BABY LIVE! Matej (17): Očkovanie najhoršie prežívam ja

Celá kontrola u doktorky sa niesla v znamení očkovania, teda najmä pre mňa. Uistila som sa v tom, že Matejovo očkovanie najhoršie prežívam ja. Našťastie máme teraz od očkovania pokoj celý budúci pol rok.

Ako malá

Už dva dni pred návštevou doktorky mi zvieralo hrdlo a cítila som sa podobne ako, keď som bola malá ja a mala som ísť na očkovanie. No malý Maťko, ako sa ukázalo, s tým nemá vôbec až taký problém. Po injekciách, ktoré dostal zas do obidvoch stehien, si trochu poplakal, ale hneď, ako som si ho zobrala do náručia, prestal.

Doktorka ho potom ešte odvážila a váha opäť potvrdila, že Matej je už poriadny chlap. Váži 6,8 kila a meria 66 centimetrov. Ani sa mi nezdá, že s Matejom ubehli len štyri mesiace, mám pocit, že Matej k nám už jednoducho patrí. Štyri mesiace oslávil 1. júla.

Následky neboli

Prehliadka u lekárky netrvala dlho, no najviac ma potešil jej záver. Doktorka totiž zhodnotila, že malý je v poriadku. Na budúci týždeň nám ešte napísala preventívnu prehliadku kĺbov, recept na olej do kúpeľa a mohli sme ísť domov.

Čakala som, čo príde doma po očkovaní. Ako bude Matej reagovať. No našťastie žiadne komplikácie nenastali. Nedostavila sa ani zvýšená teplota a stehienka Matejovi opuchli len mierne, a to sme stiahli octanovým obkladom. Potom Maťko skoro celý deň prespal, takže som sa mohla venovať všetkému, čo som nestíhala. Ako vždy na mňa čakal neustály kolobeh prác okolo domácnosti a samozrejme kŕmenie, prebaľovanie a podobné práce pri Matejovi, ktoré robím už viac-menej automaticky. K tomu sa pridalo ešte aj upratovanie po robotníkoch, lebo nám vymieňali okná, takže sme sa tento týždeň vôbec nenudili.

Maťko je dedinčan

Našťastie počasie je už oveľa lepšie. Dážď zmizol a teploty poriadne stúpli. Povedali sme si s manželom, že to musíme radšej hneď využiť, lebo čo keď sa počasie zas rýchlo pokazí. Vybrali sme sa teda na našu obľúbenú prechádzku do lesa. Zaujímavé je, ako les na Mateja pôsobí, upokojuje ho, usmieva sa a je tu šťastný.

Na dedine nie je veľa áut, ale všimla som si, že keď ide po ceste väčšie auto, Maťko sa zľakne, skriví ústa a rozplače sa. Premýšľala som nad tým, že keby sme ostali v Bratislave, Matej by bol úplne iné dieťa. Tam by si musel zvyknúť na každodenný hluk, ale takto je už z neho rodený dedinčan, ktorý je zvyknutý na pokoj a ticho. Ja som si už tiež zvykla na oveľa menej hektické prostredie.

Je to dobrá posilňovňa

Teším sa na čas, keď už bude Maťko behať a budeme môcť používať aj iné prostriedky na jeho prepravu. Má už pripravené odrážadlo, tak som zvedavá, či to bude lepšie. Lebo teraz, keď Mateja nosím, začínam cítiť jeho váhu. Väčšinu času by sa totiž chcel voziť na mojich rukách. Už ho vôbec nebaví počas bdenia ležať na chrbátiku, stále by chcel byť v strede diania, skúšať nové polohy, teda pri najmenšom sedieť na mojich alebo manželových kolenách a pozerať sa okolo seba. Popri tom všetkom ho aj tak každá poloha baví len chvíľu a hneď by zas chcel vyskúšať niečo nové.

Počas dňa si takto poriadne poposilňujeme všetci traja a pomaly sa nám rysujú stále väčšie svaly. Mne hlavne na rukách a malý Matej má stále pevnejší krk, ale už sa mobilizujú aj svaly na rukách, chrbátiku a nohách. Postupne začína byť stále silnejší a je to poznať.

Novinka každý deň

Je zaujímavé sledovať, ako nás Matej každý deň prekvapí nejakými novinkami. Dokonca sa mu už niekedy podarí aj vložiť si do úst cumlík, ale posledné dni to ani nepotrebuje, lebo si tam neustále strká palec a buď sa snaží si z neho niečo vycucať, alebo si tak masíruje ďasná. Ostatné pomôcky ho úplne prestali zaujímať, odkedy objavil to, že si dokáže cmúľať vlastný palec. Používa ho pri zaspávaní, keď chce vyjadriť hlad alebo len tak.

Maja + Matej