Ako vychovať dieťa? Bez trestov a poučovania

Som dobrý rodič? Túto otázku si z času na čas kladú asi všetci otcovia a matky, spravidla vtedy, keď sa im vo výchove nedarí. Aj keď pre svoje deti chceme vždy to najlepšie, naše metódy často zlyhávajú. Ako je to možné?

Výchovné modely, ktoré sme sami zažili v rodine a v škole a ktoré sme nezriedka automaticky prevzali, sa zdajú v súčasných podmienkach neúčinné:

„Mami, to je super požiarnické auto, to by som chcel.“ Päťročný Michal sa zastavuje pred regálom a berie do rúk hračku. Mamička sa na auto letmo pozrie: „Ale, prosím ťa, doma máš kopu áut a vôbec sa s nimi nehráš. Polož to a poď!“
„Ibaže to je úplne iné auto. Na diaľkové ovládanie, také nemám!“
„Vieš, koľko stojí takéto auto? Kopu peňazí! Polož to a poď!“ zvyšuje mamička hlas.
„Ale ja by som ho chcel,“ začína prosíkať Michal a ďalej stojí s autom pri regáli.
„Nemôžeš mať všetko, čo chceš! Vráť to tam a poď!“ berie matka Michalovi auto z rúk a ukladá ho späť do regálu. Michal sa rozplače. „Ty si ale protivný! Už aj prestaň!“ hnevá sa matka, zatiaľ čo Michal plače ďalej.

Mohla matka riešiť situáciu inak? Michal sa musel vyrovnať s tým, že nedostane niečo, čo by rád mal. To často nebýva jednoduché ani pre dospelého. Michalovi by určite pomohlo, keby mu mama dala najavo, že rozumie tomu, čo Michal práve prežíva, a splnila mu jeho želanie aspoň v predstave. Michal by síce auto nedostal, ale obaja by sa cítili oveľa lepšie. Situácia by mohla vyzerať napríklad takto:

„Mami, to je super požiarnické auto, to by som chcel.“ Päťročný Michal sa zastavuje pri regáli a berie do rúk hračku. Mama sa zastaví a spolu s Michalom si auto prezerá: „Hm, naozaj je to veľmi pekné auto.“
„To teda hej. Pozri, má vysielačku, do ktorej môžeš hovoriť, a je na diaľkové ovládanie.“ Michal nadšene ukazuje, ako auto funguje. „Mami, ja by som ho chcel!“ Matka vezme auto do rúk a prezerá si ho: „Vidím, že by si ho naozaj chcel. Musí byť fakt zábava riadiť auto na diaľku, však? Bolo by fajn, keby sme ho mohli kúpiť, ale stojí veľa peňazí.“ Mamička ukladá auto naspäť do regálu a vezme Michala za ruku. „No, čo už…“ povzdychne si smutne Michal a spoločne odchádzajú.

Matka v tomto prípade Michalovi nič nevyčítala ani neprikazovala. Snažila sa porozumieť jeho pocitom a dala najavo účasť. Michal sa tak mohol so situáciou ľahšie vyrovnať. Väčšina dnešných rodičov vyrastala v socializme a prešla autoritatívnou výchovou v škole a často aj v rodine.

Prispôsobivosť ako priorita?

Socializmus od ľudí na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach života vyžadoval predovšetkým poslušnosť a prispôsobivosť. Nonkonformní ľudia boli odsunutí na okraj spoločnosti alebo úplne mimo nej. Presadiť sa bez mravných a osobných kompromisov nebolo možné. Výchova, ktorá sa niesla v tomto duchu, vnímala poslušnosť ako prioritnú hodnotu: Dobre vychovaný bol ten, kto poslúchal, podľa možnosti bez rečí. Prostriedkom na udržanie disciplíny boli tresty, pochvaly a odmeny. Bezchybné plnenie povinností a príkazov bolo dôležitejšie ako kvalita vzťahov a rozvoj osobnosti dieťaťa.

Ťažké rozhodovanie

Dnešná spoločnosť má úplne iné nároky. Človek sa nemôže spoliehať na paternalistický štát, ktorý sa oňho, síce nie veľmi kvalitne, ale predsa postará. Je nútený hľadať si svoje miesto vo svete, ktorý je pluralitný a často neprehľadný.

