Tehuľka LIVE! – „Už mám takmer nachystané,“ teší sa Gabika. 37. týždeň

Je to neuveriteľné, ale už som v 37. týždni. Samej sa mi to nechce veriť. Na poslednej návšteve u pani doktorky sa ma sestrička opýtala, či už mám zbalené. Len som sa zasmiala. Dodala, že už by som mala mať veci pripravené, keď som „taká veľká“. Tak tento víkend som si dala „socialistický záväzok“, že to balenie konečne dokončím. Kúpila som si dojčenskú podprsenku, vyniesla na svetlo sveta nočné košele, vyvarila už spomínanú odsávačku a cumlíky. Oprala asi desať párov miniponožtičiek, čo sú mi tak na palec na ruke. Miničlovek, som na teba nachystaná!

Zdroj: archiv redakce

Ako som mala vystresovaný pondlok

V pondelok som bola ešte na jednej návšteve u pani doktorky. Konkrétne na kontrole prietokov, keďže som vedela, že najbližších pár dní ma „nikto kontrolovať nebude“. Ako na potvoru neboli hodnoty v poriadku, boli vyššie, ako sa na daný týždeň odhaduje. Tak ma poslala do nemocnice na prehliadku. Predsa len – ďalší doktor, ďalšia múdra hlava „nechcem nič podceniť“, hovorila.

Kto bol niekedy v nemocnici na Kramároch na centrálnom príjme, tomu to nemusím bližšie opisovať. Pokiaľ nerodíte, tak čakáte a čakáte a čakáte. Takmer po hodine si ma doslova obzrela službukonajúca milá pani doktorka a vyslala ma za gynekológom. Ten po kontrole povedal, že bábätko je v poriadku. Verte mi, môj nervový systém tomu nenasvedčoval.

Bola som úplne vystresovaná. V pôrodnici mi pre istotu urobili ešte kardiotokograf, ako bije drobčekovi srdiečko. Celých 20 minút som tú „hudbu“ počúvala. To bol jediný svetlý moment návštevy nemocnice. Doktor skonštatoval, že všetko je v absolútnom poriadku. Vyčerpaná som prišla o ôsmej večer domov.

Ahoj, ujo doktor:-)

Včera som sa prvýkrát stretla s mojím pôrodníkom MUDr. Ľubomírom Turkotom, PhD. Bola som sa mu osobne predstaviť. Veď už bolo na čase. Som rada, že som spoznala sympatického človeka, ktorý sa má o nás starať v takých dôležitých momentoch.

Urobili sme si spoznávací míting a o pár dní ma čaká komplexná poradňa, kde preberieme detaily o mojom pôrode. Dohodneme si plán. Oddnes už budem určite lepšie spávať, lebo keby sa odteraz čokoľvek neplánovaného udialo, viem, že sa môžem na neho spoľahnúť. Uf, už sa to blíži.

Skoro do ničoho sa už nezmestím

Už sa mi ani nedá o ničom inom písať, iba o tom, ako sa ťažko hýbem. Pripadám si ako slonica. Ešteže to nemusíme nosiť v bruchu dva roky ako ona. Pri dlhšej chôdzi, čo je u mňa denne, mám pocit, že „počujem“, ako sa mi pod tou hmotnosťou bruška rozťahuje panva.

Obujem si už iba jedny tenisky na suchý zips a šľapky. Výrazne mi posledné dni opuchli členky a napätie v lýtkach sa stupňuje. Desím sa toho, keď sa má ochladiť. Zmestím sa už iba do jedných dlhých texasiek, ostatné ma neuveriteľne tlačia cez tých mojich 114 cm, alebo mi úplne padajú (šmýkajú sa dolu).

O dĺžke tričiek sa ani rozpisovať nemusím, nie? Vyskakujú ako tie kroje nad pupok. Tak si chodím nenápadne požičiavať do skrine k manželovi. Toto mi naozaj nebude chýbať:-). A čo budem so sebou robiť najbližšie tri nekonečné týždne? Sama ešte netuším.

O týždeň „dočítania!“
Vaša Gabika

V 37. týždni tehotenstva už naozaj môžeme konštatovať, že bábätko má vyvinuté všetko… Pozrite sa na to!