Pôrody doma sú protizákonné
Doktor MUDr. Ľubomír Divéky, PhD., pracuje ako gynekológ a pôrodník v bratislavskej nemocnici v Ružinove. O ženách vie toho toľko, že o nich môže písať romány. No najviac hádam o materstve a bábätkách. Aký je jeho postoj k diskutovanej...
Pan doktor je zjavne zastanca anonymnych, neosobnych a pretechnizovanych porodov s ignoraciou psychickej pohody pacientky. Ze sa to da aj inak: odporucam precitat si clanok „Zu Hause so sicher wie im Spital“ (Doma rovnako bezpecne ako v spitali) na http://derstandard.at/1237230181478/Geburt-Zu-Hause-so-sicher-wie-im-Spital o tom, ako sa kazde tretie dieta v Holandsku rodi doma. Umrtnost novorodencov ci uz v nemocnici alebo doma je rovnaka – 0,05 percenta. Studia porovnala 530 tis. porodov v priebehu 7 rokov. Bola zverejnena v British Journal of Obstetrics and Gynaecology. Namiesto toho, aby sme hladali cestu, ako by sa to dalo aj na Slovensku, urobime z toho trestny cin!
nie som odbornik, ale pokial viem, porody doma na slovensku nie su povolene, ale ani zakazane a tym padom nie su protizakonne.
a doma sa robia porody u zien, ktore su uplne zdrave, mali uplne bezproblemove tehotenstvo, nebrali v tehotenstve ziadne lieky a porod nepride predcasne. je to prisne odsledovane a specifikovane, samozrejme ze ziadna zena ani porodna asistentka by do toho nesla len tak.
takze neviem, pan doktor je mozno odbornik a pocula som na neho len same chvaly, ale o tomto by si mozno mohol zistit nieco viac.
a sam z praxe by mohol vediet ze vacsina komplikacii pri porode je prave sposobena polohou na chrbte, roznymi medikamentami, stresujucim prostredim a neempatickym personalom – a to vsetko je v domacom prostredi eliminovane.
ja sama by som doma sice nerodila, ale stavat domaci porod za hranice zakona, to pan doktor trochu prehnal
Uz predchadzajuce reakcie naznacuju, ze s clankom nie je vsetko v poriadku. Preco? Vsetko vam vysvetlim. Vystudovala som masmedialnu komunikaciu. Perfektni profesori so zapalom pre vec nam za 5 rokov vstepili radostnu povinnost opatrne citat a hodnotit kazdy clanok. Ist do hlbky, skumat zdroje, pravdivost, hodnovernost, vyznam a kvalitu clanku. Vdaka tomu, ked som v tretom rocniku otehotnela, mala som uplne iny pristup k informaciam, ktore ma v mediach obklopovali, ako v pripade, keby som media nestudovala. Nesledovala som televiziu, necitala noviny, nepocuvala rozhlas, len si nakupovala kvanta kvalitnej odbornej literatury o tehotenstve, citala zahranicne clanky v taliancine, francuzstine, rustine, anglictine (vsetky jazyky som sa ucila na strednej skole), precitala som celu zbierku zakonov z oblasti zdravia, ustavu, volala som statnym pravnikom (verejny ochranca prav), na ministerstvo zdravotnictva (kompetentna osoba k vyjadreniu sa o domacich porodoch bol pan Gluka), dulam, porodnym asistentkam, jednoducho som chcela byt vzdelana aj v oblasti tehotenstva a porodu. Vsetko som to zuzitkovala v diplomovej praci Obraz tehotenj zeny v medialnom prostredi, na ktoru mam len tie najlepsie ohlasy. Vzhladom k tomuto vsetkemu mam pocit, ze teme domacich porodov rozumiem a chcela by som sa s vami podelit o to, co som si vsimla a uznala za vhodne opravy, ci komentara.
1.Domace porody nie su trestny cin, ani nezakonne!pravnici sa vyjadrili tak, ze vsetko, co nie je zakazane, je dovolene. Okrem toho, bola by to pre Slovensko velka hanba, keby sme mali zakazane rodit doma, kedze na stranke Svetovej zdravotnej organizacie som nasla dokumenty mapujuce cinnost porodnych asistentiek v statoch EU a vyslovene na nas naliehaju, aby sme konecne zmenili situaciu, ako sa to podarilo vsetkym ostatnym statom okrem Lotyska a Litvy a vratili porodnym asistentkam kompetenciu chodit oficialne k domacim porodom. WHO totiz vzhladom k nasej urovni zdravotnictva odporuca zenam rodit v porodnych domoch(ktore my nemame) alebo doma s porodnou asistentkou. Pan doktor nie je pravnik, k otazke zakonov by sa mala pani redaktorka obraciat na kompetentnych. Ked uz spominam pani redaktorku, tak vlastne ani ona nie je na svojom mieste, kedze keby bola profesionalny novinar, novinarska etika by ju viazala overit si pravdivost a neskodnost informacii, ktore publikuje, co evidentne neurobila.
2.VSETKY doteraz vykonane vyskumy v celom svete dokazali, ze planovany porod zdravej tehotnej zeny s porodnou asistentkou je bezpecnejsi, alebo rovnako bezpecny ako porod v porodnici. Keby bol pan doktor sposobily sa objektivne vyjadrit k domacim porodom, mal by tento fakt ovladat, tak, ako jeho ceski kolegovia: http://clanky.gynstart.cz/article.php?sid=166&mode=thread&order=0&thold= Keby praxoval pri domacich porodoch v zahranici, keby videl dokumenty o domacich porodoch,(najnovsim je Orgasmic Birth – je jeho slovny prepis http://www.vnimavetehotenstvo.sk/orgazmicky-porod/ ), keby cital knihy porodnych asistentiek, ktore vykonavaju domace porody doma ako je napriklad Ivana Konigsmarkova v knihe Hovory s porodni babou, alebo Ingeborg Stadelmann v knihe Zdrave tehotenstvi, prirodzeny porod, keby sledoval domace porody na http://www.youtube.com (ked nevie po anglicky pod terminom homebirth), keby cital kvalitnu lieteraturu, ktora sa zaobera fakticitou veci napriklad od Henci Goer knihu Pruvodce promyslive zeny na ceste k lepsimu porodu, keby cital pribehy zien, ktore rodili doma, napriklad moj http://www.predporodnapriprava.sk/index.php?location=/Priprava-na-porod/Vase-pribehy/Porodne-pribehy/Nas-porodny-pribeh&view_article&main_section=2§ion=449&tab_article&subtab_article ……snad by do temy trochu prenikol a pochopil, ako velmi slapol vedla. Nemozno mu zazlievat, ze sa tomu nerozumie, ved bol vyskoleny tak, aby sa na zenske telo pozeral ako na nedokonale a neschopne porodit prirodzenym niekolkomilionovym programovanim prirodou. Bez techniky by bol strateny…bohuzial, bez
tej techniky, ktora sposobuje problemy, ktore on „zachranuje“. Kto vie, ci si uvedomuje, ze prave tymto svojim pristupom ohrozuje zdravie a bezpecnost rodiciek a deti. Mnozstvo zakrokov pri porode zvysuje komplikacie. Zaobsiel by sa pan doktor bez elektronickeho monitorovania, napriek tomu, ze jeho skodlivost bola dokazana pred stvrtstorocim? Francúzsky pôrodník Michel Odent v knihe Znovuzrozeny porod predpovedá koniec „postelektronickej doby“, na podnet článku z dna 12.12.1987 The Lancet – svojho času najprestížnejšom a najváženejšom lekárskom časopise sveta. V článku bolo zrhnutých osem závažných výskumov konaných v rôznych častiach sveta. Cieľom týchto výskumov, ktoré zahŕňali desiatky tisícov pôrodov z celého sveta, bolo porovnať skupiny žien rodiacich za asistencie elektronických prístrojov so skupinami žien rodiacich bez týchto prístrojov (srdečný tep behom