Podpora ranej väzby po pôrode cisárskym rezom

Podpora ranej väzby, teda bondingu, je dôležitá nielen pre zdravé deti, ale je priam nevyhnutná aj u detí nedonosených, chorých alebo narodených po vyvolávanom či operatívnom pôrode. Práve vzájomný kontakt medzi matkou a jej bábätkomn pomáha liečiť emočné i fyzické zranenia, ktoré vznikli v dôsledku pôrodu. Podpora bondingu je pritom možná vždy a za všetkých podmienok, a to aj po pôrode cisárskym rezom.

Kontakt kože na kožu po pôrode cisárskym rezom

Podľa desatora podpory ranej väzby, ktoré spracovali a odporúčajú klinická psychologička Michaela Mrowetz a pediatrička Marcela Peremská, zdravotníci po pôrode cisárskym rezom pokladajú nahého novorodenca pod prsia – horizontálne. Operačné pole sa zníži pod hruď matky.

Podľa potreby novorodenca pridržiava ďalšia osoba, teda otec alebo iný sprievod pri pôrode, prípadne zdravotník, aby bábätko mohlo efektívne hľadať bradavku a pricucať sa.

Kontakt pokožky na pokožku (skin to skin) môže po pôrode cisárskym rezom na nevyhnutne dlhý čas (pri dokončovaní operácie a premiestňovaní matky na lôžko) zaistiť namiesto matky otec. Jeho baktérie sú prirodzené a prínosné, na rozdiel od baktérií ošetrujúceho personálu.


Podpora ranej väzby po pôrode cisárskym rezom s odbornými komentármi Michaely Mrowetz:

Plný kontakt kože na kožu dieťaťa s matkou po operatívnom pôrode uľahčuje dieťaťu adaptáciu na rýchly prechod z vnútorného prenatálneho prostredia do vonkajšieho prostredia mimo maternice.

Dieťa stále počuje tlkot matkinho srdca, matkin hrudník je schopný produkovať potrebné teplo a u oboch dochádza k rýchlemu štartovaniu hormónov potrebných na popôrodnú adaptáciu a úspešný nástup dojčenia, u matky kontakt pokožky na pokožku štartuje rodičovské kompetencie, znižuje prežívanie bolestivosti a možnú krvácavosť. Červená prikrývka pripomína prenatálne prostredie, uľahčuje adaptáciu oboch a zvyšuje tepelný komfort. 

Matka drží dieťa sama. Techniky operácie možno prispôsobiť tejto situácii, ktorá u matky zmierňuje možnú stratu kontroly nad situáciou pri operácii a upútava jej pozornosť k dieťaťu a jeho potrebám, otec podporuje dieťa a matku vo vzájomnom kontakte možnosťou pomoci a dodáva rodičke a dieťaťu pocit bezpečia.

Samopricucanie dieťaťa prebieha už na operačnej sále a je to spôsob, ktorý najrýchlejšie vracia stratenú rovnováhu u dieťaťa i matky a posilňuje zdravé reakcie oboch. Dieťa je schopné adaptačného správania na prsníku a samopricucania, ak je matka fyzicky prítomná. Samopricucanie ako prvý kontakt dieťaťa s matkinou bradavkou eliminuje ďalšie možné problémy s dojčením a je zdravou reakciou dieťaťa na prostredie mimo maternice. 

Iniciačný je pohľad z očí do očí dieťaťa a matky po pôrode. Dochádza pritom k fixácii vzájomnej podoby v hormonálne vybalansovanej situácii po pôrode, keď sú dieťa a matka navzájom najlepšie pripravení na iniciačné správanie, ku ktorému patrí dlhý pohľad z očí do očí, ktorý u oboch zvyšuje hladinu oxytocínu a prirodzene štartuje proces nadväzovania láskyplnej väzby medzi matkou a dieťaťom. Ten je veľmi potrebný na adaptáciu dieťaťa i matky po operatívnom pôrode.

Starostlivosť zdravotníkov o novú rodinu ako jednu jednotku v prostredí štandardnej nemocničnej izby (iba so zabezpečením dvoch lôžok vedľa seba), matka je s dieťaťom od operácie stále v kontakte pokožky na pokožku, čo tvorí najvhodnejšie podmienky na adaptáciu oboch i zmiernenie bolesti matky.

Detská pokožka sa môže naďalej osídľovať baktériami z matkinej kože, rovnako ako črevo začínajú osídľovať baktérie z kolostra počas samopricucávania, čím sa zvyšuje imunologická schopnosť vyrovnať sa s nemocničným prostredím a nosokomiálnymi infekciami.

Čítajte tiež:

Zdravotníci podporujúci kontakt pokožky na pokožku a rodinu ako jednu jednotku sú takí, ktorí podporujú zdravé reakcie rodiny a celej spoločnosti a eliminujú možnosť rozvoja vnímania pôrodných a popôrodných situácií ako traumy. Nádej spočíva v prijatí možnosti podpory rodičovských kompetencií a podpory kompetencií zdravotníkov s takýmto prístupom ako normy.

Podpora rodičovských kompetencií ako cesta k ozdraveniu spoločnosti

„Podpora raného kontaktu po cisárskom reze si od zdravotníkov vyžaduje množstvo empatie, ochoty na podporu zdravia a tiež ochotu vyjsť z rutiny,“ objasňuje klinická psychologička Michaela Mrowetz dôvody, prečo podpora bondingu po operatívnom pôrode doposiaľ naráža v českých pôrodniciach na mnohé problémy.

„Znamená to vyskúšať si v tíme priamo na operačnej sále technikou psychodrámy operáciu (bez rodičky, dieťaťa a sprievodu), keď niektorí ľudia z personálu hrajú rodičku, iní sprievod a zvyšok sa snaží naučiť zvládnuť situáciu takto v nácviku.“

Zároveň dodáva, že práve tento spôsob zdravotníkom pomáha a zvyšuje u personálu šancu na zachovanie pokoja v neznámej situácii, ktorým podpora raného kontaktu pri operácii pre mnohých pracovníkov v pôrodníctve je. „Prijatie podpory rodičov a ich rozvíjajúcich sa rodičovských kompetencií ako súčasť bežnej pracovnej rutiny je cieľ, za ktorým mnohí zdravotníci dokážu ísť. Na spoločnosť to má mimoriadne ozdravný vplyv.“

27.3.2017 1:50| autor: Gaurí Chrastilová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist