Sú zákazy a príkazy nevyhnutné?

Nechoď tam, nelez tam, nerob to, nesiahaj na to… Sadni si, vezmi si… Samé zákazy a príkazy. Niekedy je naša výchova ako jazda po ceste plnej značiek. Pritom deti v dojčenskom období nie sú ešte schopné našim zákazom a príkazom rozumieť, takže rovnako najskôr nepočúvnu a budú zmätené.

Ako stanoviť hranice?

Dieťaťu by sme mali umožniť poznávať svet. Samozrejme, že je potrebné stanoviť určité hranice, aby si nemohlo nijako ublížiť. Ako na to? Nebudeme hovoriť: „Nesiahaj na horúci sporák!“ ale: „Keď na ten sporák siahneš, môžeš sa popáliť.“ Pri vhodnej príležitosti vezmeme ručičku a priblížime ju k sporáku, k ohňu, sviečke, aby dieťa cítilo horúčavu a získalo priamu skúsenosť.

Lepšie je vysvetľovať

Ak ocko alebo mamička prísne okríknu dieťaťa: „Neseď na zemi!“ a nič viac, dieťa sa v duchu pýta: „A prečo nemám sedieť na zemi? Prečo to odo mňa rodičia chcú? Mám vstať, kľaknúť si?“ Lepšie je dieťaťu vysvetliť: „Anička, vstaň z tej zeme, slniečko už nesvieti, je zima, mohlo by ťa to chladiť.“ Alebo keď direktívne poviem Jankovi: „Nevykláňaj sa z okna!“, vlastne mu hovorím svoje prianie, ale už mu nevysvetlím, prečo sa nesmie z okna vykláňať. Vhodnejšie je Jankovi povedať: „Janíček, z okna sa pozrieme spolu, lebo je veľmi vysoko.“ Vysvetľujeme výšku aj to, že v takýchto prípadoch je lepšie, keď je mamička nablízku.

Negatívny príkaz = stres pre dieťa

Dieťa je na návšteve u babičky, ktorá má na stole keramického psíka. Babička dovolí malému Vojtovi, aby si ho požičal. Ale mamička naňho prísne vykríkne: „Nie, Vojto, na to nesiahaj, určite by si to rozbil!“ Dieťatku to nedá a len čo nastane vhodná chvíľka, psíka si zoberie a rozbije ho, lebo je z maminho prísneho tónu v strese. Keď však mamička pokojným hlasom povie: „Babička ti, Vojtíček, dovolila psíka si vziať. Tak si ho požičaj a potom zase pekne vráť na miesto,“ dieťa sa v pokoji a pod dohľadom dospelej osoby so psíkom pohrá a potom ho opatrne vráti na miesto.

Rovnako tak, keď si chce batoľa vyskúšať novú preliezačku na ihrisku, nemala by ho mamička hneď stopnúť štýlom: „Keď tam vylezieš, spadneš a rozbiješ si nos.“ Dieťa bude v strese a skutočne môže spadnúť. Lepšie je dieťa v jeho odhodlaní podporiť: „Chceš vyskúšať toho hojdacieho koníka? Tak sa pekne drž a ja ti prvýkrát trochu pomôžem.“ Dieťa získa istotu a nehody mu budú hroziť oveľa menej.

Rada na záver

Deti medzi prvým a tretím rokom sú na zákazy a príkazy veľmi citlivé, preto by sa v našej výchove mali objavovať čo najmenej. A keď ich už vyslovíme, vždy dieťaťu zákaz vysvetlime. Je potrebné, aby sme si vo vzťahu k deťom uvedomili, ako by sme chceli – keby sme boli na ich mieste – aby sa k nám rodičia správali. Chceli by sme, aby sa správali iba direktívne? Aby nám iba hovorili, čo máme a čo nemáme robiť? Alebo by sme radšej mali okolo seba láskavých rodičov, ktorí nám v pokoji vysvetľujú a podporujú nás, keď chceme vyskúšať niečo nové?

Na Babywebe tiež nájdete:

Psychologička verzus mama alebo spoveď psychlogičky
Telesné tresty – áno či nie?
„Nechcem a nechcem!“
Už buď poslušný
Chcete mať dobré a slušné dieťa?

7.2.2011 6:21| autor: Tamara Cenková

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist