6. 12. 2016  |  Meniny: Mikuláš

Tehuľka Zuzka 45: Malý ťahá 5-hodinovku

Samé novinky. Keďže som sobášom zmenila meno, čakala ma púť po úradoch – musela som meniť doklady. Náš malý mal tento týždeň zmenu tiež, síce nie až takú podstatnú ako ja – prešiel na o číslo väčšie plienky.
foto: Braňo Herchl

Uplynulý týždeň som začala behaním. Behaním po úradoch. Pre zmenu mena som si musela ísť vybaviť nové doklady. Samozrejme, malý drobec to musel absolvovať so mnou, no a spolu s nami bola na úradoch aj šialená horúčava.

Vybavovačky

Teplomer už skoro ráno ukazoval nad dvadsať stupňov, doobeda sa teplota blížila k 30-ke, no a potom ju prekročila, radšej ani nevedieť o koľko. No a v tejto horúčave som musela ísť s malým na úrady. Vyrazili sme síce vždy skoro ráno, kým nebolo také teplo, no horúčava nás rýchlo dobehla.

Najskôr som zašla na matriku, odkiaľ som vzala sobášny list. Druhý deň som bola u policajtov, vymieňať si občiansky aj vodičský. Keď budeme mať nové doklady, čakajú ma ďalšie vybavovačky – banka, poisťovňa, doktori a podobne.


Šialená horúčava sa Marečkovi nepáčila

Teploooooo

Dni v horúcom týždni vyzerali asi takto – o siedmej som malého nakojila, aby sme o 7.30 mohli vyraziť na prechádzku do parku, prípadne na úrady či do obchodu. Domov sme sa vrátili okolo 10-tej, keďže už začínal hic. Prichádzala som väčšinou spotená a upachtená, no aspoň sa malý trochu vyvetral. Okolo jednej sme si dali obed a potom sme sa obaja vybrali do postieľky – poobedný spánok. Často sme tak najhoršie teplo prespali.

Potom nasledovalo papanie, hranie, občas aj upratovanie, no to len čiastočne, lebo pot ma oblieval aj pri sedení. Takto to trvalo do večera, keď nadišiel čas na kúpanie a spánok.

Bolo to ťažké. Horúčava sa malému nepáčila, mrnčal, nemohol v tom teple spať a bol stále hladný, teda skôr smädný. Dávala som mu čajík po lyžičkách a veľa môjho mliečka. Som rada, že sme to takto zvládli, teploty poľavili a vzduch začal byť dýchateľný.

Ďalší level

Môžem sa vám pochváliť, že naše šidlo pekne rastie a priberá. Tento týždeň sme mu vymenili plienky. Prešli sme na veľkosť 3, čo je pre 4 až 9-kilové deti.

Sú mu síce trošku väčšie, plienku má tak do polky chrbta :), ale tie dvojky už neboli ono. Kakanice mu pretekali a mal otlačené nožičky od gumičiek. Preto sme sa rozhodli, že malý postúpi do ďalšieho levelu.

Čítajte aj:

Čo robiť, aby zadoček nebolel?
Je svadba prežitok?
Žena a muž – dva rôzne sexuálne svety?

Žehlenie, žehlenie a opäť žehlenie

Jedno poobedie som si našla čas a robila som poriadok vo vecičkách nášho malého, teda stále väčšieho Marečka. Vytriedila som pár vecí, ktoré sú mu už malé a prebrala som a pohrala sa ďalším oblečením, ktoré mi opäť posunula kamoška z Prahy po malom Miškovi. Skrinka sa pomaly plní, máme veci od 0 do 9 mesiacov, sú pekne uložené v „komínkoch“ ako pre vojakov.

Najhoršie je na vecičkách žehlenie. Neznášam žehlenie, no a teraz to absolvujem každý deň, v lepšom prípade každý druhý deň. Tak som si vymyslela dobrú polohu, dosku mám v obývačke pre telkou a sedím na sedačke, aspoň aké-také pohodlie, keďže to nemusím.

Marek večer na mňa len pozerá a vraví: „Už zase?“ no a ja len smutno prikyvujem.


Trošku som sa pohrala s vecičkami

Večerná 5-hodinovka

Veľkou novinkou je to, že malý prešiel na nový režim – nočné 5-hodinkovky. Som veľmi rada. Po okúpaní sa napapká, uložím ho do postieľky asi okolo siedmej, plus- mínus hodinka, a spinká. Mlieko si vypýta až okolo polnoci či jednej, podľa toho kedy zaspí.

Som veľmi rada, že si medzitým trošku pospím, len moje prsia protestujú. Po týchto piatich hodinách sú už naliate na prasknutie a mliečko až preteká. Niekedy až cez moju košieľku a ja sa zobudím na akési mokro na hrudi...

Keď sa malý zobudí, tak potom sa nevie dojesť, mne (teda mojim prsiam) sa uľaví, no nie vždy ich vysaje, tak vtedy prichádza na rad odsávačka, lebo sú ako skala, aby trošku zmäkli a neboleli pri dotyku.

Zatiaľ je táto 5-hodinkovka jedna za 24 hodín.

Prečítajte si tiež:

Ako na „prdíky“ u novorodenca?
Ako najlepšie jesť pri dojčení

Plač, krik a prdy

Koliky nás trápia stále, niekedy cez deň, niekedy večer, noc je našťastie zatiaľ pokojná. Používame kvapky aj mastičku na bruško a aj cvičíme s nožičkami. Dúfame, že to čoskoro prejde.

Cez deň, keď malý z ničoho-nič len tak skríkne, viem že to bol prdík alebo aj veľký prd. Potom je dobre, no keď to trvá dlhšie, je to až smutné, ako si nevie poprdkať. Občas však malý zadelí peknú šupu, až takú, že tromfne aj tatka.

No keď mu to nejde, spustí plač, krik a zmení farbu na bordovú. Lomcuje pri tom ručičkami a aj nožičkami a škriabe sa po tvári. Tatino je vtedy zúfalý, ja – mamina malého mojkám a cvičím s ním, alebo ho vezmem na ruky, nech sa upokojí. No a takto sa trápime každý deň.

K doktorke!

Okrem prdov nás trápi aj očko. Cez víkend sa to zhoršilo. Je stále viac a viac „zasoplené.“ Takto som sa rozhodla, že po pondelkovom sviatku, teda v utorok pôjdem k doktorke, nech nás pošle na očné na prepláchnutie očného kanáliky. Nebudem čakať na ďalšiu poradňu, ktorá je až o dva týždne. Uľaví sa mne aj malému.

31. 8. 2011 | z dostupných zdrojov spracovala redakcia Babyweb.sk

Naposledy navštívené