11. 12. 2016  |  Meniny: Hilda

Podľa čoho vyberáme meno?

Čo všetko nás ovplyvňuje, keď vyberáme meno pre bábätko? Väčšinou je to hneď niekoľko vecí. Záleží na rodinných zvykoch, vkuse rodičov, skúsenostiach, ambíciách.
foto: istock.com

V minulosti bol repertoár mien oveľa obmedzenejší, dalo sa vybrať asi zo 100 až 700 mien. Dnes môžeme vyberať z tisícov mien, ktoré matrika uznáva. Asi polovica mien sa používa bežne. Druhú polovicu tvoria ojedinelé mená vrátane módnych výstrelkov a archaických mien.

Čo všetko pri výbere mena rozhoduje:

Rodinné zvyky

  • V niektorých rodinách je zakorenená tradícia, že prvý syn sa vždy volá napríklad Ján a prvá dcéra napríklad Eva – meno sa tak dedí z pokolenia na pokolenie. Variantom sú príbuzné mená odvodené od rovnakého základu (Radoslav – Radovan, Alžbeta – Eliška, Mária – Marianna), inokedy sa meno dedí medzi odlišnými pohlaviami (otec Peter – dcéra Petra, matka Jana – syn Ján). Časté je aj oživovanie mien, ktoré sa vyskytli v rodine pred viacerými generáciami (dcéra má meno po praprababičke Amálii). V šľachtických rodinách sa zvyčajne volal prvý syn po dedkovi, druhý po kmotrovi, tretí po otcovi.
  • Inšpiráciou pri voľbe mena nemusia byť iba najbližší predkovia a kmotrovia. Často sú to obľúbení vzdialenejší príbuzní alebo dobrí rodinní známi, ktorí „to niekam dotiahli“. Meno po bohatom strýkovi z Ameriky alebo po úspešnom rodinnom priateľovi nie je žiadnou výnimkou.
  • Samostatnú kapitolu tvoria mená mladších detí, ktoré rodičia vybrali na prianie staršieho súrodenca. To je z psychologického hľadiska múdry ťah, ktorý značne tlmí súrodeneckú žiarlivosť. Častou inšpiráciou pre takéto mená býva obľúbená postava z rozprávky, filmu, kamarát a pod.
  • Niekedy sa mená nededia priamo, no rodina má v obľube určitý nemenný repertoár. Nové meno potom príbuzným nevonia a stáva sa predmetom diskusie (Silviu sme nikdy nemali!). Iné rodiny ctia presne opačné pravidlo – každý člen rodiny musí mať originálne, v rodine zatiaľ nevídané meno.
  • Vynaliezavosť rodičov zájde niekedy tak ďaleko, že hľadajú pre pomenovávanie svojich detí rôzne princípy a kľúče. Volia potom mená, ktoré sú si charakterovo podobné (napríklad mená zo slovenskej histórie ako Cyril či Svätopluk), začínajú sa na rovnaké písmeno (Jana a Juraj či Anna a Adam) alebo podľa abecedy (Andrej, Barbora, Cyprián).

Na Babywebe tiež nájdete:

Vyhlásenie o mene dieťaťa
Inšpirujte sa chlapčenskými menami zo zámoria
Inšpirujte sa dievčenskými menami zo zámoria

Jazykové vplyvy

V poslednom čase sa hlási o slovo národná hrdosť a ľudia kladú dôraz na to, aby meno dieťaťa bolo „slovenské“. Je to úsmevná požiadavka, pretože mená tradične používané v našich krajinách, ktoré sa považujú za slovenské, majú v skutočnosti iný pôvod:

  • Rastislav a Ľudmila sú slovanské mená,
  • Eva, Michal, Ján sú hebrejské mená
  • Pavol, Klára, Magdaléna sú mená latinského pôvodu
  • Juraj, Katarína majú grécky pôvod
  • Karol, Adela sú germánskeho pôvodu...

Iný zámer majú rodičia, ktorí zvolia vyslovene cudzojazyčné meno. Chcú tak dieťaťu zaistiť určitú výnimočnosť (Jim). Svoj vplyv má aj ohľad na dĺžku mena. V poslednom čase rodičia dávajú prednosť skôr krátkym, jednoducho vysloviteľným menám bez mäkčeňov a dĺžňov, ktoré je ťažko skomoliť (Ema). Pre mnohých je dôležitá aj ľubozvučnosť mena (aj ako celku s priezviskom), aby meno jednoducho pekne znelo (Michaela). Dôležitú úlohu hrá aj to, či dané meno preslávila nejaká známa osobnosť, či už s dobrou, alebo neblahou povesťou.

Pre rodičov je tiež dôležité, či domácka podoba mena nemá nejaký hanlivý charakter alebo úsmevnú asociáciu („... to je ako meno pre psa...“).

Pri rozhodovaní hrá úlohu, či meno a priezvisko tvoria rovnorodý celok, vplyv majú miestne zvyky, spoločenské postavenie, náboženstvo, záujmy, profesia, priatelia a populárne osobnosti.

15. 7. 2015 |

Naposledy navštívené