6. 12. 2016  |  Meniny: Mikuláš

S dieťaťom sa rodí aj matka

„K hormonálnemu výbuchu dochádza tesne po pôrode,“ upozorňuje psychologička Mgr. Michaela Mrowetz. „Dieťa a matka sú vďaka hormónom skvele a neopakovateľne nastavení sa o seba navzájom starať a práve v túto chvíľu sa do seba zamilovať,“ dodáva propagátorka „bondingu“.

Bonding, vaša silná téma. Čo si pod tým máme predstaviť
Bonding je v doslovnom preklade lepenie. Ide o budovanie základov emočných väzieb medzi dieťaťom a matkou. Zo všetkých väzieb je materské puto (vzťah matka – dieťa) jedným z najsilnejších. Materské puto sa väčšinou začína vyvíjať v priebehu tehotenstva, ale k „hormonálnemu výbuchu“ dochádza v štvrtej dobe pôrodnej, teda hneď po samotnom pôrode, kedy je dieťa prvýkrát v inom, ako maternicovom kontakte s matkou.
Ako mnohí vedci a mnohé matky verím, že skorá podpora bondingu pomáha dieťaťu sa lepšie adaptovať na prostredie mimo maternicu, ideálne zvyšuje odozvu a citlivosť matky k potrebám dieťaťa a posilňuje kvalitu základného vzťahu matka – dieťa.

Tiež si prečítajte:
Prvé dni novorodenca
Ako správne dojčiť
Apgar skóre alebo Hodnotenie novorodenca po pôrode

Takže jedinečná chvíľa?
Áno. Dieťa a matka sú teda niekoľko hodín po pôrode hormonálne skvelo a neopakovateľne nastavení sa o seba vzájomne starať a zamilovať sa. Pokožka dieťaťa je skorým kontaktom s matkou obsadzovaná baktériami, ku ktorým má matka imunologickú protisilu v materskom mlieku. Takže kontakt skin to skin (koža na kožu) podľa odborníkov UNICEF a WABA (svetová organizácia na podporu dojčenia) uľahčuje nielen emocionálnu, ale aj fyziologickú adaptáciu matky a dieťaťa. Tiež je dôležité zmieniť sociálny dopad podpory bondingu na dynamiku celej rodiny. Nerodí sa len dieťa, rodí sa aj nová matka, nový otec a nová rodina.

Dá sa aplikovať bonding aj po lekársky vedených pôrodoch?
Áno. Aj tu ide o to, aby sme dieťa s matkou prilepili k sebe čo najkvalitnejšie za daných podmienok, a o to viac podporili ich kontakt po pôrodoch predčasných a pôrodoch cisárskymi rezmi.

Ako sa vám darí svoje poznatky uvádzať do zabehnutej praxe?
S kolegyňou Eliškou Kodyšovou prednášame na seminári Psychológia pôrodu a v článku „Psychologie porodu – chiméra nebo realita“ sme toho veľa popísali. Napríklad aj to oceniteľné, že kroky k zlepšeniu psychosociálneho komfortu rodičiek už boli podniknuté. V posledných 15 rokoch sa priestory väčšiny pôrodníc zmenili smerom k „domáckemu“ štýlu a doprovod pri pôrode (aj keď za úplatok a väčšinou iba jedna osoba) sa stal skoro normou. V týchto prípadoch ide však o tzv. vonkajšie zmeny v pôrodníctve. Prístup personálu – teda vnútorné zmeny – prešiel podľa konštatovania autoriek zmenou iba minimálnou.
Ide pritom o najdôležitejší aspekt „poľudštenia pôrodníctva“. Ako už je jasné priamo z toho pojmu, dôraz by sa mal klásť predovšetkým na ľudský prvok. Nejde až tak o obrázky na stenách alebo farbu dlaždíc, ale o správanie ľudí, ktorí v pôrodniciach pracujú.

