najmä prvorodička – všetko skĺbiť dohromady? Keď sa snaží vetrať ranu a dieťa sa prebudí, musí sa najprv „obliecť“ – navliecť si sieťové nohavičky, veľmi zle sa jej väčšinou vstáva, ohýba, ešte horšie sedí. Počas dojčenia sa zvyšuje hladina oxytocínu, takže maternica sa viac a často i bolestivo sťahuje a dochádza k mohutnejšiemu krvácaniu. Po dojčení sa matka potrebuje osprchovať, ale čo keď dieťa práve strašne plače alebo ho treba prebaliť.

Niekedy sú prvé chvíle veľmi frustrujúce, najmä ak je dieťa naozaj uplakané a matka veľmi ubolená. Ale to všetko prejde. Rana sa pomerne rýchlo hojí, každým dňom je opuch menší, krvácanie slabne, rana je menej bolestivá a koordinácia všetkých úkonov je zo dňa na deň prirodzenejšia a jednoduchšia.

Čítajte tiež:

Prsia

Nesmieme zabudnúť na ďalšie úskalia, ktoré prichádzajú ešte v pôrodnici, a to je začiatok dojčenia. Do tretieho dňa po pôrode sa prsia veľmi zväčšia a začne sa tvoriť mlieko. Čo je samo osebe dostatočne stresujúce. Prsia totiž dokážu veľmi bolieť, ale aj veľmi tiecť, takže mamička je pre zmenu celá od mlieka.

Je preto dobré mať pohodlné oblečenie, ktoré sa ľahko rozopína či vyhŕňa a v ktorom sa dobre dojčí. Do podprsenky môžeme vkladať tampóniky či mištičky na odtok mlieka. Ak prsia naozaj hnevajú, vyplatí sa nasledujúca stratégia – pred dojčením prsia nahriať – najlepšie v sprche, potom nechať dieťa odpiť, najmä z bolestivého prsníka a bolestivú časť JEMNE masírovať.

Po dojčení môžeme na bolestivú časť priložiť trochu tvarohu a zakryť servítkou, pri veľkých bolestiach si vziať paralen. Ak však bolesť neustupuje a na prsiach sa urobia červené škvrny a mamičke stúpne teplota, treba vyhľadať lekára, môže to byť zápal prsníka.

Psychika

Všetky telesné zmeny a celá nová situácia, samozrejme, hrajú úlohu i v tom, ako sa po pôrode cítime. V tele nastávajú búrlivé hormonálne zmeny a často prichádzajú pocity smútku až depresie, ale aj záchvaty dojatia a plaču. Mamička je často veľmi unavená, citlivá až precitlivená.

Ale všetky tieto úskalia a zmeny sa každým dňom upravujú, telo si pomaly zvyká a vy tiež a navyše je tu ten drobec, ktorý, hoci je často veľmi náročný, je úžasný a váš. Na to zlé alebo namáhavé sa veľmi rýchlo zabúda a zostávajú len krásne spomienky. Znie to ako správa od našich babičiek, ale je to tak.

Ja si túto modlitbičku opakujem každé ráno od piatej…

2.5.2016 1:32| autor: Kateřina Hollá

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist