Koniec šestonedelia

Ani neviem ako a už je šestonedelie za mnou. Pôrod či už sekciou alebo prirodzene, je obrovská záťaž pre každú ženu. Ja som sa po sekcii celkom rýchlo zotavila a už na ten zážitok len spomínam. Veľa vecí si z prvých dní po pôrode ani nepamätám, neviem či to je vyplaveným oxytocínom alebo tými šmakmi čo mi tri dni tiekli do žíl. A keď si tak spätne chcem vybaviť tých posledných šesť týždňov, tak mi to príde ako zahmlený sen.

Zdroj: archiv blogerky

To bude zrejme tou nevyspatosťou. Poviem vám, starať sa o dvoch novorodencov naraz dá zabrať. Bez môjho muža a mojej maminky by som to nedala. Maminke patrí moja obrovská vďaka za to že si míňala dovolenku keď som sa potrebovala vyspať a môjmu mužovi za prebdené noci, samozrejme mimo iného. Lebo on je ten najlepší tatinko na svete. Nie len že nás zabezpečil, ale s dvojičkami mi pomáha vždy keď má čas, aj keď niekedy je totálne vyšťavený zatne zuby a robí čo treba.

Rastieme a to je hlavné

Dvojičky krásne priberajú, podľa mňa už majú skoro štyri kilá. Zajtra ideme k pediatričke, tak som zvedavá kto dal lepší tip, ja, mamina alebo môj muž. Dievčatko má na stehnách už dobré šunky a chlapček je troška chudší od nej, ale to tak býva. Veď on ju ešte predbehne. Okrem sem tam boľavého bruška sú zdraví, musím si zaklopať.

Jediné čo nás posledné dni troška potrápilo bola zaparená riťka u dievčatka. Keďže pekne priberá robia sa jej zárezy na stehnách a kde sa jej trie koža o seba pod plienkou, tam sa jej spravili červené pupáčiky. Muselo ju to podľa mňa aj bolieť, pretože stále plakala, ale celkom rýchlo sme to zahojili. Večer som si to všimla a na druhý deň to už mala oveľa lepšie. A už ju to ani nebolelo. Stačilo ju pri prebaľovaní utierať len čistou vodou namiesto vlhčených vreckoviek, potom nechať pekne na vzduchu usušiť a nakoniec natrieť krémom na zapareniny.

Bolo mi to veľmi ľúto keď som videla ako sa trápi, ale našťastie je to už v poriadku. Už ich doma nechávam v plienke a nátelníku a zabalených v deke, aby mali plienku na voľno, pretože v dupačkách mali tú plienku nalepenú na zadočku a vobec sa im tam nevetralo a potom to tak aj dopadlo. Škoda že sa neskúsené mamičky musia učiť na prvých deťoch a tie si potom odskáču všetky maminé chyby.

Čítajte tiež:

Plány do budúcna

Keď sa ma niekto spýta aký máme plán na zajtra, prípadne na iný deň, tak sa len zasmejem. Naše plány sú jasné na najbližších pár mesiacov. Kŕmiť, prebaľovať, natrásať a odznova. A ak by som naaaaaahodou mala chvíľku čas, tak plánujem im konečne vypísať knižky, ktoré sme dostali, tie také čo sa tam zapisujú spomienky, všelijaké míľniky v živote bábätka a vtipné príhody. To sa chystám spraviť odkedy som bola ešte tehotná.

A tiež by som si veľmi želala vytriediť a upratať skriňu pre dvojičky. Máme totiž veľmi veľa oblečenia a v rôznych veľkostiach, až dvoch rokov, a všetko je to nahádzané v skrini piate cez deviate. No šak hádam sa k tomu nejako dopracujem.

Zatiaľ som rada že som si našla chvíľku čas na napísanie tohto textu a na rozlúčku. Lúčim sa s vami ako ,, tehuľka live,, a zároveň začíname novú etapu života s dvojičkami. Dúfam že som svojimi skúsenosťami pomohla tak neskúseným mamičkám ako som ja a ukázala im, že síce tehotenstvo, pôrod a materstvo nie je jednoduché, no je nádherné.

Majka

11.4.2018 12:42