Musí zvažovať možnosti, vyberať riešenia, rozhodovať sa a následne niesť zodpovednosť za následky svojich rozhodnutí. Musí byť schopný zaujať a obhájiť vlastné stanoviská a zároveň rešpektovať názory a postoje druhých. Poslušnosť ako nekritické podriadenie sa autorite nemá v demokratickom systéme miesto a mala by byť nahradená osobnou sebadisciplínou, keď jedinec dobrovoľne nadradí záujmy celku nad svoje vlastné. Je spoločnosť, ktorá sa stále nevymanila z autoritatívneho spôsobu riadenia a ovládania jedných ľudí druhými, skutočne demokratická? So striktnou výchovou založenou na príkazoch a zákazoch si dnes nemôžeme vystačiť.

Pravidlá výchovy

Ak však prestaneme byť voči svojim deťom autoritatívni, neznamená to, že sa zároveň staneme lepšími rodičmi. Demokratickú výchovu si nemôžeme zamieňať s permisívnou (liberálnou, všetko povoľujúcou).

Pri permisívnej výchove sú dané pravidlá nejasné, premenlivé, prípadne neexistujú vôbec. Dieťa si „robí, čo chce“ a rodič ho chráni pred následkami jeho správania. Výsledok je potom taký, že dieťa je zmätené, neisté a očakáva, že sa mu ostatní prispôsobia. Je preň ťažké plniť si povinnosti a spolupracovať s ostatnými.

Demokratická výchova

Naproti tomu je demokratická výchova založená na vzájomnom rešpekte rodičov a detí. Rodičia si stanovia jasné pravidlá a hranice, v rámci ktorých má dieťa slobodu rozhodovať sa. Chyby sa chápu ako príležitosť na učenie, nie ako negatívna spätná väzba; nie sú zdrojom výčitiek, vyhrážok, strápňovania či sarkazmu.

Demokratická výchova by mala deti naučiť rešpektovať vlastné práva i práva ostatných, dodržiavať stanovené pravidlá a dohody, slobodne sa rozhodovať a zodpovedne prijímať následky svojich činov, mala by viesť k samostatnosti a dôvere vo vlastné schopnosti.

Ani tresty, ani poučovanie

Pre rodičov, ktorí sa chcú zdokonaliť vo svojom dôležitom poslaní, dnes existuje vzdelávací program nazvaný efektívne rodičovstvo. Efektívne (dalo by sa tiež povedať – účinné či skutočne fungujúce) rodičovstvo vychádza z teórie individuálnej psychológie, rozvíjanej Alfredom Adlerom (1870 – 1937) a jeho žiakom Rudolfom Dreikursom (1897 – 1972).

Je založené na princípoch demokratickej výchovy a na presvedčení, že dieťa nemožno ovplyvniť ani trestaním, ani poučovaním. Osobnosť dieťaťa treba pochopiť a usmerňovať. Výchova nemá dieťa zlomiť, ale presvedčiť.

Kurzy efektívneho rodičovstva

Samotnú koncepciu vytvorili psychológovia Don Dinkmeyer a Gary D. McKay, kurzy efektívneho rodičovstva sa na jej základe robia na Slovensku aj v susednom Česku. Neposkytuje návod na výchovu detí ani rodičom neradí, ako majú postupovať. Nie je to dogma, všeliek ani zaručený návod, skôr podaná pomocná ruka, ktorá pomáha lepšie porozumieť deťom i sebe samému.

Poskytuje nové impulzy na zdokonaľovanie vlastného rodičovstva, naznačuje, ako možno deti vychovávať v priateľskom, harmonickom a tvorivom prostredí. Rodičia sa počas kurzu učia používať konkrétne techniky a metódy, ktoré – ak sa im osvedčia – môžu v prípade potreby použiť. Kurz je založený na aktívnom zapojení účastníkov. Lektori používajú zážitkové a interaktívne metódy, ktoré rodičom uľahčujú pochopenie a zapamätanie.

Autor: Julie Žemlová

Literatúra:

Don Dinkmeyer, Gary D. McKay; Step: Efektivní výchova krok za krokem, Portál, Praha 1996.
Alfred Adler: Smysl života, Práh, Praha 1995.
Valerie Wágnerová: Efektivní rodičovství krok za krokem, manuál pro lektory, Centrum pro rodinu a sociální péči, Brno 2008.

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist