Tehuľka LIVE! Táňa (48): Testujeme mrkvu

Ach jo. Zuby!

Zdraví vás pani spuchnutá :o(, začali sa riadne ozývať zuby. Jednu stranu tváre mám ako po zásahu boxerskou rukavicou a mám pocit, že bolesť už prestávam vnímať. No a čas na zubára v nedohľadne a vlastne prúser je ten, že zubára ani nemám.

Zajtra máme rodinné fotenie pre Baby-web, na ktorý som sa veľmi tešila, myslím, že náš fotograf bude mať dosť práce odfotiť ma z toho správneho uhľa, aby som nepôsobila ako riadne natlačený škrečok.

Od lekára k lekárovi

Keďže počasie nám všetkým dalo minulý týždeň poriadne zabrať, lekári sa nám popresúvali na tento.

Minulý týždeň som sa takmer vybrala s oboma chlapcami na Kramáre, bola som rozhodnutá, že ideme, našťastie mi prišlo ľúto Chrisa. Musel by v tej chumelici cupkať vedľa mňa a nakoniec by sme asi skončili tak, že jedna ruka by mi odumierala pod ťarchou Chrisa a druhou by som predierala pred sebou kočík pomedzi záveje, no a asi by ma porazilo na zástavke, keďže som sa nakoniec dozvedela, že trolejbusy na Kramáre boli odstavené.

Takže sa nám to nahrnulo teraz všetko na jeden deň – kardiológ na Antolskej a chirurgia na Kramároch a potom späť do Petržalky do školy pre dievčatá a do mesta na fotenie. Chudáčik chrústik som zvedavá, ako zvládne celý deň v kočíku, keďže cez deň už veľmi málo spáva.

Prečítajte si aj:

Oblečenie, topánočky a pobyt vonku
Keď bolí bruško

Lekárske pokračovanie..

Na druhý deň si to zopakujem, a to aj s Chrisom logopédia a s oboma rehabilitácia a chcela by som tam ešte vtesnať kožné, lebo Chrisovi sa tá bradavica rozhodla žiť na jeho pršteku asi po zvyšok života. Nepomohla tinkúra, vypaľovanie a ani kyselina mliečna, tak som zvedavá, čo si na nás vymyslí pán doktor tentoraz.

No a to ešte musím vymyslieť, ako donútim Chrisa opäť vstúpiť do tej zakliatej ambulancie. Keď už je reč o doktoroch, neviete mi niekto poradiť, kde v Bratislave zoženiem detského zubára, keďže Chris nechodí ešte do škôlky a teda nemá školského? Naša pani doktorka nám poradila iba súkromníka. Chrisovi sa začínajú kaziť stoličky, tak by som potrebovala, aby sa na to niekto mrkol :o)

Ochutnávame mrkvu…

Papkáme a teraz vraj až moc..

Tobinko sa nám už cez deň už upokojil, večer stále ťažko zaspáva, a to väčšinou len na rukách okolo 22.00. Cez deň však najnovšie spáva len 2-3 krát, ak nie sme vonku v kočíku. Ráno vstáva okolo 7.00 a väčšinou vydrží byť hore s 15-minútovým schrupnutím do 12-13tej a potom zvykne potiahnuť tri hodinky a je po spánku. Navečer si tiež len na 15-20 minút odpočinie.

No a stáva z neho konečne poriadny papkáč, dokonca až tak, že mi pani doktorka nakázala krotiť ho, keďže zas pre istotu prudko pribral, čím sa mu zhoršil krvný obraz, hlavne čo sa týka anémie, takže nám museli zvýšiť lieky. Tobi je ako hodinky – presne po troch hodinách, a to či je deň a či noc, sa ozve žalostný plač: „Ja chcem jesť!“

Už ochutnal aj prvú mrkvičku a veru mu chutí a krásne papá s lyžičkou. Chcela som mu začať dávať príkrmy, až keď si už ozaj začne poriadne držať hlávku, ale poradila nám doktorka skúšať dávať zeleninku hlavne kvôli brušku. Stále ho trápia silné koliky, a to aj napriek tomu, že dávame bio-gaiu, nezaberá ani sab simlex a podobné kvapky proti kolikám.

