8. 12. 2016  |  Meniny: Marína

Rodičia alebo partneri?

„Vy idete na víkend sami?“ Pohľad našich rodinných priateľov ma bude ešte dlho strašiť v snoch, hneď som si začal pripadať ako krkavčí otec, vyvrheľ a sebec.
foto: istock.com

Jasné, že nejde o to, aby ste sa zbalili pár týždňov po pôrode, dieťa odložili u sesternice a odišli lyžovať do Álp. Netreba však zabúdať na svojho partnera a užiť si chvíle vo dvojici. Keď dieťa trochu podrastie a jeho stará mama sa dokonca na varovanie teší, nie je dôvod váhať.

A váš drobček? Aj tomu veru prospeje, že si od vás nachvíľu odpočinie a navyše spozná štýl a správanie iných ľudí. Napokon, to platí aj pre vás, aj vy môžete znovu nájsť stratenú trpezlivosť.

Manévre na lodičke

Nestor detskej psychológie profesor Zdeňek Matějíček prirovnával prírastok do rodiny k plavbe na malej loďke: Manželia si spokojne hovejú, sem-tam sa niekto chopí vesiel, a tu zrazu – pribudne nový pasažier.

Treba vstať zo sedadiel, preskupiť seba i veci okolo seba a nájsť novú rovnováhu pre ďalšiu plavbu. Pri takýchto manévroch sa však loďka vždy rozkolíše, niekomu viac a na dlhší čas, niekomu menej.

Hlúpe pravidlo

Niektoré posádky sa pri tom preskupovaní riadia zlým plánom. Takým zlým, že im nakoniec neostáva nič iné, ako vysielať SOS na všetky strany.

A aký je to plán? Keď sa staneme rodičmi, nemôžeme už byť partnermi. Je to rovnako hlúpe pravidlo ako to, že žena patrí za sporák alebo že muži by mali robiť iba mužské práce.

Nezastúpiteľná mamička?

Nejedna mamička má pocit, že nikto iný sa o jej poklad nedokáže tak dobre postarať, že bude dieťaťu chýbať (a to v každom veku – niektorí tridsaťroční, ktorý doposiaľ žijú u rodičov, by o tom mohli rozprávať) alebo že teraz nie je čas na hlúposti (myslí sa tým manžel), pretože sa dojčí, prebaľuje, perie, upratuje...

Ibaže jedného dňa malý mimozemšťan a VIP pasažier na loďke života vyrastie, poprosí o pristátie, rozlúči sa a vystúpi na breh. Áno, bude sa vracať, ale manželská lodička sa bude plaviť ďalej a jej posádka zrazu zostane bezradná. Ak bolo pre ženu zmyslom života predovšetkým jej dieťa, bude si pripadať opustená a zradená. Jej najbližším hromozvodom bude manžel.

Spoločná reč

Ako nakoniec po toľkých rokoch nájdu spoločnú reč, keď nemohli ísť sami dvaja ani do kina alebo na večeru, pretože ako by to potom vyzeralo, čo by povedali susedia a vaše deti?

„Povedali na čo? Že sa ešte stále máte radi, že vám stojí za to investovať čas a energiu, aby ste mohli byť chvíľu spolu v súkromí, že si máte stále čo povedať?“ spýtal by sa mimozemšťan nezaťažený pozemskými predsudkami. Niekedy nám bytosti z iných planét rozumejú lepšie ako my sami sebe.

A tak sa, bohužiaľ, stáva, že sa aj loďky zdanlivo namierené do pokojných vôd beznádejne potápajú. Posádka sa pýta: „Ako sme sa mohli takto odcudziť?“ Stalo sa to o oveľa rokov skôr, po pôrode prvého dieťaťa, keď rodičia zabudli na svoju manželskú rolu. Je príliš ťažké sa na to rozpamätať, nieto sa ešte do tých čias (a vôd) vrátiť.

Dieťa prichádza na svet ako Marťan a hľadá ľudský kontakt. Predovšetkým v náručí matky chce cítiť, že je prijaté ako človek.

2. 10. 2010 |

Naposledy navštívené