Baby LIVE! Šarlotka (49): Život je predsa o živote

Drepová výzva

Jedno ráno prišla kolegyňa s tým, že na Facebooku niekto vymyslel “30-dňovú výzvu”. Spočíva v pohybe a v rozhýbaní generácie visiacej na sociálnych sieťach. Prvý deň začína každý účastník výzvy s 50timi drepmi.

Každý ďalší deň si pridá 5 drepov a na konci ho čaká odmena v podobe rozhýbaného tela, pevnejšieho zadku a decentne vyrysovaných stehnách.

No a minimálne polovica z tých, ktorí sa do výzvy pustia, keď zistí, ako pohyb vyplavuje endorfíny, pokračuje aj naďalej a ten, kto tento, nazvime ho projekt, vymyslel, splnil svoj cieľ.

Pretože ukázal mladým i starým, že pohyb je dobrý, zábavný a efekt vidia v zrkadle každý deň. Blahoželám tomuto mysliteľovi, namotali sme sa všetci vo firme a poctivo sa chválime každé ráno, koľko kto predošlý deň “dal”.
No a keďže ja mám malú výhodu v tom, že som začala cvičiť už pred mesiacom a moje svaly sú zvyknuté na záťaž, predsavzala som si robiť každý deň dvojitú výzvu a pridávam si po 10 drepov.

Okrem toho vždy aspoň 10 spravím so Šarlotou na rukách. Ona totiž keď vidí, že cvičím, pribehne, vyškriabe sa mi hore nohami a začne kričať, aby som ju zobrala. Páči sa jej ako s ňou “hojdám” hore-dole, ako pri tom fučím a sem-tam mi naháňa prstom kvapky potu na čele.

Takže pre mňa makačka, pre ňu zábava a splnili sme všetko, čo sme od takejto výzvy očakávali 🙂

Hrčka, čakanie a inštinkt

Možno som vám pred časom spomínala, že sme hviezde našli jedného dňa na brušku, približne na úrovni bránice, hrčku. Malú, pevnú, vystupujúcu jemne nad úrovňou brucha, viditeľnú voľným okom.

Aj keď nie som lekár, materinský inštinkt mi hovoril, že to nie je nič vážne, nejako som okamžite vedela, že to bude nazbieraný tuk. Od narodenia sa jej totiž hromadí zbytočný tuk aj na ušku, má tam takú malú, ale pomaličky rastúcu tukovú guľôčku.

Dala som na svoje vnútorné hlasy a nerobila som žiadnu paniku. Naša pani doktorka ocenila prístup, ktorý sme zvolili, upokojila nás, že podľa nej je to tiež len nejaký zhluk tuku (asi 10min “to” ohmatávala, skúšala, stláčala, prezerala), ale poslala nás na sono.

No a keďže žijeme v malom meste s jednou mini poliklinikou, museli sme si skoro mesiac počkať, kým nás objednali.
Verdikt pani doktorky zo sona bol rovnaký – je to tuková hrčka. Vraj veľmi málo popísaná v lekárskych análoch v takom nízkom veku, ale stáva sa a nie je to nič vážne, len kozmetická záležitosť.

Vraj ak jej to bude vadiť vo vyššom veku, dá sa to pekne vyoperovať. No ale však keď sa hrčka rozhodla žiť s naším dieťaťom, prečo im to priateľstvo kaziť, nie?

Ja aj Norko jednu takú hrčku máme a nažívame si roky v dokonalej harmónii, rešpektujeme sa a nevnímame ich ani ako kozmetickú chybičku..

Prečítajte si tiež:

• Cumlík alebo palček?
• Pilates – ikona dvadsiateho prvého storočia

Z rozprávky do rozprávky

Začalo sa u nás rozprávkové obdobie. Keď si už nevieme dať rady s naším malým torpédom, napríklad v aute pri dlhšej ceste, pustíme Krtka, Mášu a Medveďa alebo iné podobné rozprávky pre mini deti a je pokoj.

Aj som celkom rada, že nastalo toto obdobie, lebo doteraz sa Šarlotke veľmi nechcelo pozerať staticky na nič viac ako dve minúty. Teraz je to podstatne lepšie, v aute sa vie pozerať (popritom pišťať, tlieskať, spievať, tancovať) aj hodinku.

Je mi jasné, že niektoré maminy ma teraz odsúdia, ja však oceňujem výdobytky modernej doby a som rada, že už vieme jednoduchšie cestovať.

Doteraz bolo také divoké obdobie, museli sme ísť v aute vždy dvaja, jeden šoféroval a druhý podával vodu, mlieko, piškótky, hračky, cumlíky, robil opičky, zabával…mala som pred každou dlhšou cestou hrôzu, čo sa zas po ceste bude diať.

No a tento týždeň som s malou dušičkou a pripravenými nervami priviazala nášho divocha do autosedačky a vyrazili sme samé dve a hneď do Košíc.

Na prvých 40km som musela asi 5krát zastaviť a riešiť situáciu “vzadu”, okrem toho som využila každý semafor na ceste, každú kolónu na podávanie nutností s vykrútenou rukou. A keď som už myslela, že idem zapnúť rozprávky, odrazu sa naše dieťa upokojilo, našla si cumeľ, blažene ho vopchala do úst, usmiala sa na mňa v späťáku a zaspala. A spala až do Košíc. Skoro 3 hodiny! Parádička 🙂

Každý nový deň nám prináša nové zážitky a nové skúsenosti. Mať dieťa je krásne a zložité zároveň.
Zoberie váš doterajší život, zhúžva ho do guľôčky, zahodí do kúta, otvorí novú knihu a začne písať. Veľkými písmenami, ktoré vám ostanú vryté do tváre. Prinúti vás pochopiť striedanie noci a dňa, otvorí vaše vnemy, zmení vašu podstatu.
Až s našou Šarlot som pochopila, o čom vlastne život je. O živote 🙂

Krásny májový víkend,

Vaše Bombičky

Foto: branoherchl.sk