pôrodu a po ňom sledovala v týchto prípadoch pôrodná asistentka…Súhrný záver znie: že jediný štatistický významný výsledok použitia elektronických prístrojov pri pôrode je vzrast počtu pôrodov cisárskym rezom a za pomoci kliešťov…Logicky výklad hovorí, že použitie elektronického monitorovania v priebehu pôrodu je nebezpečné a pôrod zaťažuje. s. 13 To iste potvrdzuje najlepsia kniha sucasnosti Promyslivy pruvodce zeny k lepsimu porodu od Henci Goer. Autorka zozbierala vsetky doterajsie vysledky vyskumov a zas potvrdila to, co zistili uz pred vyse dvadsiatimi rokmi pri prvom vyskume – ze monitorovanie je zbytocny umely zasah do prirodzeneho priebehu porodu a kedze kazdy umely zasah podmienuje dalsi, je sam osebe neziaduci. “
3.Rychle ohrozenie zivota nenastava pri domacom porode, ale prave v porodniciach. Rodickam sa umelo zasahuje do porodu(podavanie oxytocinu, epiduralky, monitoruje sa, zakazuje prijmat potravu alebo tekutiny, pretrhavaju sa plodove obaly, robi klystir, holi sa, obmedzuje pohyb, odstrkava partnerov, ci ine blizke osoby, ked pre niech nie je miesto kvoli viacerym rozbehnuym porodom, nastrihava sa hradza…), co narusa jeho prirodzeny priebeh. V domacom prostredi ma zena absolutny klud a je respektovana. Porodna asistentka je tam len a len pre nu, dokaze dopredu predvidat akukolvek komlikaciu, nie ako pri porode v porodnici, kde sa niekedy rodicky marne dovolavaju pritomnosti zdravotnikov.Strazia ich stroje…
4.Pan doktor nie je ani historik, aby sa tak razne vyjadroval k historii porodu. Zaujimalo ma, na akych zdrojoch a myslienkovych pochodoch postavil tvrdenie, ze zeny rodili doma, lebo bola chudoba. To by znamenalo, ze ludstvo bolo 5000 rokov pernamentne chudobne, lebo sa rodilo a rodi doma? Porodnice, ako ich pozname dnes, existuju len dvesto rokov. Tisice a tisice rokov, pocas celej existencie ludstva zeny rodili vyhradne v spolocnosti inych zien vzdialene od muzov v prirodnych domcekoch sluziacich ako porodne domky, alebo luxusnych priestoroch ako napriklad v Egypte. Az vtedy, ked sa medzi zeny dostali muzi so svojou technikou, vytlacili porodne babice do uzadia a spravili si z nich pomocnice. Je to priebojna muzska povaha a typicka zenska poddajnost, ze sa vyhradne zenska zalezitost dostala do ruk muzov. Precitala som vsetky diely Dejin zeny (Žena prírodná, Žena staroveká, Žena sredoveká a renesančná, Žena novodobá a moderná) S. K. Neumanna a tento bohaty zdroj informacii popisuje domace porody ako prirodzenu sucast zivota, ktorej sa VZDY dostavalo obrovskej ucty a posvatnosti. Nielen jednoduchi ludia, ale aj najvacsi bohaci krajin rodili doma. Vsetci panovnici, krali sveta boli porodeni doma… Aj Slovensko vnimalo domaci porod uplne prirodzene. Este publikacia M. Vojtu – Porod bez bolesti. z roku 1954 popisuje domaci porod ako beznu zalezitost a respektuje autoritu porodnej asistentky. Avsak politicka situacia sposobila v krajinach socialistickeho bloku prevrat a vsetky zeny poslala rodit do porodnice. Publikacia R. Slunského – Žena a porod z roku 1963 už uvádza, že len zaostalé ženy rodia doma.
V nizozemských krajinách pôrod
doma nikdy nezastal a dodnes je pýchou politikov aj zdravotníkov a teší sa veľkému obdivu zahraničia, aj vynikajúcich výsledkov.
Po páde opony sa postupne pozbierali všetky štáty, v ktorých na niekoľko desaťročí zanikol domáci pôrod. Na hanbu sme ostali len my, Lotyšsko a Litva. A presne my, štáty, kde nie je podporovaný domáci pôrod vykazujeme najvyššiu novorodeneckú úmrtnosť.
Chudoba pôrodníctva núti zdravotníctvo zvolávať ženy rodiť do pôrodnice, kde vo veľkom zarábajú na každom zákroku, ktorý ženám v pôrodnici vykonávajú. Nechcú prísť o svoj biznis a tak sa pôrodníci zubami nechtami držia svojich pacientok a snažia sa odhovoriť ženy od domáceho pôrodu, lebo za ten nedostanú nič. Bohaté krajiny ako Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Japonsko, Austrália, Nový Zéland, Veľká Británia …nepotrebujú peniaze z mrzačenia rodičiek a tak im absolútne vychádzajú v ústrety a domáce pôrody finančne podporujú. Napríklad v Anglicku plánujú dať prémiu každej žene, ktorá bude rodiť doma.
V Českej republike a u nás sa pre domáci pôrod rozhodujú zabezpečené rodiny, keďže štát pôrodným asistentkám prácu neprepláca a rodiny ich platia z vlastného vrecka. Zväčša je to 5000 a viac korún. Tieto peniaze by inak šli do vrecka pôrodníkom ako úplatok, aby boli k rodičke ľudskí. A napriek tomu som si vypočula množstvo prípadov, v ktorých zaplatený pôrodník zanedbal mnoho vecí a žena aj dieťatko si to odniesli.
Muž nedokáže 12 hodín čakať so založenými rukami, kým žena v pokoji porodí. Potrebuje akciu, prácu s technikou. Urýchľuje pôrod podaním oxytocínu, pretrhnutím plodových vakov, robí nástrih hrádze, podáva oxytocín na urýchlené vypudenie placenty a sú to žena a dieťa, ktorí si tento mužský necitlivý prístup odnesú. Len máloktorý pôrodník sa dokáže prebudiť z tejto slepoty a ospravedlniť sa za svoju doterajšiu činnosť, ako napríklad MuDr. Libor Kavan, primár pôrodnice Vrchlabí:“ Pôvodne sme si mysleli, že klasický prístup, kedy matka vidí svoje dieťa prvý krát až na ôsmy deň po pôrode, je ten najlepší. Našťastie sme prišli na to, že pôrod nie je len mechanické vybavenie plodu, ale že výrazne ovplyvňuje psychiku ženy i jej potomka. Ospravedlňujem sa všetkým ženám, ktoré som ošetroval pred týmto zistením.“ Vlastimil Marek, Nová doba porodní.
5.Dôvodom vysokej úmrtnosti v minulosti nebol práve nedostatok odbornej lekárskej starostlivosti, ako uvádza pán doktor. História pôrodníctva je taká, že premiestnením pôrodov do pôrodníc úmrtí detí aj žien stúpla a nie klesla. Až neskôr sa ustálila, stále je však vyššia ako pri plánovaných domácich pôrodoch zdravých žien. http://www.baraka.cz/Marek/knihy/nova_doba_porodni/kapitola_03.htm
Pán doktor tvrdí, že „Voľakedy, v domácich podmienkach, zomieralo 10 percent matiek a tretina novonarodených detí.“ lenže to je zakrývanie skutočných faktov. V tej dobe, keď doma zomieralo toľko detí a matiek :
•Bolo celkové zdravie obyvateľstva slabšie. Ľudia trpeli hladom (dnes vyhadzujeme potravu do záchodov a košov, čo ju nestíhame jesť), nedostatkom vitamínov a minerálov, nemali zdravotníctvo na takej úrovni, ako máme dnes. Vtedy človek zomrel na zápal pľúc, preto stačila pre nás takáto obyčajná choroba a pôrod nemal šancu na šťastný koniec. To sa pri zápise histórie nezohľadňovalo. Všetky rodiace ženy-aj zdravé, aj choré hodili do jednej skupiny.
•Takisto neexistoval ultrazvuk, ktorý zdravotníctvo vo veľkom využíva na diagnostikovanie chorých nenarodených detí. Denne je na Slovesnku potratom zavraždených 38 detí, ktoré by sa inak narodili a pri pôrode mnohé z nich neprežili, čím by štatistika úmrtia novorodencov prišla k rovnakému výsledku ako v minulosti.
•Ľudia mali celkovo viac detí. Zvykom bolo aj desať a viac. Dnes si máloktorá rodina trúfne na viac ako tri deti. Aj to má za následok menšiu úmrtnosť detí.
