I nuda môže byť užitočná

Dobre mienená rada môže byť prešľap. Presne ako v tejto situácii. Matej sa totiž momentálne nachádza vo svojom vyfantazírovanom svete a predstavuje si, ako pirátsky koráb bičuje strašný lejak. Jeho otec v tej chvíli stojí pevnými nohami na zemi a myslí si, že deti sa nemajú nudiť, že ich treba zabaviť, zamestnať, pretože inak začnú hnevať a ktoviečo im môže napadnúť. Nevie si predstaviť, že jeho syn práve zažíva úžasné dobrodružstvo v imaginárnom svete a on ho z neho vytrhuje.

Nudu sme si vymysleli sami

Nuda je v dnešnej spoločnosti, vyznávajúcej dynamiku, aktivitu, stimuláciu, čierny bod. Podľa panujúcich kritérií ide ruka v ruke s pasivitou až lenivosťou a zaváňa depresiou. Pritom jej stvoriteľom je sama naša civilizácia. „Určitá etnika, ktoré sa každodenne musia starať o živobytie, o prežitie, vo svojom slovníku slovo nuda nemajú. Nuda je výtvorom a luxusom našej mestskej civilizácie zaťaženej sedavým spôsobom života,“ podotýka francúzsky psychológ Patrick Lemoine, autor knihy Nudiť sa je šťastie. A čo je horšie, svoj prístup k nude prenášame aj na svoje deti, chválime ich za to, keď sú produktívne, veľa toho stihnú, a nenechávame im ani chvíľku voľnú, žiadny „mŕtvy“, neužitočný čas. Prehnaná stimulácia detí, snaha stále ich niečím zamestnávať, sa však ukazuje ako kontraproduktívna.

Reťazenie aktivít šliape na krk fantázii

Nudiť sa je pre psychiku dieťaťa blahodarné, rozvíja to jeho kreativitu, vnímavosť, vedie k autonómii. Pozor, nemali by sme si pliesť nudu a ničnerobenie, to by bola chyba. Tiež by sme nemali nudu pranierovať. Naopak, je prínosné z času na čas nechať dieťaťu v programe pauzu na to, aby mohlo blúdiť v myšlienkach, rozvíjať fantáziu, mať svoje tajné svety a dokázať v nich byť samo, poradiť si samo. Napodiv nuda prospieva aj sústredenosti. O to všetko by sme dieťa okrádali, ak by sme sa ho snažili niečím zamestnať ihneď, ako skončí s nejakou aktivitou. Tiež by sme nemali podliehať predstave, že keď je dieťa fyzicky nečinné, znamená to automaticky, že je nečinné aj duševne. Býva to práve naopak. Veď len také prosté pozorovanie toho, čo matka robí v domácnosti, maximálne zamestnáva mozog malého dieťaťa. Ak sa dieťaťa opýtame, či sa nenudí, zostane na nás spravidla udivene pozerať. Ťažko to slovo chápe, do jeho slovníka nepatrí.

Televízia nie je hojivou náplasťou

„Aby si sa nenudil, pustím ti televíziu,“ ponúkajú občas rodičia deťom. Práve o vplyv televízie na detskú imagináciu sa zaujímala anglická psychologička Teresa Beltonová. Zarážal ju totiž nedostatok predstavivosti v slohových prácach detí vo veku 10 až 12 rokov. Potom objavila jednu kanadskú štúdiu z 80. rokov, kde sa porovnávali deti z troch dedín. V jednej mali televíziu s niekoľkými programami, v druhej len s jedným a v tretej so žiadnym. Pokiaľ ide o imagináciu, tak z toho vyšli najlepšie deti bez televízie. Keď si ju potom ich rodičia zaobstarali a nechali ich pozerať sa, išla úroveň imaginácie dole a dostala sa na roveň ostatným „televíznym“ deťom. Teresa Beltonová v rámci svojich výskumov vyspovedala niektoré tvorivé osobnosti a pýtala sa ich, ako to mali v detstve s nudou. Jedna z nich, spisovateľka a herečka Meera Syalová, jej rozprávala, ako bolo pre ňu cez prázdniny na vidieku dôležité, že mala veľa voľna, keď si mohla robiť, čo chcela. –„Začala som si písať denník, možno práve to odštartovalo moju spisovateľskú kariéru,“ zverila sa. Slávna neurovedkyňa Susan Greenfieldová si zase spomína na svoj zvyk z detstva si zapisovať a kresliť svoje zážitky. Sprevádza ju dodnes v „mŕtvom“ čase, ako je nevyhnutný let lietadlom. Na palubu si berie papier a pero radšej ako laptop.

Čitajte tiež:

• Keď v lete prší alebo Nebojte sa nudy
• Vieme hovoriť s vlastným dieťaťom?
• Tablety a spol.: Brzdia vývoj detí alebo mu pomáhajú?

Drobné postrčenie neškodí

Malé dieťa je však od nás závislé, my riadime jeho čas, podnety od nás potrebuje. Ako teda nájsť správnu proporciu pre to, aby sme ho nenechali úplne napospas jeho „nude“ a na druhej strane ho nezahltili riadenými aktivitami? Najlepšie je neservírovať mu program úplne hotový, ušitý na mieru podľa našich predstáv. Môže to mať podobný efekt ako darček k narodeninám. Vyberáme ho príliš starostlivo a nakoniec na ňom dieťa zaujme najviac jeho obal. No citlivá pomocná ruka neškodí. Môžeme napríklad dieťaťu navrhnúť, nech sa ide pozrieť do záhrady, čo by sa tam mohlo hodiť ako potrava pre dinosaury. Tie väčšie môžeme napríklad zaujať nápadom, že môžu vyraziť s kamarátmi fotiť a pokúsiť sa stvoriť akýsi fotopríbeh. No so stimulmi to nepreháňame. Byť „odpojený“ a blúdiť vo vlastnom svete prospieva nielen deťom, ale aj nám dospelým.