Jedinou cestou je zrejme zmena správania.
Určite. Pôrod je pre zdravotníkov veľmi zaťažujúci. Rodiaca žena sa vďaka utlmeniu činnosti neokortexu chová veľmi inštinktívne a „nekultúrne“ - nahlas sa prejavuje a jej reakcie sú často iracionálne. Zdravotníci, vedomí si vlastnej zodpovednosti za výsledok pôrodu a vedení snahou uľahčiť ženine „trápenie“, volia rôzne stratégie reagovania. Často ponúkajú analgéziu, urýchlenie pôrodu či iné intervencie, ktorými sa snažia pôrod doviesť k rýchlemu a úspešnému koncu. Žena v túto chvíľu potrebuje oveľa viac emočné prijatie a ubezpečenie, že si vedie dobre. Vzniká paradoxná situácia, v ktorej každý hovorí iným jazykom, rodička inštinktami a personál racionálne. Chovanie rodiacej ženy môžu niektorí zdravotníci dokonca aj podvedome konfrontovať s osobnými, často nespracovanými skúsenosťami z emočných situácií, ktoré sami nezvládli, napr. vo vlastnom či partnerkinom pôrode. Otvorené emočné rany tak môžu byť predávané ďalej.

Čo s tým?
Je na mieste zamyslieť sa nad zdrojmi podpory pre zdravotníkov, ktorí asistujú pri pôrode. Na svet neprichádza len novorodenec s určitými fyziologickými parametrami, ale aj nová, vysoko vnímaná ľudská bytosť. A v neposlednom rade sa rodí aj sama matka a jej dôvera vo vlastné rodičovské schopnosti. Každá kríza – teda náročná situácia, ktorou je aj pôrod, ak je produktívne spracovaná, prináša nové zásadné skúsenosti.

Mnohým rodičom ale niekedy chýba trpezlivosť a tak aj bonding pre nich môže byť po určitej dobe nepohodlný. Čo s tým?
Áno, toto vychádza z rodičovskej nevyzrelosti. Najdôležitejší čas v živote človeka je podľa mňa čas strávený s jeho deťmi a s rodinou. Podľa toho, ako dokážu dospelí ľudia prispôsobiť svoje potreby potrebám svojich detí a zároveň držať pre deti jasné a stabilné medze, sa pozná zrelosť. Ide o to byť rád za čas so svojimi deťmi a aktívne ho naplniť. Deti potom pozornosť rodičov len zúročia a dajú im čas a priestor na ich aktivity. V práci sa snažím uplatňovať model kolegyne Jiřiny Prekopovej: „obnova lásky v rodine – výchova láskou“. Veď podpora bondingu je vlastne len a len pevné objatie. Ide o tom, aby sme ľuďom ukazovali, že byť s deťmi je normálne. A byť s deťmi hneď po pôrode je normálne. Že sú rodičia, ktorí chcú zmeniť zdravotnícku rutinu, únava je tiež normálna, ale neznamená to, že je nutné prijať patológiu systému ako normu. Nie je vhodné obetovať pôrod svojho dieťaťa systému len preto, že je to väčšinová skúsenosť.

Mgr. Michaela Mrowetz, nar. 1972, absolventka jednooborovej psychológie FF UP, klinická psychologička, psychoterapeutka, súdna znalkyňa. Momentálne spracováva dlhodobý výskum „Podpora rannej väzby medzi matkou a dieťaťom v českom pôrodníctve“. Vo svojej ordinácii sa venuje najmä ženám s postraumatickou stresovou poruchou v období okolo pôrodu.

Ponúka kurzy predpôrodnej psychologickej prípravy, prednáša na tému „Podpora bondingu“ aj v rámci semináru Psychológia pôrodu, podporuje českú spoločnosť v znovuprijatí starodávnej tradície, že dieťa po pôrode patrí matke. Usiluje tiež o zmenu v starostlivosti o dieťa a matku po pôrode ako o jednu nedeliteľnú jednotku. Dlhodobo spolupracuje s pôrodnícko-gynekologickou klinikou FN Ostrava a so združením Babyklokánkovia (pomoc nedonoseným deťom). Pravidelne publikuje v odborných aj mainstreamových periodikách. Má dvoch synov.

Na Babywebe tiež nájdete:

Otec na rodičovskej dovolenke
Novorodenecká žltačka
Otec pri pôrode – áno alebo nie?


 Zdroj: www.respektkporodu.cz

29. 5. 2011 | z dostupných zdrojov spracovala redakcia Babyweb.sk

Naposledy navštívené