Tehuľka LIVE! – „Žijem si na väčšej nohe“ 27. týždeň

Ďalší týždeň ubehol ako voda. 27. týždeň a ja začínam mať pocit, že sa to voľajako vlečie. Brucho si už radšej dobrovoľne nemeriam a o neprestajnom vážení mojej maličkosti vari už ani písať nemusím. Cítim sa ako nemotorná veľryba a je mi jasné, že to najhoršie ma ešte len čaká. Dnes vôbec nie som optimistická, ale to bude asi tým zamračeným počasím. Tak si poďte prečítať, ako sme s bruškom prežili tieto najbližšie dni.

Zdroj: archiv redakce

Minulý týždeň som bola na glukózotolerančnom teste a som veľmi šťastná, že výsledky mám v poriadku a žiadna tehotenská cukrovka sa nekoná. Sestrička z ambulancie bola taká zlatá, že mi zavolala hneď na ďalší deň, aby som sa zbytočne nestresovala. Poviem vám, poriadne mi odľahlo. Najmä preto, že bábätko sa bude aj naďalej vyvíjať zdravo a potom aj preto, že maminka ľúbi čokoládku a sladké. A, áno, áno, aj zeleninu a mäso, samozrejme. Takže som sa po telefonáte vyvalila do kresla a rozbalila som si malinový nanuk. Na zdravie!

Vybrať autosedačku nie je také jednoduché

Tento víkend sme sa začali dôkladnejšie zaoberať výberom autosedačky pre najmenšieho člena rodiny. Ešte mi síce nie je úplne jasné, ako sa budeme všetci traja na zadných sedadlách prepravovať, ale nejako to budeme musieť vymyslieť. Asi si založíme pokladničku na väčšie auto, lebo pri pohľade na náš skromnejší kufor ma už chytá panika, kam sa pobalíme, ak niekam budeme chcieť vycestovať.

Áno, ja viem, že som náročná, ale človek musí mať nejaké ciele, plány a má dovolené snívať, nie? 🙂 Takže v prvom rade bezpečnosť pre malých človiečikov a potom všetko ostatné. A tak sme obehli pár predajní s autami, aby sme mali aspoň prehľad. Najviac si to užil Adamko, lebo mu dovolili pobehať po autách, trúbiť, preštelovať rádio a postláčať všetky gombíky, na ktoré mu pršteky dosiahli. Potom sme navštívili detský obchod kvôli autosedačke, aby som si to užila aj ja a pekná sobota bola za nami :-).

Tehotenstvom sa mi zväčšila noha

Keď bude pekné počasie, čo ja dúfam, že opäť bude, sa Adam s tatinom pôjdu pobicyklovať. Musia vyskúšať novú cyklosedačku. Zatiaľ čo ja budem s nohami na stole oddychovať voľakde v chládku. Nohy mi už trošku začínajú opúchať, z čoho nie som vôbec nadšená. Po prvom pôrode mi padla klenba na nohe a do žiadnych topánok som sa nedostala. Teda, možno až na pár kúskov, čo som si kúpila počas tehotenstva.

Viete si predstaviť môj výraz tváre, keď mi odpuchla noha, zbadala som asi po troch mesiacoch členok a víťazoslávne som si obula šľapku… a trčala mi z nej polka palca na nohe?! Myslela som, že skolabujem, a že to určite bude iba jeden pár topánok, ktorý sa asi scvrkol…

„No jasné, Gabika, topánky sa bežne scvrkávajú,“ hovoril mi manžel. Keď som si vyskúšala hádam všetky vrátane čižiem, ktoré som ani neobula, nám to bolo jasné. „No nič moja, toto vidím na odrezanie palčeka,“ uťahoval si zo mňa muž ďalej.

A tak som si nedobrovoľne musela vymeniť všetky topánky. Vtedy to bolo ešte celkom vtipné. Ale keď si predstavím, že po dvoch rokoch sa mi zase zväčší noha… „Ja nechcem mať plutvy!“

Takže už si radšej ani nohu nemeriam a na leto si kúpim nejaké o číslo väčšie našuchovačky. Zatiaľ nie kvôli dĺžke nohy, ale kvôli opuchom. Je síce fajn chodiť si na veľkej nohe, ale myslím, že to tentoraz rada oželiem.

O týždeň „dočítania“!

Vaša Gabika

A čo už má „náš“ drobček v 27. týždni?