Teš sa, budeš mať bračeka

Skúste sa vžiť do jeho kože. Predstavte si, že zastávate kľúčové miesto v nejakej firme. Všetko sa točí okolo vás, váš status je jedinečný. A potom – z ničoho nič –, bez toho, aby sa vás niekto pýtal alebo vám dal vedieť, sa objaví osoba, ktorá má rovnaké kompetencie ako vy. Je mladší a dynamickejší. Usadí sa vo vašej krásnej kancelárii, prehrabuje sa vo vašich spisoch, rozhoduje bez toho, aby sa vás pýtala. Odrazu ste na druhej koľaji. Táto situácia vo vás prirodzene vyvolá frustráciu.

Nejako podobne sa cíti malé dieťa, keď sa v jeho živote objaví nový súrodenec. A možno ešte horšie, pretože nemá takú intelektuálnu kapacitu, aby si uvedomilo dosah tejto zmeny a dokázalo na ňu rozumne reagovať.

Radar prezradí tajomstvo

Akoby mali nejaký zabudovaný radar. Naši najmenší dokážu skvele vystihnúť zmeny nálad i atmosféry v rodine. Takže to nie je také nezvyčajné, že objavia matkino tehotenstvo ešte skôr, ako vyjde na všeobecnú známosť. Inštinktívne vycítia, že niečo nie je v poriadku. Matka je akási iná, unavenejšia, podráždená, často vybuchne i v situáciách, ktoré predtým s prehľadom zvládala. Čím je dieťa mladšie, tým viac vníma reč tela, prejavované emócie, bez toho, aby si dokázalo vysvetliť, čo za tým je.

Preto je dobré mu čo najskôr oznámiť príchod súrodenca i postoj rodičov: „Ocko s mamičkou budú mať bábätko a ty bračeka alebo sestričku. Preto je mamička v poslednom čase trochu unavená. Veľmi sa na bábätko tešíme. To však neznamená, že by sme ťa prestali mať radi.“ Zo začiatku si to asi bude dieťa v hlave ťažko zrovnávať a nejako viac sa zaoberať tým, že sa rodina rozrastie. Keď sa však nastávajúca matka začne zaokrúhľovať, bude mu jasné, že príchod súrodenca je reálny. Je zbytočné dieťaťu oznamovať, že sa tak stane o štyri mesiace a týždeň. To je preňho priveľmi neurčitý časový úsek. Môžete však označiť predpokladaný termín pôrodu v kalendári a ukázať mu ho. Tak si skôr dokáže predstaviť, kedy nastane deň D.

Krok vpred, dva kroky vzad

„Naša Ema už od jedného roka chodila na nočník a bola veľmi samostatná, ale teraz ju vôbec nepoznávam,“ povzdychla si mamička trojročného dievčatka. Odvtedy, čo má Ema malého bračeka, sa často hnevá, nepočúva, stále sa drží mamy. Chce znovu fľašu a cumlík a začala sa pocikávať. Táto situácia vôbec nie je neobvyklá.

Čerstvý starší súrodenec sa takto vymedzuje proti benjamínkovi. Zároveň túži po tom, aby sa s ním zaobchádzalo ako s bábätkom, aby ho všetci obskakovali a aby mal všetky výhody ako to malé. Je potrebné toto zmenené správanie prijať, dieťaťu nič nevyčítať, neobviňovať ho, že to robí naschvál. Je to jeho spôsob reakcie na prevratné zmeny doma. Nútiť ho, aby bolo rovnaké ako predtým, je zbytočné. Lepšie je obrniť sa trpezlivosťou a byť pokojným a chápavým zázemím. Časom sa to spraví.

Ak je dieťa nervózne, zlostné, pokúste sa ho upokojiť, vziať ho do náručia. Dodá mu to pocit bezpečia, istoty, že sú tu rodičia stále preňho. Navyše sa pri fyzickom kontakte vylučuje oxytocín, hormón lásky a dôvery, a zároveň brzda stresu. Predovšetkým nie je dobré považovať detské záchvaty zlosti za prejavy žiarlivosti alebo za „naschvály“. Dieťa nimi reaguje na svoju frustráciu.

Čítajte tiež:

• Žiarlivosť súrodenca môže byť nebezpečná
• Prečo sa batoľatá „jedujú“?
• Ako viesť dieťa k samostatnosti

Vysvetlíme, čo ho čaká

Neznámi nám vždy naháňajú trochu strach. Či už máme tri roky alebo tridsať. Nemali by sme sa teda čudovať, že jedieťa nervózne z očakávaného rodinného prírastku, ale naopak ho zoznámiť, ako to len pôjde, s obyvateľom v maminom brušku. Necháme si naň siahnuť, keď bábätko kope. Ukážeme mu fotky, na ktorých je samo ako malé bábätko, a rozprávame mu, akú mali mama s otcom radosť, keď sa narodil. Vysvetlíme, že hoci nový braček bude mať tiež dve ruky a nohy, bude to ešte nejaký čas trvať, kým spolu budú môcť hrať futbal.

V danej situácii často pomôžu i detské knižky. Väčšinou sa tam opakuje podobný príbeh. Ústredná postava zo zvieracieho sveta, s ktorou sa dieťa môže ľahko stotožniť, napríklad zajačik, medvedík alebo veverička, bude mať bračeka. Zažíva najrôznejšie situácie a dobrodružstvá previazané s touto veľkou životnou zmenou. Záver by však mal byť všade rovnaký, pozitívny: Hlavný hrdina sa z príchodu dieťatka teší. Tieto knihy zamerané predovšetkým na najmenších im pomáhajú tlmiť ich obavy z novej situácie.

Zapojíme ho do príprav

Prípravy na príchod nového členy rodiny by sa nemali týkať iba otca a matky, ale aj detí. Môžu byť pri všetkom – výbere postieľky, dupačiek i prvého cumlíka. Pri zariaďovaní novej detskej izby neváhame „konzultovať“ s potomkom farbu stien i výzdobu. Môžeme ho tiež vyzvať, aby pre bábätko niečo namaľoval či vytvoril. Rodinná rada môže zasadať aj pri výbere mena. Skúšame mu navrhnúť vtipné mená ako„Oriešok“, „Kvetinka“ a podobne a sledujeme, ako na to dieťa reaguje. Tu dostáva priestor, aby sa legitímne vysmievalo súrodencovi na ceste, dalo najavo svoju nadradenosť.

Pokojne sa zasmejme sprisahanecky s ním a chápme ho, predsa len je to stále dieťa. Priebežne ho zamestnávame malými úlohami, ktoré sa vzťahujú na radostnú udalosť, aby sa s ňou zžilo a nemalo pocit, že je odsunuté na druhú koľaj. Hlavne nemajme žiadny strach z nejakej katastrofy, ktorá nastane v okamihu, keď budete mať plné ruky práce s bábätkom. Dostatok trpezlivosti a primerané zapojenie staršieho súrodenca do starostlivosti o mladšieho by malo pomôcť situáciu vyriešiť. Neznamená to však, že medzi súrodencami zavládne idylický vzťah neutíchajúcej lásky. Boje o miesto na slnku budú prichádzať i v ďalších rokoch, meniť sa budú iba zbrane.