Rodičmi ste byť neprestali

… i keď ste rozvedení. Ak to nezvládnete, dá sa predpokladať, že situáciu nezvládnu ani vaše deti. Predstavte si, že vám niekto veľmi ublížil. Niekto, koho ste milovali, s kým ste si založili rodinu, narodili sa vám deti… Teraz toho človeka nenávidíte, chcete byť od neho čo najďalej, nechcete ho vidieť ani s ním hovoriť.

Máte s ním dve (jedno, tri) malé deti. Bolí vás každé pomyslenie na neho, najradšej by ste niekam zaliezli a plakali. Nechápete, ako je to možné, čo sa vlastne stalo s tou vašou veľkou láskou. A musíte všetko zrozumiteľne vysvetliť svojim deťom. Táto situácia mi pripadá ako najväčší horor na svete, omoho strašnejší, než keď na vás vo filme útočia nejaké úbohé umelé príšery.

Uvádzam tri prípady zo svojej praxe, ktoré by sa dali súhrnne nazvať: rozvedení rodičia verzus ich deti

Rodina 1. prípad

Pribúdajú prípady, keď je stanovená striedavá starostlivosť o deti u oboch rodičov. Deti týždeň (14 dní) žijú u jedného z rodičov, potom rovnaký čas u druhého. Odporúča sa, aby pri tom nemenili školu a väčšinu vecí mali dvakrát. Úplne ideálne riešenie nastáva, keď dieťa zostáva v rovnakom byte a naopak sa k nemu presťahováva rodič. (Vnímate, ako si dospelí vedia komplikovať život?)

Riešila som žiadosť o striedavú starostlivosť o dievčatko, ktorého rodičia boli už niekoľko rokov rozvedení. Dievča žilo po rozvode s otcom, matka sa odsťahovala z miesta bydliska a založila si novú rodinu. Dievčatko za ňou jazdilo na víkendy a veľmi priľnulo k malej nevlastnej sestre. Samo nútilo otca, aby sa zaujímal o striedavú starostlivosť. V tom čase aj otec plánoval založiť si novú rodinu, situáciu komplikovala vzdialenosť matkinho bydliska, a teda nutná zmena školy. Tento precedens sa uskutočnil, ale chcem tu zdôrazniť maximálnu ústretovosť oboch rodín, ich snahu a ochotu komunikovať. Opakovane prišiel do poradne otec, jeho partnerka, prišla matka s novým manželom aj malou dcérkou. Spoločne sa dohovárali, vyberali školu, stanovovali termíny striedania, budovanie zázemia. V tomto prípade dieťa pociťovalo napätie hádam iba v období, keď sa o tejto možnosti v rodine ešte nehovorilo.

Rodina 2. prípad

Do poradne priviedla matka chlapca, žiaka 6. triedy, s tým, že v škole hnevá, vyrušuje, neplní si školské povinnosti. Prospech šiel rapídne nadol. Čo s tým? Dozvedela som sa, že otec od rodiny odišiel, matku dlho podvádzal, nakoniec ju odpustil a ešte jej zanechal nemalé dlhy. Matka bola na materskej dovolenke, druhý syn – trojročný chlapec bol často chorý, práca sa zháňala veľmi ťažko.

