Problémy s počatím

Táto téma obsahuje 75 odpovedí, má 33 hlasov, a bola naposledy aktualizovaná používateľom  ellen pred 4 dňami, 22 hodinami.

Zobrazujú sa príspevky 15 - 1 cez 15 (z 75 celkovo)
  • Autor
    Príspevky
  • #908094

    Jednoducho to nejde

    #908095

    Ahojte baby, som tu nova, som tu kratko. Som vydata mam 30 rokov a 6 rokov sa snazime o babatko. Zatial nam to nevyslo. V Gyn-five som bola 4 krat na IUI a 1 krat na IVF. Doktor Harbulak mi povedal, ze mam este cas, ze on teraz riesi ine rocniky. Teraz chodim do Viedne ku doktorovi Stefanovicovi a od januara 2009 idem za doktorom Pinterom do Ferticentu. V Rakusku sme sa s manzelom aspon dozvedeli ze sme obidvaja uplne v poriadku. Mame urobene vsetky vysetrenia. To ma tesi najviac… Na druhe IVF do Ferti sa chystam asi tak v marci, uvidime ako to vsetko vide. 6 rokov je strasne dlha doba, najviac zo vsetkeho si zelam v mojom novom domceku detsky plac… Vsetkym Vam drzim palceky a zelam vela stastia!

    #908096
    a
    abzv
    Člen

    Nelly mi sa tiež snažíme skoro rok o babo al teraz sa už tak na to neupíman. Mám kamarátku ktorá sa snažila 7 rokov. Zrazu zabudli na to že chcú bábo a chystali sa do zahraničia za prácou. Nič krajšie ju nemohlo postretnút a otehotnela.Malá Vaneska má už rok a kamoška je zas 7 mesiaci tehotenstva. Ani nečakal že tak skoro príde druhé ale je štastná že je to tak. Ja som si to tiež tak povedala. Nelly ked ste obidvaja zdravotne v poriadku tak sa neboj a zabudni že chceš babo a ono príde samo. Príroda vie kedy máme byť mamami. Držím palce a veľa štastia. Pa

    #908097

    Ahojte kočky, aj my sa snažíme skoro rok o bábo a nič. A tiež si vravím, že to asi idem prestať riešiť v hlave, lebo som z toho len napätá. hoci zajtra máme ísť na spermogram. No uvidíme.
    A Nelly…aj moja teta nemohla otehotnieť pomaly 8 rokov a potom sa im narodila krásna dcérka…takže verím tomu, že ak ste obaja v poriadku, podarí sa to….Držím Vám palce

    #908098

    Ahojte baby, myslím si že takáto vec sa nedá asi neriesiť. Keď to chceme, tak sa nato neda nemyslieť. My sme mali taku cca dvoj-ročnú pauzičku-nepauzičku, ale vždy som si želela byť tehulka, naozaj vždy… Keď mi niekto povie nerieš to, tak si poviem, že ona ten problem asi nemá. Určite ho nemá. Kebyže ho má, tak ho rieši aj ona. Baby tomu verte! Veľmi zle sa mi tiež počúva aj to, keď niekto povie „moja známa zostla tehu po 10 rokoch“. To mi na psychike len pridava a nie ubera. To su moje pocity. Takto to vnimam ja. Už sa teším na druhe IVF, snáď to víde a už budem šťastná aj ja. Držím Vám palčeky, opatrujte sa a papkajte vitamínky!

    #908099

    Ahoj nelly.Máš pravdu,že sa to nedá neriešiť.Aj ja som bola v tejto situácii,keď sme sa s priateľom a neskôr manželom snažili otehotnieť.Najprv bola chyba v ňom,teda len podľa toho akože odborníka,ktorý čakal od nás peniaze, a nakoniec som sa musela liečiť ja.trvalo nám to dlhých 7 rokov,kým som si z pôrodnice priniesla svoju lásku Peťku.Včera sme oslávili jej 4 rôčky.Aj nás každý presviedčal o tom,aby sme na to nemysleli,že to príde samo,tak viem presne, o čom hovoríš.A dnes som zase v podobnej,alebo takej istej situácii,keď by som si priala mať druhé bábo,ale vyzerá to tak,že budem musieť zase podstúpiť nejaké vyšetrenia a podpornú liečbu,aby sme našej bábike splnili prianie o bračekovi.Takže držím palce,aby Vám to vyšlo,lebo nieje nad to krajšie,ako keď si držíš prvýkrát v náručí svoje vytúžené dieťa.ahoj

    #908100

    Dakujem za podporu Kladi, si zlatá! Konecne som tu stretla niekoho, kto sa snazil taky dlhy cas. Vsetky baby /alebo vacsina/ su tristvrte-rocne snazilky, alebo tak… Verim, ze si si precitala moje prispevky a preto si ma skusila podporit. To je velmi pekne, naozaj. Mozem sa spytat? Kolko mas rokov, odkial si a co vsetko si vtedy podstupila a co planujes teraz podstupit? Bola si IUI alebo IVF? Z prispevku si myslim, ze az tak daleko si nezasla. Stacila ti len nejaka lahucka kiecba? Asi vela otazok, na teba, vsak? V kazdom pripade som rada, ze si mi napisala, velmi triezvo ti zavidim tu tvoju 4-rocnu princeznicku a velmi ti prajem aby si uz bola opat medzi tehulkami! Drzim palceky!

    #908101

    Ahoj Nelly.No,pokúsim sa ti odpovedať:tiež mám 30 rokov,bývam už 2,5 roka v Lehote,dedinke pri Nitre. Som vydatá už 10 rokov,takže z výpočtov je jasné,že bábätko sme chceli ešte dávno predtým,ako sme plánovali svadbu.Tá nebola pre nás vtedy dôležitá,ale keďže sme mohli ísť k odborníkovi na neplodnosť až po zosobášení,tak sme to trošku urýchlili.Ale samozrejme,že to nebol jediný dôvod na sobáš.Keď nás ten doktor vyšetril,manželovi spravil spermiogram,mne krvné testy a povedal,že je to v pohode,manžel má len menší počet spermií,ale to upraví tabletkami a ja len malú hormonálnu poruchu,ktorú tiež bude liečiť tabletkami.Muž dobral po mesiaci tabletky a ja som chodila stále na sono(tuším sa to volá folikulometria),aj viac krát do mesiaca,a keď mal ísť muž na kontrolu a upozorňovala som na to doktora,lebo mi kázal pripomenúť mu,keď doberie tie lieky,on ma stále odbíjal,že nabudúce sa dohodneme,potom zase nabudúce a takto to išlo nejakých 4-5 mesiacov.Mne nedal vôbec žiadne tabl.,ani injekcie,len mi na sone zapisoval do kalendára,kedy musíme a kedy nesmieme mať styk.Chytila som veľmi silné výtoky,ktoré som nikdy predtým nemala a mám ich v podstate doteraz,aj keď sme to s mužom preliečovali všelijakými čípkami a mastičkami,nepomohlo to,alebo len na čas.Ale to mi liečil už môj obvodný gynekológ,lebo špecialista to nejak ignoroval,aj keď som ho na to upozorňovala.Tak sme sa potom na to vykašlali,lebo sme liečili moje výtoky.Potom nám dal urobiť môj gynekológ zase spermiogram a len pre výsledky sme išli späť k tomu špecialistovi,ale to už bol ďalší odstup možno aj 3 mesiace.Ten úžasný doktor nás hneď zvozil,čo som si dovolila ísť k svojmu doktorovi,keď ma lieči on a prečo by sme mali mať dobré výsledky,keď môj muž si uňho nevybral ďalšie recepty,ktoré mali januárový dátum a my sme tam prestali chodiť tak koncom apríla,lebo som nastúpila do novej práce a tam by mi netolerovali,že chcem otehotnieť.Ten doktor nám ešte na rozlúčku šplechol do tváre,že aj tak nikdy normálne neotehotniem,MOŽNO sa zadarí umelé oplodnenie.Vtedy ma už nasral, a odvtedy sme tam viac neišli.Od známej som sa časom dozvedela,že aj jej dcéra k nemu chodila,ale pekne s obáločkou a tak sa aj k nim choval.Bol veľmi milý,moc si ho chválila a aj otehotnela.No ale toto ja robiť neviem,platiť niekomu,koho platí štát a nieje súkromník,len zato,že sa bude o mňa zaujímať a bude ma liečiť podľa toho,na koľko si cením tehotenstvo.Bolo mi z toho do plaču,a aj som každý mesiac rumázgala ako malá,že zase nič,prečo práve ja.Keď mi niekto povedal,že tá,alebo iná známa je tehotná,musela som sa veľmi premáhať,aby som neplakala.Ale plakala som aj tak stále,z ľútosti,od nervov,niekedy som dokonca aj nenávidela všetky tie,ktoré ani nevedeli ako,a ostali tehotné.A potom vystávali niekde vonku pred domom,s veľkým bruchom a s cigaretou v ústach.Bolo to nespravodlivé,a aj stále všetko je.Keď si na to spomínam,už mi nieje až tak clivo,veď mám svoju herečku.Skôr ma to všetko hnevá,prečo to musí takto byť u niekoho.Vtedy ma nikto nechápal,len kamoška,ktorá sa tiež snažila o bábo a nedarilo sa im,každý mi radil,aby sme na to nemysleli,potom to pôjde,alebo máme ísť na dovolenku,tam sa to vždy zadarí,a veď si ešte mladá,máš veľa času,a ja v tvojom veku som bola ešte slobodná,a nejaká iná bude mať 35 a teraz má prvé dieťa a kadejaké podobné hlúposti.Potom som pár rokov bojovala každý mesiac sama so sebou a presviedčala som sa po každom menzese,že aj tak by to teraz nebolo vhodné,lebo niesú peniaze,potom zase súkromné problémy,rodinné problémy,nová práca,manžel bez stálej práce a tak ďalej.A keď som mala asi 23,mužova sestrička u obvodného lekára nám zohnala kontakt na doktora Stanka z Nových Zámkov,že jej kámoška k nemu chodila a pomohol jej otehotnieť.Tak sme sa tam objednali a začalo to.Hneď mi poradil,že keď chcem absolvovať nejaké vyšetrenia a liečbu,mám sa prehlásiť do inej poisťovne(vtedy sa to ešte dalo z mesiaca na mesiaca),lebo tá mi to všetko preplatí a v mojej by som musela veľa doplácať

