6. 12. 2016  |  Meniny: Mikuláš

Posttraumatická stresová porucha nepostihuje len vojakov

Hoci pôrod nie je prechádzka ružovou záhradou, patrí k najväčším životným zážitkom. Ale nie vždy si z neho ženy odnášajú radosť a naplnenie.
foto: Profimedia

Emočné a hormonálne tsunami, aj tak by sa dal opísať pôrod. Novopečená matka na strach a bolesť väčšinou zabudne, len čo uvidí svoje dieťatko.

Existujú však ženy, ktorým ani tento okamih nedokáže vytesniť nepríjemný zážitok z pôrodu. Ten sa stane pre ne traumou a mnohé si z neho odnesú aj posttraumatickú stresovú poruchu. U vojakov, ktorí sa vrátili z vojnovej oblasti alebo u ľudí, ktorí prežili katastrofu, s niečím takým počítame. U rodičiek väčšinou nie.

Zvládnem to?

Ktorá matka by nemala pred pôrodom strach o seba, o dieťa, obavy, či túto úlohu zvládne. Toto všetko sa však rozplynie s narodením dieťatka. Ale u niektorých matiek úzkosť pretrváva, a to, aj keď pôrod prebehol štandardne a ona aj dieťa sú zdravé. „Zostáva tu však subjektívny pocit ohrozenia života,“ vysvetľuje francúzska psychologička Astrid Georgesová.

Posttraumatická stresová porucha sa prejaví v týždňoch či mesiacoch nasledujúcich po pôrode. Jeho príznaky spravidla trvajú asi mesiac, ale v niektorých prípadoch aj dlhšie. Ženy opakovane prenasledujú obrázky z pôrodu v snoch alebo ako flashback. Majú pocit, že znova túto stresujúcu udalosť prežívajú. Úzkosť sa stupňuje, keď sa vyskytne niečo, čo im pôrod pripomenie, napríklad jeho dátum. Prejaví sa búšením srdca, triaškou, potením, či dýchacími problémami.

Okolo nemocnice oblúkom

To nie sú jediné príznaky. Posttraumatická stresová porucha býva sprevádzaná aj tým, že človek sa snaží vytesniť všetko, čo by mu danú udalosť pripomínalo. Takto postihnutá novopečená matka nedokáže hovoriť o tehotenstve, počúvať rečí o pôrodoch, vadí jej aj pohľad na tehotné ženy. Oblúkom sa vyhýba nemocnici aj návštevám gynekológa. A vôbec neprichádza do úvahy, že by uvažovala o ďalšom tehotenstve, prípadne ho odkladá do vzdialenej budúcnosti.

Podľa jedného švédskeho výskumu ženy, pre ktoré bol pôrod traumou, si dajú prestávku priemerne 4,2 roka, kým sa rozhodnú mať ďalšie dieťa. U matiek, pre ktoré bolo narodenie dieťaťa pozitívnym zážitkom, je tento interval polovičný, priemerne 2,4 roka. Posttraumatickú stresovú poruchu sprevádzajú aj poruchy spánku, podráždenosť, neschopnosť sústrediť sa. Tento stav môže mať dokonca vplyv aj na plodnosť ženy.

Štartér zlých spomienok

Posttraumatickou stresovou poruchou našťastie trpí iba zlomok žien. Podľa jedného austrálskeho výskumu je však pôrod až pre tretinu žien traumatickým zážitkom. Mozog zvyčajne dokáže tieto nepríjemné pocity vytesniť. Ale existujú aj ženy, ktoré sú krehkejšie a zraniteľnejšie ako ostatné, väčšinou preto, že už nejakú traumu zažili, napríklad boli znásilnené. Pôrod môže u nich naštartovať psychické problémy. Už pri ňom zažívajú pocit vlastnej nedostatočnosti, neschopnosti, nezáujmu a nedostatku podpory okolia. Psychiku ženy samozrejme zasiahne aj pôrod s komplikáciami, keď sa ona sama alebo dieťa ocitnú v ohrození života.

Čítajte tiež:

Maska perfektnej matky nestačí

O svojich problémoch sa hanbia hovoriť, veľakrát ich nedokážu opísať, zasvätiť svojich blízkych do toho, ako trpia. Napokon, aj tak často počúvajú: „To nič, to prejde.“ A tak radšej mlčia, všelijako maskujú svoju nepohodu. Vyčítajú si, že sa zaoberajú samy sebou a nevenujú všetku pozornosť dieťaťu, skrátka, že nie sú dokonalými matkami. Našťastie asi u tretiny takto postihnutých žien tieto pocity úzkosti zmiznú samy asi do štvrťroka. Ale ak pretrvajú, môže sa z nich stať chronická záležitosť. V tomto prípade je dobré vyhľadať psychoterapeuta, najlepšie špecialistu na popôrodné problémy žien.

Sledujeme rozbehnutý vlak

Okrem „klasickej“ psychoterapie sa pri liečbe posttraumatickej stresovej poruchy osvedčila metóda EMDR (Eye Movement Desensitization Reprocessing). Táto terapeutická metóda je určená na urýchlenie spracovania traumatického zážitku. Ak totiž zostane nespracovaný, uložený v mozgu v „surovej" forme, môže byť priebežne vyvolávaný. Preto je potrebné pomôcť tomu, aby sa proces spracovania traumatických spomienok dokončil, keď sa to z rôznych dôvodov nepodarilo prirodzenou cestou.

Prostriedkom na to môže byť bilaterálna stimulácia pomocou očných pohybov, ktorá je práve podstatou metódy EMDR. Laicky povedané, pohybujeme očami tak, ako keby sme sledovali prechádzajúci vlak. Rytmicky sa pri tom stimuluje ľavá a pravá hemisféra mozgu, čo pomáha odblokovať a následne spracovať traumatizujúcu informáciu a v konečnej fáze sa zbaviť nepríjemných spomienok. Pravda, nedá sa očakávať, že sa to stane zo dňa na deň, obyčajne je potrebných viac psychoterapeutických sedení.

Nie som bábka

Oveľa dôležitejšie však je, pokiaľ je to možné, traumatickým zážitkom predchádzať. V tom zohráva úlohu predovšetkým prístup personálu v nemocnici, ktorý by mal viesť matku pri pôrode nielen po stránke fyzickej, ale aj psychickej. Nečakané úkony, často bez varovania a vysvetlenia, v ženách zákonite vzbudia pocit, že sú iba akýmsi objektom, s ktorým sa manipuluje. Už len z toho môže vzniknúť trauma.

Izraelskí vedci, ktorí sa týmto problémom zaoberali, dokonca odporúčajú nastaviť nové parametre starostlivosti v pôrodniciach, kde by bolo zakotvené, že je potrebné brať ohľady na bolesť, imunitu a strach. Viac by sa tiež malo načúvať potrebám budúcich matiek, rešpektovať ich priania, pokiaľ sú reálne. Potom je tu šanca, že pôrod pre ne bude nezabudnuteľným zážitkom v pozitívnom zmysle slova.

17. 8. 2016 | Helena Chvojková
Komentáře k článku
Počet komentářů: 0
Komentáře mohou vkládat pouze registrované a přihlášené uživatelky. Zaregistrujte se nebo se přihlaste.

Naposledy navštívené