Máme pre vás dievčatko

Je to už viac než desať rokov, no aj tak si na ten deň presne pamätám. Sedela som v zamestnaní, bežná rutina. „Máme pre vás trojmesačné dievčatko, ozvalo sa v slúchadle a svet sa začal točiť inak,“ spomína Petra na chvíľu, ktorá jej život otočila naruby, ale úplne opačným smerom, ako keď sa dozvedela, že vlastné deti mať nikdy nebude. Tak sa s manželom rozhodli – a dieťa predsa bude. Veď dnes už desaťročná Marianka je už dávno „ich“.

Zoznámenie cez sklo

„Vzali sme si dovolenku a na druhý deň ráno sme šli za „našou dcérkou“. V návštevnej miestnosti sme cez sklo pozorovali drobný uzlík, ktorý neustále šermoval ručičkami. To je ona, má trochu virózu, kašeľ. Môžete si ju popestovať,“ privítala nás pani riaditeľka.

„Bola taká ľahká, že som ju skoro necítila. Drobná bledá tvárička, skúmavý pohľad sa zapichol do mojej tváre a potom sa jej roztiahli bezzubé ďasná do úsmevu.“

Chce to pohotové riešenie

Trvalo to dlhšie, než sme si plánovali, viróza sa pretiahla. Chodili sme pravidelne na návštevy, zvykali si na seba navzájom. Prebaľovali, starali sa, kŕmili… Dnes to vidím prakticky: aspoň sme mali čas nakúpiť všetko potrebné a pripraviť byt. To je prvé, na čo by som chcela čakateľov na rodičovstvo upozorniť. Zrazu vás hodia do vody a podľa veku svojho dieťaťa musíte zaobstarať všetko, čo bude treba. Nedá sa to zariadiť dopredu, neviete predsa, aké veľké dieťa dostanete, akého bude pohlavia.

Ideme domov

Nakoniec konečne prišla tá chvíľa – odvážame si dcéru domov! Natešení prarodičia v pozore, vítanie, maznanie, skúmanie… Večer konečne sami.

Po kúpaní a kŕmení náhle veľká nervozita. Je v poriadku, spinká? Dýcha?! „Nikdy nezabudnem, ako manžel nečujne prikladal spiacej dcérke k ústočkám zrkadielko, aby skontroloval dych.“

„Alebo keď som s veľkou slávou vyšla z domu a sused sa ma spýtal, čie to dieťa veziem. Našťastie, takých necitlivých reakcií bolo minimum. Ale musíte sa na ne pripraviť. Aj to patrí k adopcii.

Totálna zmena štýlu

„Za najzásadnejší problém či zmenu v rodičovskom období považujem okamžitú a totálnu zmenu stavu. Z pracujúcej ženy, ktorá nemala šancu na hormonálne podloženú prípravu na materstvo, sa stáva matkou stopercentne na materskej. Stredobodom existencie sú náhle okrem dieťaťa druhy dojčenského mlieka, fľaštičky, pranie plienok a vychádzky s kočíkom do parku. Jasné, po ničom inom som roky netúžila, ale je to šok. S rastúcim bruchom si žena postupne zvyká, že všetko bude inak (aspoň dočasne, než pochopí, že do smrti), ale bez tehotenstva?“

Táto skúsenosť nie je prenosná, možno so mnou iné adoptívne mamičky nebudú súhlasiť, ale moja skúsenosť je táto. A chcela by som na ňu potenciálnych čakateľov upozorniť.

Úprimnosť samej k sebe

Nezastieram, že som mala krízy, pochybnosti sama o sebe, či to zvládnem. Na druhej strane, partnerstvo získava úplne inú kvalitu. Vzájomná spolupatričnosť, dôvera, rovnaké pochybnosti.

Nebudem napínať, po prechodných obdobiach váhania a tápania sme sa prepracovali k normálne fungujúcej rodine. S tým, že naše dieťa konečne nepovažujeme za chúďatko, ktoré opustila vlastná matka (jeden z mýtov, ktoré sprevádzajú náhradných rodičov a pred ktorým psychológovia varujú), s tým, že sa snažíme ovládať vlastné ambície a netlačíme ho do ambicióznych študijných projektov, s tým, že sme prekonali prvotné snahy prarodičov hľadať fyzické podobnosti.

Ideme ku koreňom

Ešte jeden aspekt by si mali „náhradní“ (nie ste náhradní, žiadni ďalší nie sú!) rodičia uvedomiť. Každý z nás chce poznať svoje korene, identitu, o to viac adoptované dieťa. Títo jedinci roky navštevujú psychológov, pretože chcú vedieť PREČO. Prečo sa ich matka vzdala, aká je, ako žije, odkiaľ som vyšiel.

Niekto biologických rodičov nájde, zíde sa s nimi, tí šťastnejší si to aj vydiskutujú.

Niet sa čo diviť. Predstavte si, že by ste celý život chodili po uliciach s pocitom: možno tá žena predo mnou je moja matka. Nás už táto fáza – hľadanie čaká. Budeme sa snažiť dcére pomôcť nájsť korene, len dúfame, že nebude sklamaná. Vieme totiž, že nás neopustí. Veď je naša, s nami má spojené všetky životné zážitky. A vedieť, poznať svoj pôvod, na to má predsa právo. Aj o tom je mať adoptované dieťa.

Na Babywebe tiež nájdete:

Adopcia
Svoje deti milujem všetky rovnako
Adopcia homosexuálnymi pármi?

Osvojenie dieťaťa

10.5.2011 5:11| autor: Regina Rothová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist