Osvojenie dieťaťa
V ostatnom čase, žiaľ, narastá počet manželstiev, ktoré napriek všetkému úsiliu lekárov zostávajú bezdetné. Na druhej strane u nás máme zariadenia (detské domovy, dojčenské ústavy), ktoré sa starajú o deti, o ktoré rodičia neprejavujú záujem alebo o ktoré sa nemôžu či nechcú starať. Ich problém potom môže pri splnení určitých predpokladov vyriešiť osvojenie dieťaťa. Podmienky na toto osvojenie stanovuje zákon o rodine. V zásade zákon rozlišuje dva typy osvojenia (adopcie), a to „klasické“ a nezrušiteľné osvojenie.
Zdroj: archiv redakce
V zásade platí, že osvojiť sa dá iba neplnoleté dieťa, nezrušiteľne osvojiť sa dá iba dieťa staršie ako jeden rok. Na osvojenie dieťaťa je potrebný súhlas zákonných zástupcov osvojovaného dieťaťa, ktorými sú väčšinou rodičia. Súhlas s osvojením sa od rodiča (rodičov) dieťaťa vyžaduje aj v prípade, že rodič je sám ešte nedospelý.
Tento súhlas nie je potrebný iba v prípade (ako uvádza zákon), že v priebehu najmenej šiestich mesiacov rodičia sústavne neprejavovali skutočný záujem o dieťa, najmä tým, že dieťa pravidelne nenavštevovali, neplnili pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu a neprejavujú snahu upraviť si v medziach svojich možností svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby sa mohli osobne ujať starostlivosti o dieťa, alebo v čase najmenej dva mesiace po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa nijaký záujem, hoci im v tom nebránila nijaká závažná prekážka. O nezáujme rozhodne súd.
O tomto takzvanom „kvalifikovanom nezáujme rodičov“ musí rozhodnúť súd. Súhlas rodičov, ktorí sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa, nie je potrebný ani vtedy, ak rodičia dajú súhlas s osvojením dopredu bez vzťahu k určitým osvojiteľom. Súhlas dopredu musia dať osobne prítomní rodičia písomne pred súdom alebo pred príslušným orgánom sociálno-právnej ochrany detí, taký súhlas môžu dať rodičia najskôr šesť týždňov po narodení dieťaťa (čo v praxi vyvoláva problémy napr. v prípade odložených detí alebo detí prostitútok).
Súd i orgány sociálno-právnej ochrany detí starostlivo skúmajú pomery osvojiteľov, najmä ich spôsob života (trestný register, povesť v mieste bydliska a pod.), ich motiváciu na osvojenie, ale aj skutočnosť, či osvojenie bude na prospech osvojovaného dieťaťa. Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel (v praxi sa za primeraný vekový rozdiel považuje rozdiel minimálne 16 rokov).
Rozhoduje aj zdravie
V priebehu súdneho konania vyvolaného osvojiteľom musí súd skúmať aj zdravotný stav osvojiteľa (osvojiteľov) a osvojenca. Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť dieťa v starostlivosti budúceho osvojiteľa (osvojiteľov), a to najmenej tri mesiace a vždy na jeho náklady. Spoločne si môžu dieťa osvojiť iba manželia, ak je osvojiteľom dieťaťa iba jeden z manželov, môže si dieťa osvojiť iba so súhlasom druhého manžela (súhlas nie je potrebný, ak je druhý z manželov nesvojprávny, alebo ak by bolo vyžiadanie súhlasu spojené s veľkými prekážkami).
Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom taký pomer, aký je medzi rodičmi a deťmi, a medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa takisto vzniká príbuzenský pomer a zaniká pomer medzi osvojencom a jeho pôvodnou rodinou.
Zrušenie osvojenia
Do knihy narodení na matrike sa na základe právoplatného rozhodnutia súdu o osvojení v rubrike rodičov osvojovaného dieťaťa zapíše osvojiteľ, prípadne osvojitelia, pri nezrušiteľnom osvojení sa v matričnej knihe „vypustí“ záznam o biologických rodičoch osvojenca.
Osvojenie môže byť – okrem nezrušiteľného osvojenia, z dôležitých dôvodov k návrhu osvojiteľa či osvojenca súdom zrušené (za dôležitý dôvod sa dá považovať napr. trestná činnosť osvojiteľa či osvojenca, vážny zdravotný stav a pod.). V tomto prípade prichádza k obnoveniu pôvodných rodinných väzieb osvojenca a jeho biologických rodičov. Takéto dieťa môže byť, samozrejme, opätovne osvojené.