Nie div, že jej chýbali sily na pravidelnú školskú prípravu so starším synom, cítila sa vyčerpaná, po dlhých mesiacoch sama vyhľadala psychiatrickú pomoc. Hneď po prvej návšteve Tomáša v poradni sa situácia veľmi zlepšila. Prestal vyrušovať v škole, aj učitelia zaznamenali zmenu. Boli sme dohovorení na opakovaných návštevách. Z Tomáša, utiahnutého pri prvej návšteve v poradni, sa stal sympatický, veľmi otvorene komunikujúci klient. Presne dokázal opísať pocity, ktoré prepadávajú mnoho detí, keď sa ich rodičia rozídu. To som zavinil ja, lebo som sa neučil, neupratoval po sebe, odvrával som mame (dosaďte si čokoľvek, čo ste kedy svojmu dieťaťu vyčítali). Obviňoval mamu, že otec odišiel, lebo sa ho snažila uchrániť od nepríjemnej pravdy a jeho odchod zahmlievala. Závidel mladšiemu bratovi maminu starostlivosť, keď bol chorý a mohol s ňou byť doma. Víkendy u otca ho zraňovali ešte viac. Otec o matke nehovoril pekne, dával Tomášovi omnoho viac voľnosti a Tomáš z toho v začínajúcej puberte usúdil, že by sa uňho mal lepšie. Nedopadlo to dobre. V ďalšom školskom roku sa Tomáš rozhodol, že bude žiť u otca, odišiel k nemu a otec mu to dovolil, aby urobil napriek matke, ale po štrnástich dňoch starostlivosť nezvládol a chlapca odviezol späť. Tomáš sa už nespamätal. Siedmu triedu končil s nedostatočnými, musel prejsť do menej náročnej školy, do poradne nechodí. Niekoľkokrát som ho videla v spoločnosti starších chlapcov s cigaretou…

Rodina 3. prípad

Ohlásili sa u mňa rodičia s tretiakom, ktorý má problémy v učení. Doma učivo ovláda, v škole dostane zlé známky. Všetci sú už z toho nešťastní. Prišli mladí, sympatickí rodičia. Mapovala som situáciu, ako vyzerá príprava do školy, v čom chlapec najviac zlyháva. Bežná situácia, ktorú riešim aj niekoľkokrát týždenne. Rodičia odpovedali, dopĺňali sa, vo všetkom sa prirodzene zhodovali a až po veľmi dlhom čase vyšlo najavo, že sú rozvedení. Chlapec trvalo žije u matky, ale s otcom sa vída niekoľkokrát týždenne, lebo ho vozí na hokejové tréningy. V tie dni sa tiež spolu učia. Pre tých, ktorí majú radi dokončené príbehy, dodávam, že chlapček bol šikovný, len na všetko potreboval viac času, čo som mu dohodla aj v škole u pani učiteľky. V tomto daný príbeh nie je výnimočný. Je pozoruhodný tým, že obaja rodičia sa na mňa pozerali trochu rozpačito, keď som im veľmi úprimne vyjadrila ocenenie, že dokážu byť rodičmi, hoci už nie sú manželmi. Zdalo sa im to totiž úplne samozrejmé.

Zásady uľahčujúce porozovodovú starostlivosť:

Tí, ktorí čítali pozorne, by ich dokázali z uvedených príbehov sformulovať sami, o tom som presvedčená. Tak si to len overte:
* O rozchode rodičov by mali s dieťaťom (deťmi) hovoriť obaja rodičia.
* Rozhovor treba prispôsobiť veku dieťaťa.
* Nedopusťte sebaobviňovanie dieťaťa za rozchod rodičov.
* Ak nie ste schopní spolu ako rodičia komunikovať, v záujme dieťaťa vyhľadajte čo najskôr odborníkov, ktorí vám pomôžu.
* Rodičia, vyhnite sa vzájomnému očierňovaniu v prítomnosti dieťaťa a zabráňte aj tomu, aby to robil niekto iný (najčastejšie starí rodičia).
* Vývoj dieťaťa negatívne ovplyvňuje hlavne rozporuplný vzťah rodičov a rozpory vo výchove, ktoré robia sčasti natruc tomu druhému, sčasti pre vlastnú pohodlnosť. (U ocka/mamy sa môžem pozerať na televíziu do polnoci, nemusím sa stále učiť, môžem byť vonku, dokedy chcem…“ Tak argumentujú deti tomu rodičovi, ktorý vytvára pravidlá. Väčšinou je to ten, ktorý má dieťa v starostlivosti.)
* Nikdy nezabudnite, že ste síce prestali byť partnermi, ale neprestali ste byť rodičmi.
* Za svoje rozhodnutia prijmite zodpovednosť.

Na Babywebe tiež nájdete:

Ako vychovávať dieťa?
Citové priľnutie k matke? To je pomyselná pupočná šnúra
Hľadanie hraníc a rodičovská dôslednosť

21.11.2010 8:51| autor: Anna Krontorádová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist