Sú zákazy a príkazy nevyhnutné?

Nechoď tam, nelez tam, nerob to, nesiahaj na to… Sadni si, vezmi si… Samé zákazy a príkazy. Niekedy je naša výchova ako jazda po ceste plnej značiek. Pritom deti v dojčenskom období nie sú ešte schopné našim zákazom a príkazom rozumieť, takže rovnako najskôr nepočúvnu a budú zmätené.

Ako stanoviť hranice?

Dieťaťu by sme mali umožniť poznávať svet. Samozrejme, že je potrebné stanoviť určité hranice, aby si nemohlo nijako ublížiť. Ako na to? Nebudeme hovoriť: „Nesiahaj na horúci sporák!“ ale: „Keď na ten sporák siahneš, môžeš sa popáliť.“ Pri vhodnej príležitosti vezmeme ručičku a priblížime ju k sporáku, k ohňu, sviečke, aby dieťa cítilo horúčavu a získalo priamu skúsenosť.

Lepšie je vysvetľovať

Ak ocko alebo mamička prísne okríknu dieťaťa: „Neseď na zemi!“ a nič viac, dieťa sa v duchu pýta: „A prečo nemám sedieť na zemi? Prečo to odo mňa rodičia chcú? Mám vstať, kľaknúť si?“ Lepšie je dieťaťu vysvetliť: „Anička, vstaň z tej zeme, slniečko už nesvieti, je zima, mohlo by ťa to chladiť.“ Alebo keď direktívne poviem Jankovi: „Nevykláňaj sa z okna!“, vlastne mu hovorím svoje prianie, ale už mu nevysvetlím, prečo sa nesmie z okna vykláňať. Vhodnejšie je Jankovi povedať: „Janíček, z okna sa pozrieme spolu, lebo je veľmi vysoko.“ Vysvetľujeme výšku aj to, že v takýchto prípadoch je lepšie, keď je mamička nablízku.

Negatívny príkaz = stres pre dieťa

Dieťa je na návšteve u babičky, ktorá má na stole keramického psíka. Babička dovolí malému Vojtovi, aby si ho požičal. Ale mamička naňho prísne vykríkne: „Nie, Vojto, na to nesiahaj, určite by si to rozbil!“ Dieťatku to nedá a len čo nastane vhodná chvíľka, psíka si zoberie a rozbije ho, lebo je z maminho prísneho tónu v strese. Keď však mamička pokojným hlasom povie: „Babička ti, Vojtíček, dovolila psíka si vziať. Tak si ho požičaj a potom zase pekne vráť na miesto,“ dieťa sa v pokoji a pod dohľadom dospelej osoby so psíkom pohrá a potom ho opatrne vráti na miesto.

Rovnako tak, keď si chce batoľa vyskúšať novú preliezačku na ihrisku, nemala by ho mamička hneď stopnúť štýlom: „Keď tam vylezieš, spadneš a rozbiješ si nos.“ Dieťa bude v strese a skutočne môže spadnúť. Lepšie je dieťa v jeho odhodlaní podporiť: „Chceš vyskúšať toho hojdacieho koníka? Tak sa pekne drž a ja ti prvýkrát trochu pomôžem.“ Dieťa získa istotu a nehody mu budú hroziť oveľa menej.

Rada na záver

Deti medzi prvým a tretím rokom sú na zákazy a príkazy veľmi citlivé, preto by sa v našej výchove mali objavovať čo najmenej. A keď ich už vyslovíme, vždy dieťaťu zákaz vysvetlime. Je potrebné, aby sme si vo vzťahu k deťom uvedomili, ako by sme chceli – keby sme boli na ich mieste – aby sa k nám rodičia správali. Chceli by sme, aby sa správali iba direktívne? Aby nám iba hovorili, čo máme a čo nemáme robiť? Alebo by sme radšej mali okolo seba láskavých rodičov, ktorí nám v pokoji vysvetľujú a podporujú nás, keď chceme vyskúšať niečo nové?

Na Babywebe tiež nájdete:

Psychologička verzus mama alebo spoveď psychlogičky
Telesné tresty – áno či nie?
„Nechcem a nechcem!“
Už buď poslušný
Chcete mať dobré a slušné dieťa?

7.2.2011 6:21| autor: Tamara Cenková

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.
TOPlist