Recept na počatie? Optimizmus

Radí vedúci centra umelého oplodnenia:“To, čo robíme, je vlastne úplne neprirodzené. Zasahujeme do základnej fyziológie ľudskej reprodukcie. Nútime vaječníky, aby v nich dozrel väčší počet vajíčok, riskujeme viacpočetné tehotenstvo, lebo zavádzame dve embryá,“ priznáva MUDr. Jitka Řezáčová, vedúca IVF ÚPMD Podolí.

Necítite sa tak trochu matkou detí, ktorých zrodenie ste sprostredkovali?
Ako ich matka sa necítim, ale je pravda, že svojou prácou žijem, riešim problémy svojich pacientov a nosím si ich domov. Niektoré prípady vyžadujú dlhé premýšľanie… Rodičia za nami s deťmi chodia, mám z nich veľkú radosť, bývajú také pekné, vitálne.

Veľmi dôležitá je tu však pokora. To, čo robíme, je vlastne úplne neprirodzené. Zasahujeme do základnej fyziológie ľudskej reprodukcie. Nútime vaječníky, aby v nich dozrel väčší počet vajíčok, riskujeme viacpočetné tehotenstvo, lebo zavádzame dve embryá do maternice, aby sme zvýšili šancu ženy na počatie. To nie je prirodzené.

V každom prípade vlastne do veľkej miery ovplyvňujete budúce generácie.
Do istej miery áno. Mnoho párov by dnes bez lekárskej pomoci mať vlastné deti nemohlo. Týka sa to zvlášť prípadov, keď je problém na strane muža. Muži často mávajú poškodený vývoj spermií. V súčasnosti dokážeme spermie získať zo semenníkov a nadsemenníkov a potom jednotlivú spermiu vložíme do vajíčka ženy (nazýva sa to introcytoplazmatická injekcia spermie, ICSI). Tak môžu mať geneticky vlastné dieťa muži, ktorí by inak boli neplodní. Zatiaľ sa však nevie, či bude táto populácia sama plodná, lebo najstaršie dieťa, ktoré sa narodilo po ICSI, má iba trinásť rokov.

Čo je pri liečbe neplodnosti najväčší problém?
Ženská psychika. Niektoré pacientky sú na začiatku vydesené a neisté. Rolu tu hrá prvý dojem a schopnosť lekára ženu presvedčiť, že jej môže pomôcť, a upokojiť ju. Z našej strany to vyžaduje skúsenosť, empatiu a schopnosť nechať rodičov vyrozprávať sa. Naopak, aj my kladieme otázky, často veľmi intímneho rázu. Dôvera je preto kľúčová.

Takže ste tak trochu aj psychológom.
Je to skôr skúsenosť, dať žene priestor vyrozprávať sa. Naša istota sa prenáša aj na pacientku. To je niekedy náročná úloha pre niektorých mladých premýšľavých kolegov, lebo v hlave sa im preháňajú myšlienky, kde môže byť zakopaný pes, a svoje obavy dávajú najavo, čo je chyba.

Závery možno robiť až po dôkladnom vyšetrení. Ideálne je, aby bol v každom centre reprodukčnej medicíny psychológ, ktorý by pár vypočul a mal by viac času, viac by všetko s partnermi rozobrali. Máme kontakty na psychológov, takže môžeme odporučiť konkrétnych špecialistov. Ideálom je aj individuálna starostlivosť po celé obdobie liečby, organizačne je to však veľmi náročné, lekári sa počas mesiacov, keď liečba prebieha, striedajú.

Existuje u nás možnosť dať geneticky vlastné dieťa vynosiť v maternici náhradnej matky?
Náhradnú matku, ktorá by bola riešením situácie, keď žene od narodenia chýba maternica alebo je chorá a tehotenstvo by predstavovalo ohrozenie jej života, slovenská legislatíva, bohužiaľ, neumožňuje.

A čo v opačnom prípade, keď sú nefunkčné vaječníky, ale maternicu má žena zdravú?
Neschopnosť mať geneticky vlastné dieťa vzniká u ženy, ktorej nefungujú vaječníky. Hovoríme o ovariálnom zlyhaní. Tu vstupuje do hry darkyňa vajíčka. Darkyňou môže byť zdravá žena mladšia ako 35 rokov, ktorá podstúpila všetky potrebné genetické vyšetrenia, vyšetrenia na sexuálne prenosné choroby a ideálne je, ak už má vlastné deti. Podstúpi hormonálnu prípravu, odoberieme jej vajíčka, ktoré oplodníme spermiami partnera príjemkyne. Embryá potom zavedieme do maternice príjemkyne. Tomu predchádza hormonálna príprava maternicovej sliznice na uhniezdenie embrya (estrogénovo-gestagénna liečba).

Nereagujú niekedy rodičia na úspešné počatie, paradoxne, negatívne?
Po dlhom súžití bez detí je reakcia mužov na tehotenstvo dvojaká. Sú buď veľmi šťastní, ženu podporujú a ako rodina sú stmelení. Alebo nastane „problém votrelca“. Aj keď si dieťa priali, zrazu je to šok, vzťah sa rozpadne. K tomu niekedy dôjde už predtým, než žena otehotnie, prevládne sebectvo, neochota vzdať sa zabehaného, nenarušovaného vzťahu. Stáva sa tak ako pri spontánnom počatí, tak aj po asistovanej reprodukcii. Najväčšou záťažovou skúškou pre vzťah rodičov je dieťa s vrodenou chybou. Výnimočne sa stáva, že partneri sa po úspešnom oplodnení rozídu a žena žiada o prerušenie tehotenstva.