    #908102

    Ahoj Nelly.No,pokúsim sa ti odpovedať:tiež mám 30 rokov,bývam už 2,5 roka v Lehote,dedinke pri Nitre. Som vydatá už 10 rokov,takže z výpočtov je jasné,že bábätko sme chceli ešte dávno predtým,ako sme plánovali svadbu.Tá nebola pre nás vtedy dôležitá,ale keďže sme mohli ísť k odborníkovi na neplodnosť až po zosobášení,tak sme to trošku urýchlili.Ale samozrejme,že to nebol jediný dôvod na sobáš.Keď nás ten doktor vyšetril,manželovi spravil spermiogram,mne krvné testy a povedal,že je to v pohode,manžel má len menší počet spermií,ale to upraví tabletkami a ja len malú hormonálnu poruchu,ktorú tiež bude liečiť tabletkami.Muž dobral po mesiaci tabletky a ja som chodila stále na sono(tuším sa to volá folikulometria),aj viac krát do mesiaca,a keď mal ísť muž na kontrolu a upozorňovala som na to doktora,lebo mi kázal pripomenúť mu,keď doberie tie lieky,on ma stále odbíjal,že nabudúce sa dohodneme,potom zase nabudúce a takto to išlo nejakých 4-5 mesiacov.Mne nedal vôbec žiadne tabl.,ani injekcie,len mi na sone zapisoval do kalendára,kedy musíme a kedy nesmieme mať styk.Chytila som veľmi silné výtoky,ktoré som nikdy predtým nemala a mám ich v podstate doteraz,aj keď sme to s mužom preliečovali všelijakými čípkami a mastičkami,nepomohlo to,alebo len na čas.Ale to mi liečil už môj obvodný gynekológ,lebo špecialista to nejak ignoroval,aj keď som ho na to upozorňovala.Tak sme sa potom na to vykašlali,lebo sme liečili moje výtoky.Potom nám dal urobiť môj gynekológ zase spermiogram a len pre výsledky sme išli späť k tomu špecialistovi,ale to už bol ďalší odstup možno aj 3 mesiace.Ten úžasný doktor nás hneď zvozil,čo som si dovolila ísť k svojmu doktorovi,keď ma lieči on a prečo by sme mali mať dobré výsledky,keď môj muž si uňho nevybral ďalšie recepty,ktoré mali januárový dátum a my sme tam prestali chodiť tak koncom apríla,lebo som nastúpila do novej práce a tam by mi netolerovali,že chcem otehotnieť.Ten doktor nám ešte na rozlúčku šplechol do tváre,že aj tak nikdy normálne neotehotniem,MOŽNO sa zadarí umelé oplodnenie.Vtedy ma už nasral, a odvtedy sme tam viac neišli.Od známej som sa časom dozvedela,že aj jej dcéra k nemu chodila,ale pekne s obáločkou a tak sa aj k nim choval.Bol veľmi milý,moc si ho chválila a aj otehotnela.No ale toto ja robiť neviem,platiť niekomu,koho platí štát a nieje súkromník,len zato,že sa bude o mňa zaujímať a bude ma liečiť podľa toho,na koľko si cením tehotenstvo.Bolo mi z toho do plaču,a aj som každý mesiac rumázgala ako malá,že zase nič,prečo práve ja.Keď mi niekto povedal,že tá,alebo iná známa je tehotná,musela som sa veľmi premáhať,aby som neplakala.Ale plakala som aj tak stále,z ľútosti,od nervov,niekedy som dokonca aj nenávidela všetky tie,ktoré ani nevedeli ako,a ostali tehotné.A potom vystávali niekde vonku pred domom,s veľkým bruchom a s cigaretou v ústach.Bolo to nespravodlivé,a aj stále všetko je.Keď si na to spomínam,už mi nieje až tak clivo,veď mám svoju herečku.Skôr ma to všetko hnevá,prečo to musí takto byť u niekoho.Vtedy ma nikto nechápal,len kamoška,ktorá sa tiež snažila o bábo a nedarilo sa im,každý mi radil,aby sme na to nemysleli,potom to pôjde,alebo máme ísť na dovolenku,tam sa to vždy zadarí,a veď si ešte mladá,máš veľa času,a ja v tvojom veku som bola ešte slobodná,a nejaká iná bude mať 35 a teraz má prvé dieťa a kadejaké podobné hlúposti.Potom som pár rokov bojovala každý mesiac sama so sebou a presviedčala som sa po každom menzese,že aj tak by to teraz nebolo vhodné,lebo niesú peniaze,potom zase súkromné problémy,rodinné problémy,nová práca,manžel bez stálej práce a tak ďalej.A keď som mala asi 23,mužova sestrička u obvodného lekára nám zohnala kontakt na doktora Stanka z Nových Zámkov,že jej kámoška k nemu chodila a pomohol jej otehotnieť.Tak sme sa tam objednali a začalo to.Hneď mi poradil,že keď chcem absolvovať nejaké vyšetrenia a liečbu,mám sa prehlásiť do inej poisťovne(vtedy sa to ešte dalo z mesiaca na mesiaca),lebo tá mi to všetko preplatí a v mojej by som musela veľa doplácať

    #908103

    a v mojej by som musela veľa doplácať ja.Nikdy som ani za lieky neplatila ani korunu,uňho len na folikulometrii 10sk za kondóm,alebo som si nosila svoje.Hneď ako sme doniesli spermie,dal ich do mikroskopu a povedal,že je to v norme,takže sa musím dať vyšetriť ja,že to bude môj problém.Robil mi folikulometrie,vajíčka mi dozrievali,aj vždy praskli,dával nejaké tabletky,injekcie,(ale vôbec netuším,ako sa ktoré volali),bral mi krv,robil stery,poslal ma na endokrinológiu na štítnu žľazu a potom prišiel na rad rontgen maternice,čo som vôbec netušila,že sú to vlastne prefuky vajcovodov.Takže som čakala dačo obyčajné a bolelo ma to vtedy,asi mi nezabrali tie oblbováky,lebo mi ich dávali neskoro,až na vyšetrovni,tesne pred zákrokom.Po ňom som sa cítila ako vykradnutá,úplne prázdna,ubolená a dorazila ma primárka,ktorá mi dávala výsledky z vyšetrenia a povedala,že to nieje vôbec dobré,jeden vaječník nefunkčný a druhý blokovaný,takže mi odporúča iba umelé oplodnenie,lebo inak nemám šancu otehotnieť normálnou cestou.Slzy mi padali ako hrachy(aj teraz,keď si na to tak spomeniem,mám to pred očami ako včera…),totálne ma to zabilo.Celú cestu som sa dívala von oknom,mužovi som to ani nevedela povedať(on ma čakal vonku,keď mi to dávala primárka),cítila som sa ako podvedená celým svetom.Ale keď sme dorazili k doktorovi s výsledkami,on nám povedal,že to nieje také zlé,urobí mi laparoskopiu a budeme vedieť presnú príčinu a aj ako to liečiť.Takže po laparoskopii mi dal také inplantáty(tak sa to volalo),ktoré mi vpichoval do brucha pod kožu,tesne okolo pupka.Ten inplantát som tam normálne cítila,bol asi 2x1cm veľký(približne) a asi 30 dní(ozaj si to už presne nepamätám) sa mi tam rozpúšťal.Bolo ich 6,a oni mi zastavili na 6 mesiacov menzes.Bolo tam aj riziko,že sa mi už po liečbe menzes nevráti a to by znamenalo úplnú stratu plodnosti ako keď je žena už po prechode,ale ja som to chcela podstúpiť.Keď som to dobrala,menzes sa mi nedostavil,a tak mi doktor musel pichnúť vyvolávačku.Bola prvá v mojom živote.Po nej som menzes dostala a dohodla som sa s doktorom,že po ďalšom menzese pôjdem na týždeň do nemocnice na ďalšie prefuky a potom zase laparoskopia,aby sme zistili,či bola liečba úspešná.A zabudla som ti napísať,že mi zistili po laparoskopii,že mám endometriózu,výrastky na chrbte maternici,ktoré blokujú otehotneniu.No,ale ja som už iba zbytočne čakala ďalší menzes,bol to proste zázrak,že som v treťom týždni zistila,že som tehotná.Najkrajší pocit v mojom dovtedajšom živote,keď som si v robote cez obednú prestávku urobila test a boli tam tie dve čiaročky,po ktorých som celý život túžila a nikdy som ich nemala.A možno som sentimentálna,ale mám ho doteraz odložený a občas sa naň pozriem,či tam ešte sú,tie najkrajšie čiarky na svete, a sú tam!Keď som vtedy telefonovala manželovi,tak som mu povedala,že mu gratulujem,a bude tatinkom.Vôbec mi neveril a povedal,že to uverí až doktorovi,tak som hneď volala môjmu obvodnému gynekológovi,že som proste tehotná a potrebujem urobiť krvný test.Objednal ma hneď na ráno a to čakanie do 14tej hodiny,kým boli výsledky, bolo strašné.Stále som si pozerala ten test,lebo tá druhá čiaročka bola veľmi slabulinkavá,ale bola stále tam.Keď mi to doktor potvrdil,tak som mu plakala do telefónu.A na ďalší deň som išla k doktorovi Stankovi,že mám pozitívny tehotenský test,aj krvný.Urobil mi sono,ale tam ešte nebolo nič vidieť,tak ma preobjednal a v piatom týždni mi pogratuloval,že sme to spolu zvládli.Samozrejme,že som mu priniesla fľašu,ale to ako poďakovanie,že bol veľmi zlatý na mňa, a nech si dá na zdravie nášho drobca.Potom som už celé tehotenstvo znovu chodila k môjmu obvodnému,lebo tak sme sa dohodli,že to bude pre mňa jednoduchšie mať doktora doma,ako k nemu dochádzať.A aj môj obvodný doktor Riško je jeden úžasný lekár,ktorý mi vždy iba pomáhal,a som mu za to vďačná.Tehotenstvo som prežívala úžasne,žiadne vážne problémy,akurát,že som pribrala 24 kg,ale vôbec mi to nevadilo,a ani manželovi,konečne bol aj on šťastný a bol s