Teším sa, že aspoň v jednej veci sa zhodneme s pánom doktorom, a že teda tehotná žena potrebuje silnú ochranu. Škodou je, že ženy treba chrániť práve pred takými neinformovanými pôrodníkmi, a
akým je tento. Bohužiaľ, láska k dieťaťu nestačí na to, aby sa z dieťaťa nestal kriminálnik, narkoman…Pán doktor isto netuší, že na svete existujú ďalšie štúdie z prenatálnej psychológie, ktoré dokazujú, že práve klasické pôrodníctvo je továrňou na tieto prípady ľudí. Stačí si prečítať knihu Tajomný život Vernyho a Kellyho, či Pôrod bez násilia francúskeho pôrodníka Fredericka Leboyera a pochopíme, prečo „ťažko si predstaviť desivejší vstup do života než ten, ktorý pôrodníctvo vymyslelo niekoľkým posledným generáciám… Již v roce 1951 John Bowlby ve své monografii s názvem Mateřská péče a duševní zdraví, vydané Světovou zdravotnickou organizací v Ženevě soudil, že poškození, které jednou porodem vzniklo, je už „nenapravitelné“. Opíral se přitom o svou vlastní studii čtyřiačtyřiceti mladistvých zlodějů, jejichž dosavadní životní historii důkladně prozkoumal a v níž při srovnání s kontrolní skupinou neproblematických mladých mužů zjistil významně častěji právě chybění, výpadek či nedostatek mateřské péče v časném dětství. Objevil mezi nimi velkou skupinu těch, které nazval „bezcitnými“ psychopaty. Tito lidé jsou nápadní povrchností svých sociálních vztahů a nezodpovědností svého jednání. Jinými slovy, v krádežích hledají jen jakési náhradní uspokojení své potřeby lásky, kterou jinak nejsou sami schopni ani dávat, ani přijímat. Jsou nepřístupni nabízené pomoci, neschopni učit se ze zkušenosti, žijí jen okamžikem, nedovedou plánovat, nemají životní perspektivu.
Dnes víme nanejvýš jistě, že jsou to třeba právě nechtěné děti, které se s podobnými vztahy a neschopnostmi potýkají celý život. Dnes víme, jak píše F. Koukolík, že „nemá-li plod a novorozenec při porodu optimální podmínky, tedy lásku a kvalitní stravu, nezíská díky v prvních vteřinách života získané vazbě na matku základní, fundamentální jistotu, že svět je bezpečné místo a že je milováno. Takové dítě je neustále jakoby v nebezpečí, staženo, cítí se nepřetržitě (někdy už v děloze) ohroženo. Nemůže vědět, že mu nebezpečí třeba nehrozí – vždyť bylo evolucí před dvě stě tisíci lety naprogramováno na přežití ve volné přírodě africké divočiny. Je velkou a tragickou ironií, že právě v moderních porodnicích je jak násilí, tak bolest dětí běžná. Po většinu téměř celého 20. století lékaři neváhali vystavit dítě při porodu tvrdému prostředí, používat bolestivé způsoby vyšetření nebo bolestivé nástroje. Neváhali ani používat silné chemikálie ve formě léčiv nebo anestetik. Všechny tyto odlišnosti od toho, co se normálně děje při domácím porodu, dětem hluboce změnily zkušenost zrodu. Novorozeňata samozřejmě protestují, když je jim jehlami odebírána krev nebo injektován vitamín K, nelíbí se jim, když jsou hrubým způsobem manipulována a když si je předává tolik různých lidí. Jejich kůže je extrémně citlivá a tak protestují, když jsou čištěna a omývána. Tímto tzv. normálním porodem tak z nich děláme zlostné, bázlivé, úzkostné, smutné a zmatené tvory, a dělali jsme to tak po většinu minulého století, tvrdí David Chamberlain.“ http://www.baraka.cz/Marek/knihy/nova_doba_porodni/kapitola_06.htm