Ktorá skupina žien je podľa vás „ohrozeným druhom“?
Aj vrcholová manažérka, úspešná, výkonná, vyťažená alebo bohatá žena má v podvedomí túžbu po dieťati, ktorá sa skôr alebo neskôr (to častejšie) prejaví. Tieto ženy sú zvyknuté na harmonogram, majú všetko zoradené, v určitej chvíli sa rozhodnú „teraz dieťa“ a ono to len tak nejde. Nie sú na to zvyknuté, navyše na ne tlačí čas a psychika. Okrem toho vedia, že nemôžu (alebo nechcú) poľaviť v práci. Už vo dverách hovoria „vy mi aj tak nepomôžete, lebo ja viem, že to nepôjde“. Tam väčšinou tuším, ako sa bude náš pohovor vyvíjať. Keď žene poviem, aby prišla vtedy a vtedy, odpovie „ja nemôžem, mám schôdzku, akciu…“ Notes má plný…

Čítajte tiež:

… ale chce dieťa
Ale chce dieťa. Potom si začne vyškrtávať, čo nie je úplne nutné. Snažíme sa jej vyjsť v ústrety, ale, samozrejme, to záleží aj na jej hormonálnom cykle. My môžeme pomáhať, ale ona musí aj rešpektovať svoje telo, dať sa vyšetriť, upraviť svoj režim a tak ďalej.

Súhlasíte s názorom, že keď sa ľudia prestanú o dieťa usilovať, potom sa to náhle podarí?
Určite. Dobré slovo nie je pre liečenie psychiky neplodných žien všemocné. Keď má žena v rodine nejaký iný, väčší problém (šok, úmrtie a pod.), problém „dieťa“ sa odblokuje. Rovnako sa stáva, že po tom, čo si dieťa adoptujú, žena nečakane otehotnie. Alebo keď prvé dieťa počala pomocou asistovanej reprodukcie, môže druhé dieťa počať úplne normálne, prirodzenou cestou.

Možno keď spolu dvaja ľudia sexuálne žijú celé roky a stále sa to nedarí, je v ženinom podvedomí alebo už dokonca na hormonálnej úrovni informácia: „s týmto partnerom to už asi nepôjde“ a podvedome sa zablokuje…
Možno áno, z nášho hľadiska je to však prejav intimity. Žena môže vytvárať protilátky proti spermiám vlastného partnera, čo sa ťažko lieči. Ideálne je mať nejaký čas pohlavný styk len s kondómom. Potom príde na rad liečba.

Stále si hovorím, či predsa len nie ste tak trochu matkou tých detí… Čo vás priviedlo k tomuto povolaniu?
Nastúpila som do odboru gynekológie-pôrodníctva, lebo som si myslela, že ja osobne budem mať s počatím problém. Hovorila som si „nikto mi nepomôže, musím si pomôcť sama“. Potom bolo pri vyšetrovaní plodnosti párov zaujímavé sledovať mužské spermiogramy – zistila som, že príčina neplodnosti je často na mužskej strane, a to pre mňa bola nová výzva. Absolvovala som preto atestáciu zo sexuológie.

Na vašom mieste, keby som potom videla tie deti, mädlila by som si ruky a hovorila si „moja práca“ – „moje dieťa“ – „vybrala som spermiu…“
Spermiu vyberá embryológ…

Tak dokonca vaše spoločné dieťa…
Tá satisfakcia, ktorú potom vidieť, je veľmi silný hnací motor. Na porovnanie – vezmite si napríklad internistu: robí náročnú prácu, lieči ľudí desiatky rokov… v porovnaní s ním ja efekt liečby skutočne vidím.

Je to veľmi tvorivá práca. Taká hra na bohov…
Hra na bohov – to nie, v tom to určite nie je… Som veľmi pokorná. Niekedy je to psychická záťaž, keď si hovoríte, či ešte máme pomôcť, alebo príroda tomu počatiu múdro bráni… Na bohov sa určite nikto z nás nehrá. Lekár by mal zostať lekárom a nemal by prekračovať určité medza. Liečiť áno, keď je problém, ale nehrať sa na boha, to už je o niečom inom.

Nemyslela som to tak doslova. Je iste ohromujúce byť tak blízko mystériu počatia.
Áno. Napriek tomu som len lekár a neplodnosť je choroba. Tú sa snažíme odstrániť, vyriešiť. Neliečiteľnou neplodnosťou trpí len malé percento ľudí. Je to väčšinou vrodený problém.

Čo odporúčate pre bezproblémové počatie?
Ideálne pre počatie je, keď má žena normálnu hmotnosť, nie je príliš štíhla alebo silná, má normálnu životosprávu, nie je vrcholová športovkyňa, nemá stres, má partnera, s ktorým chce mať dieťa, a je pozitívne naladená, nemôže sa dopredu báť, že to nedopadne dobre. To všetko zvyšuje šancu na normálne počatie. Zdravé optimistky preplávajú životom oveľa ľahšie. Na všetkom vedia nájsť niečo pozitívne, a to ich ženie ďalej. Dôležité je tiež vedieť vypnúť, odstrihnúť sa od pracovných starostí, dopriať si dôkladný odpočinok, hlavne ak vaša práca nie je zároveň vaším koníčkom.

Keď chcete mať dieťa, verte, že všetko dobre dopadne. Keď sa to dlhšie nedarí, upadá väčšina partnerov do letargie, bezradnosti.
Pre dieťa je kľúčová citová väzba, ktorá sa začína už na počiatku tehotenstva a dieťa ju cíti aj na hormonálnej úrovni. Odohráva sa aj u ženy, ktorá nosí geneticky celkom cudzie dieťa… Toto priľnutie a neskôr dojčenie je veľmi dôležité.

(Prvným dieťaťom zo skúmavky je Luisa Brownová, ktorá má 30 rokov a má už vlastné dieťa.)

23.10.2015 12:42| autor: Magdalena Holancová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist