Tehuľka LIVE! Mika v 28. týždni: Tlaky! Nie v bruchu, ale okolia

Čo mám a čo nie, čo bude a nebude

Vraj prežívam najkrajšie obdobie svojho života. Mám byť šťastná, aby bolo bábätko šťastné, mám byť pokojná, aby som mala „dobré“ miminko.

Musím sa obmedzovať v živote, pretože som „tehotná“. Keby existoval kurz, v ktorom by netehotné školili, čo všetko je pre nich počas tehotenstva pripravené a aká zmena života je pred nimi, podľa mňa by polovica žien dlho-predlho premýšľala…

Napríklad o tom, či si chce dobrovoľne zmeniť svoje meno (pre niekoho svoju značku) na všeobecné „mamina“ a či sa chce skoro rok baviť len o tom, kto kedy potratil, kto mal aký príšerný pôrod a počet stehov, kedy sa vrátil do normálneho spoločenského života a ako to ovplyvnilo jeho prácu a kariéru.

Čím viac som tehotná, tým viac pociťujem, že napriek tomu, že ja nejakú extrémnu zmenu v živote necítim a ani nevnímam, okolie ma o tom presviedča všetkým, čo má k dispozícii.

Stále počujem o tom, že sa mi neoplatí kupovať si nové tehotenské oblečenie, lebo však z neho „vyrastiem“. To, že chcem a potrebujem pokračovať vo svojom životnom štýle, to nie je teraz dôležité.

Vraj sa už nikdy nevyspím

So stopercentnosťou už mám vedieť, že mám spať, čo to dá, lebo sa blížim do obdobia, kedy sa už NIKDY nevyspím. Nasleduje žmurknutie a známe: „Veď vieš, ani ten manželský život už nebude to čo býval…“

Je mi smutno, keď si pomyslím, že mnohí moji známi ma odsudzujú za to, že i napriek tomu, že čakám vytúženého potomka, stále pracujem. Pretože stresom z práce naňho prenášam nervozitu, hovoria : „Však počkaj, aké budeš mať uplakané dieťa…“

Moja práca a firma je pre mňa veľkou motiváciou a neplánujem povoliť tempo len preto, lebo budem mať potomka. V ženských časopisoch čítam o ženách-matkách-podnikateľkách ako o ojedinelých prípadoch, ktoré mali to šťastie, že mali pri sebe mamy, svokry, tety či babky, ktoré ich odbremenili od starostí s deťmi a preto boli schopné v kariére pokračovať.

Prečítajte si tiež:

Výživa v tehotenstve
Rodina verzus zamestnanie
Tehotenské otázky zo zákulisia

Život by nemal deliť na pred a po pôrode

Myslím si, že ísť na tri roky na materskú a plniť len funkciu starostlivosti o malého človeka je hriech. Podľa mňa by život nemal byť rozdelený na obdobie pred a po pôrode. Hlavne nie pre ženu.

Žena je stvorená na plnenie viacerých funkcií naraz. Preto dokážeme úspešne podnikať či venovať sa kariére, rodiť, byť krásne, sexi a zároveň vieme, čo v živote chceme a ako to dosiahneme. Presne to muži na nás milujú a preto sú pri nás.

Poznám viacero mužov, ktorí mali problém vyrovnať sa s tehotenstvom a následnou prehnanou starostlivosťou o dieťa a prirodzene to riešili „bokovkami“.
Nemám vôbec žiadne výčitky svedomia, keď si kupujem nový pár topánok či sukňu, hoci ešte nemám zariadenú detskú izbu.

Nemám pocit, že by som bola horšia matka len preto, že si plánujem život s dieťaťom uľahčiť výdobytkami modernej doby.
Vadia mi ľudia, ktorí sa ma snažia poučovať, čo robím a čo nerobím dobre. Všetko je to len o mojom rozhodnutí a z neho plynúcich dôsledkov, ktoré budem znášať ja sama.

Očkovanie chcem odložiť

Očkovanie? Už som sa rozhodla. Tento týždeň sa chystám za pediatričkou. Poznám ju odmalička, dôverujem jej a chcem s ňou prebrať základné veci. Chcem jej už teraz oznámiť aj to, že si stojím za odkladom očkovania do dvoch rokov Šarlotky.

Pevne verím, že tak, ako si ju pamätám, pochopí moje rozhodnutie a bude vnímať moju potrebu ochraňovať človeka, ktorý vyjde z môjho lona. Chcem, aby sme sa vzájomne akceptovali. Je dôležité uvedomiť si, že každý si je strojcom svojho šťastia a i nešťastia.

Keď sa ja zle rozhodnem, plne si nesiem dôsledky. Iba JA si ich nesiem, nikto iný to za mňa nespraví. Inteligencia je niekedy na škodu veci, ale potlačiť evolúciu a ostať na rovnakom stupni vývoja, nie je moja životná méta.

Kamarátske rady a povzbudenia

Bola som na návšteve u mojej kamarátky, ktorá ma krásne, zdravé, inteligentné tri detičky. Dala mi dobré rady, za čo jej ďakujem.

Videla som, ako sa vôbec netrápi „nevyhnutnými“ vecami, ktoré stoja tisíce. Ako používa praobyčajné veci pri výchove svojich detí, nevadila jej vôbec naša Dolly pobehujúca po matraci s hračkami pre najmenšiu plaziacu sa ratolesť.

Rozprávali sme sa o tom, že sa chystá tento týždeň za šéfom pýtať si prácu na doma, lebo už to potrebuje a trošku sa doma nudí. Povedala mi, čo bolo pre ňu pri každom pobyte v pôrodnici dôležité – mať dieťatko čo najskôr po pôrode pri sebe.

Podľa mňa je skvelou matkou a len preto, že jej deti nemajú najmodernejšie hračky, sa na tomto tvrdení nič nemení. Povedala mi, že mám počúvať svoju intuíciu a riadiť sa ňou. A to aj pri mojom kratšom krčku maternice. Upokojila ma a nech sa vraj vôbec nestresujem.

Dôležité je, že sa cítim dobre, cítim Šarlotku každý deň, ako sa vo mne miesi, nič ma nebolí a keď cítim napnuté bruško, šup dve-tri magnézia a zdriemnuť si.

Takže žiaden stres tehuľky a maminy

No a konečne to bola prvá matka, s ktorou som mohla otvorene hovoriť o mojom názore na očkovanie. Ona síce svoje deti dala zaočkovať, no priznala, že pri poslednej dcérke uvažovala o tom, že ju nedá pichať. A stále o tom premýšľa.

Hlavne ma ale neodsúdila ako nezodpovednú matku a nemala potrebu ma presviedčať o svojej pravde. Som rada, že som u nej bola. Povzbudila ma!

Takže tehule, budúce tehule a mamičky, ktoré každý utorok sadáte k netu s očakávaním, čo je nového v rodinke Bombičkových, zodpovedne sa priznávam, že som sa rozhodla odložiť očkovanie, pretože vôbec nie som presvedčená o jeho účinku a nutnosti.

Inak som opäť v pohode a začínam sa zaujímať o politiku, keďže sa nám už zvolebnieva, aby som bola „v obraze“.

Príjemný a úspešný poslednojanuárový týždeň

Vaša Mika

Som v 28. týždni, takto asi vyzerá drobec v brušku.