Autorke článku radím, aby si preštudovala novinársku etiku a pri písaní článkov mala prehľad o téme, pánovi doktorovi, aby skúsil popracovať na svojich vedomostiach. Super knižka pre neho by bol Znovuzrozený porod pôrodníka Michela Odenta. Je úžasným príkladom, ako má pôrodník nahliadať na tehotenstvo a pôrod. Veda sa mýli, príroda nie. Pred 50 rokmi sa verilo, že novorodenec nič necíti a s deťmi sa narábalo ako s kusom neživej hmoty. Bez akéhokoľvek umŕtvenia sa na nich zaživa vykonávali operácie. Mnoho detí pri nich zomrelo v strašných mukách a tie, čo prežili, boli navždy poznačené. Dnes našťastie vieme, že novorodenec cíti. Stále si však mnoho zdravotníkov neuvedomuje, aké dôležité je privítať ho s maximálnou úctou. Bez podávania drog ( pokrytectvo súčasnej spoločnosti je neuveriteľné. Keby tehotná žena verejne priznala, že fajčí, alebo pije, bola by verejnosťou napomínaná, a keby priznala, že užíva heroin alebo iné drogy, hrozilo by jej vezenie a odobratie dieťaťa. Nikto sa však nepozastaví nad faktom, že sa pri pôrode používajú ďaleko silnejšie drogy a že práve ich užitie môže mať pre dieťa dlhodobé následky.“ B Beechová v Novej dobe poroní.)do ženského tela počas pôrodu, vyťahovania za hlavičku pri pôrode, ostrých svetiel pri pôrode, bez pichania dieťatka ihlami, sondami v žalúdku, ultrazvukovania, naťahovania pri meraní…(Napríklad v Nizozemsku sa váži až na druhý deň. Prišlo sa totiž na to, že pre dieťa, ktoré bolo mesiace v schúlenej polohe je rovné natiahnutie bolestivé a spôsobuje vykĺbenie stehenných kĺbikov). Ak je dieťa po pôrode odlúčené od matky, nenadviažu potrebné puto a netreba sa čudovať matkám, že si k svojim deťom nevedia nájsť cestu, alebo deťom, že trpia kolikami a mesiace plačú.
Takisto v 50 rokoch prevládal lekársky názor, že umelé mlieko je zdravšie ako materské a tak celé generácie neboli kojené a zásobované potrebnými hormónmi šťastia, ktoré materské mlieko obsahuje. Aj moja mamka mi v dobrom úmysle dala po troch mesiacoch fľašku s kravským mliekom a veľmi to ľutuje.
Veda konečne prichádza na to, že vlastne celé tie roky robila veľké chyby, keď prírodu vnímala ako svojho nepriateľa. Vraciame sa k svojej prirodzenosti, prebúdzame sa zo zlého sna. Ženy sa prebúdzajú a začínajú veriť svojej schopnosti rodiť a kojiť.
Moje zhrnutie k článku. Treba si dávať veľký pozor na príspevky tohto typu. Médiá su ich plné. Ich jediným cieľom je manipulovať slabších jedincov. Rozumný čitateľ rozmýšľa nad tým, čo číta a robí si na článok vlastný názor. Lenže je veľa takých, ktorí veria všetkému, čo vidia, počujú a potom hádžu polená pod nohy premýšľajúcim ľuďom.
Bolo veľmi ťažké niektorým ľuďom z môjho okolia vysvetľovať, že domácim pôrodom chcem moje dieťa chrániť a nie ohroziť.
Mnoho žien netuší, že môžu rodiť doma a preto rodia v pôrodniciach. Pre ne som napísala túto reakciu. Aby vedeli, že majú slobodu. Samozrejme na domáce pôrody nechcem nikoho nahovárať, nie každá žena je taká silná, aby si verila a nebála sa svojho tela. Ale netreba brať nádej tým, ktoré sú pripravené. Je len na žene, či si nechá vziať pôrod, alebo nie. Mňa a všetky moje priateľky, ktoré rodili doma pôrod posunul k niečomu neopísateľnému. Zažili sme dokonalý stav meditatívnej mysle, uvoľnenie, zaplavenie hormónmi šťastia, radosť, úspech, pocit, že všetko je možné. Naše deti vychovávame s radosťou. Máme s nimi obrovské puto. Kojíme ich, keď chcú, nosíme v šatke, aplikujeme elimináciu používania plienok, spíme s nimi v posteli…a tešíme sa na ďalších potomkov Moje zážitky a vedomosti stále publikujem na mojich stránkach http://www.vnimavetehotenstvo.sk a http://www.alexandrakeselova.webnode.sk – srdečne vás všetkých pozývam!
S láskou Saška