    #908104

    on šťastný a bol so mnou aj pri pôrode.Malá mala 4kg a 52cm,takže som mala čo robiť,ale vôbec to nebolo také strašné,práveže to bolo zavŕšené tým najkrajším plačom na svete….Uvidím,ako to bude teraz,s týmto otehotnením.Zatiaľ to nemám ako jedinú a prvoradú prioritu,ale aj tak si to veľmi želám,lebo Petra mi dáva dosť zabrať a manžel jazdí na kamióne,takže som na ňu 3 týždne sama a potom týždeň má len tatinka a ja mám kľud.Ale potom je to zase to isté a takto fungujeme už vyše roka.Zatiaľ nerobím žiadne závery,lebo sa pokúšame len 3 mesiace,a keď je viac preč ako doma,tak sa to nie vždy dalo skĺbiť s plodnými dňami,ale zase som vysadila po 4rokoch antikoncepciu a vraj býva väčšia šanca na otehotnenie…No nechám to tak,zase podľa okolností,ktoré prídu.Možno pôjdem hneď po novom roku k doktorovi,nech mi urobí zase laparoskopiu,aby som vedela,na čom som.takže toto je môj 1. snažilkovský príbeh s happyendom a možno budem písať časom ešte jeden.nechám to už na pani budúcnosť a tebe prajem Nelly tiež ten najkrajší happyend a ozvi sa. ahoj

    #908105

    on šťastný a bol so mnou aj pri pôrode.Malá mala 4kg a 52cm,takže som mala čo robiť,ale vôbec to nebolo také strašné,práveže to bolo zavŕšené tým najkrajším plačom na svete….Uvidím,ako to bude teraz,s týmto otehotnením.Zatiaľ to nemám ako jedinú a prvoradú prioritu,ale aj tak si to veľmi želám,lebo Petra mi dáva dosť zabrať a manžel jazdí na kamióne,takže som na ňu 3 týždne sama a potom týždeň má len tatinka a ja mám kľud.Ale potom je to zase to isté a takto fungujeme už vyše roka.Zatiaľ nerobím žiadne závery,lebo sa pokúšame len 3 mesiace,a keď je viac preč ako doma,tak sa to nie vždy dalo skĺbiť s plodnými dňami,ale zase som vysadila po 4rokoch antikoncepciu a vraj býva väčšia šanca na otehotnenie…No nechám to tak,zase podľa okolností,ktoré prídu.Možno pôjdem hneď po novom roku k doktorovi,nech mi urobí zase laparoskopiu,aby som vedela,na čom som.takže toto je môj 1. snažilkovský príbeh s happyendom a možno budem písať časom ešte jeden.nechám to už na pani budúcnosť a tebe prajem Nelly tiež ten najkrajší happyend a ozvi sa. ahoj