Veru dávame mrkvu tretí deň a práve dnes mám pocit, že zaspávanie nebolo až tak spojené s neustálym tlačením do plienky a aj večerné papanie bolo pokojnejšie. Čaj a vodu však stále neoblomne odmieta z fľaše, musím ho dopovať tekutinami zo striekačky, lebo keď nepije, je to opäť horšie s bruškom, stolica je potom tuhšia.

Čítajte aj:

Zeleninové príkrmy
Vyberáme kočík pre drobca. Na čo si dať pozor?

Sneeeeh

Víkend si deti užili v snehu. V sobotu sa vybláznili na dvore a poobede sme si prešliapali na druhú stranu dediny sánkovať sa na kopec. Chrisovi sa náramne páčilo, že sa tento rok môže spúšťať sám, aj keď občas si to namieril iným smerom, keď zatiahol nechtiac brzdu a potom nevedel, ako to vyrovnať. Párkrát skončil zaborený mimo kopca v snehu a kričal „Kiko tade ísť nešte“.

Večer sme si urobili poriadnu dávku šišiek s višňovou polevou, dávno som sa k ním chcela dostať, tak sme si pochutnali. V nedeľu som sa prvýkrát odhodlala ísť so všetkými štyrmi sama do Bratislavy. Celkom fajn sme to zvládli, iba pán šofér mal tak trošku zmätok, kým vytlačil všetky lístky a na otázku, či sú všetky moje, som z hrdosťou odpovedala: „Áno moje“.

V Bratislave ma však poriadne prekvapili dokonale „odhrnuté“ chodníky. Keď som vystúpila v Petržalke, neverila som vlastným očiam. Cesta, ktorú bežne zvládame pokojným krokom za desať minút, nám trvala vyše pol hodiny, kým som pretlačila kočík, aj som sa dosť zadýchala a chvíľami som prestávala cítiť ruky.

Všetky deti v jednej posteli:)

Cesta autobusom alebo ako Chris vyvádza

Boli sme konečne navštíviť sestru s rodinou, dlho sme sa nevideli. Dievčatá ostali u tatina, takže späť som sa vracala iba s chlapcami. Chris poobede nespal, najnovšie odmieta spať, veď to je zbytočná strata času, keďže je to hyperaktívne dieťa. Keď si však na obed neoddýchne, k večeru je to s ním už na nevydržanie a nie ho ešte udržať sedieť 40 minút v autobuse.

Psychicky som sa pripravovala na to, že buďto vyletí z kože alebo vyletíme my z busu a v tom najlepšom prípade ho kolísavý pohyb aspoň na chvíľku uspí. V duchu som sa modlila, aby aspoň Tobi tíško spal. Ešte sme ani z Bratislavy nevyšli a Tobi začal štrajkovať, zrejme sa mu už znepáčila poloha ležmo, no a Chris zaspal, ale samozrejme na predposlednej zástavke, čiže prespal akurát tak finálnu rovinku cca 5 minút.

Dovtedy stihol poťahať tajne každé dve minutý jednu milú pani za vlasy, ešte že pôsobila, že deti zbožňuje a poskákal asi po všetkých voľných sedadlách. Dokonca jednému chlapcovi drzo zahlásil: „Uni (uhni), kiko tam hačať“, takmer oškrabal nálepku na okne a nie a nie si povedať, že nás ujo vodič vyhodí.

Vie presne, kedy využiť situáciu a keď videl, že Tobi plače, prečo by on mal poslúchať. Zaspal však tak milo, škoda len, že som ho nemala ako odfotiť. V jednu sekundu si ešte spieval: „Pozerám voň, auto bliká“ a v druhú spal na kolenách, ruky spustené popri tele hlava opretá čelom o okno, no mali z neho šou všetci prítomní, no ja som sa tak zapotila, akoby som práve vyšla zo sprchy.

Idem si ešte pripraviť všetko potrebné na zajtra – o šiestej budíček smer Bratislava a nemocničné zariadenia. Prajem vám príjemný týždeň a aspoň o niečo menej zmrznutejší a zasneží ako ten uplynulý.

Táňa a rodinka