Zuzana v 13. tt: Splnený sen

„Tak to budete mať rýchlo za sebou! Hneď dve naraz a máte pokoj!“ – povzbudzuje ma sympatická pani doktorka. Keď jej celá bledá oznámim, že doma už dve ratolesti mám, ostane chvíľu zarazená: „Kedy ste to, prosím vás, stihli?“

No áno. Vyzerám (a niekedy sa – hlavne podľa môjho muža – i správam) ako práve vyrastená pubertiačka (aj tínedžerská pleť ma ešte občas trápi:–)), ale pravdou je, že už mám 31. Rozmýšľam, aký je ten vesmír alebo osud, alebo čo to je, zvláštna vec. Odkedy som ešte ako dievčatko začala uvažovať nad materstvom, chcela som mať štyri deti. Štvorka bola pre mňa vždy akýmsi magickým číslom. Tak som si to vo svojej detskej fantázii nejako vybájila. A tiež som vždy chcela dvojičky.

Keď sa mi narodila prvá dcérka, bola som od šťastia celá bez seba. Bola krásna, zdravá, usmievavá, no bola som nesmierne rada, že je len jedna. Zrazu som si už totiž vedela celkom jasne predstaviť, aké neuveriteľne náročné by bolo mať „dve v jednom“. Možno do budúcnosti praktické, no prvé roky úplne nemysliteľné.

A tak keď sa môj „detský sen“ nenaplnil ani pri druhom pôrode, vydýchla som si. Veď to predsa ani nebolo nič čudné. Hovorí sa, že dvojičky sa väčšinou rodia ženám, ktoré už nejaké majú vo svojej alebo manželovej rodine. My nemáme. Ani z jednej strany, čo pamäť našich rodokmeňov siaha. : -) I druhé tehotenstvo prebehlo super, hoci pôrod bol o dosť horší. V pôrodnici ma niečím vyslovene nadrogovali a ja si z neho pamätám veľmi málo. Okrem bolesti pri šití, keďže umŕtvovačku sa mi už anestéziológ v mojom stave neodvážil pichnúť. A ešte na jednu vec nikdy nezabudnem – Ako mi môj rozžiarený muž oznámil: „Je to dievčatko!“

Prečítajte si tiež:

• Prečo a ako sa rodia dvojčatá či pätorčatá?
• Ultrazvukové vyšetrenia počas tehotenstva
• Tehotenský preukaz

Pri druhom tehotenstve sme totiž pohlavie dieťatka nechceli vedieť. Mali sme to ako také krásne prekvapenie. Všetci mi však hovorili, že to isto bude chlapček. Dodnes sa pobavene usmievam, keď si spomeniem, ako svokra dobromyseľne skonštatovala, že to bude určite chalan, lebo keď som čakala prvé dieťatko, bola som pekná, no pri druhom tehotenstve som strašne ošpatnela. 🙂

No ja som dúfala a vlastne aj vedela, že to bude krásne dievčatko.

A tak sa aj stalo, i keď túto správu som vnímala ozaj len niekde v hladine alfa. Prvých 10 hodín som ju dokonca ani nemohla mať pri sebe a držať v náručí, nevedela som ani, čo sa so mnou deje. Bola som skrátka „mimo“…

No a ďalšie dieťa sme už neplánovali. Ja som síce dúfala, že muža ešte o takých päť, desať rokov presvedčím, no v kútiku duše som si hovorila, že dve ozaj stačia, že konečne budeme mať trochu tej našej vytúženej slobody.

No a teraz? Teraz máme v hlavách zmätok. Musíme sa sťahovať do väčšieho. Kúpiť nové auto. Kúpiť kompletne všetko! Na dovolenky asi najskôr môžeme zabudnúť. Znie to skepticky? Zatiaľ to tak cítim. Snažím sa byť happy kvôli bábätkám, aby z nich nevyrástli nejakí zarytí pesimisti. A moje krásne dievčatká mi v tom neustále pomáhajú. Odkedy sme im pred týždňom povedali, že budú mať bračeka alebo sestričku, prípadne „z každého druhu jedno“ (menšia chce sestričku, staršia bračeka, ja mám pocit, že to tak i bude), sú neuveriteľne zlaté! Najmä staršia stále hladká ešte zatiaľ pomerne ploché bruško, šepká bábätkám dobrú nôcku i dobré ráno a dnes pre ne dokonca zložila pesničku, ktorú im priamou cestou (cez pupok) krásne zanôtila. : -)

Zuzana je v 13. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?