    #908106

    Ahoj Klaudi, velmi ta obdivujem, co si si musela vsetko vytrpiet a ako bravurne si to vsetko zvladla. Klobuk dolu pred tebou! Ja som si bola prave vcera pre papiere v Gyn-five a uz sa zacinam tesit na januar 09, ked pojdem prvy krat do Ferti. Mam uz konzultaciu za sebou, hned mi doporucil IVF a aj som hned suhlasila. Poistovnu uz mam zmenenu tiez. Tiez som si presla hocicim a chcem si uz ist na isto pre babatko. Vela krat som sa citila v Gyn-five ako na beziacom pase, ako pokusny kralik a navyse pri ultrazvuku sme boli castokrat 3 klientky /alebo pacientky/ naraz vnutri. Mne toto velmi vadi… Lekari velmi tazia z ludskeho nestastia. Keby oni vedeli kolko pacientiek po veceroch place, kolko pacientiek si zela len to jedine… A oni tazia z poistovni alebo priamo od nas, len aby mali vysoke prijmy. Velka hanba!!!
    Tak Klaudi musime to nejako vydrzat, drzme si palceky navzajom a tesme sa aspon z toho co mame…

    #908107

    Ahojte Nelly a Klaudia. Prečítala som si Vaše príbehy (a s Nellou som už tuším pár krát aj kecala na chat-e) a chcem Vám dievčatá povedať, že Vás veľmi obdivujem. Chcem Vám vlastne vzdať hold, za Vašu odvahu, obetavosť, trpezlivosť a lásku. Za všetko, čo ste podstúpili a ste kvôli dieťatku ochotné podstúpiť. Vy ste ozajstné MAMINY, ktoré by si zaslúžilo mať každé dieťatko na svete … a z celého srdca Vám prajem, aby ste sa tých malých batôžkov šťastia dočkali. My sa o bábo snažíme zhruba od leta, a takisto každý mesiac, keď to dostanem, som z toho na nervy, zúfalá, nešťastná a plná trpkosti a otázok „prečo?“. Ale na druhý deň zodvihnem hlavu hore a odhodlane si poviem, že raz to vyjde :-). Ja už jedno dieťa mám, má už 6 rokov a k nemu som vlastne prišla „ani neviem ako“ 🙂 … v tom čase sme bábo ešte neplánovali, boli sme tri mesiace po svadbe a ja som chodila na výšku, tak sme chceli rok-dva počkať …. nakoniec som výšku skončila iba pri bc, kvôli malému, ale po roku som začala znova (odznova) a podarilo sa mi ju „konečne“ dokončiť tento rok. Celé to odbobie 5-ich rokov, sme druhé bábo odkladali – aby som tú výšku teda dokončila, ale synátor už asi 2 roky nalieha na súrodenca a my by sme mu to chceli splniť …. Ale zdá sa, že to nie je až také jednoduché ako sme si predstavovali. Zatiaľ sme žiadne vyšetrenia neabsolvovali – ešte na to nebol dôvod, a dúfam, že ani nebudeme musieť. Vaše osudy mi dodávajú silu, a zakaždým si uvedomím, že môj problém, nie je najväčší na svete. Ešte raz – obdivujem Vás babenky, úprimne Vám prajem veľa šťastia a trpezlivosti. Držte sa! Maja

    #908108

    aj my sme absolvovali 1 ivf vo ferticentre, zial neuspesne. na babo cakame 4 roky.. kedy sa chystate na 2 ivf?

Zobrazujú sa príspevky 15 - 1 cez 15 (z 75 celkovo)

Musíte byť prihlásený any ste mohli odpovedať na túto tému

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist