18. 1. 2017  |  Meniny: Bohdana

Nedonosené bábätko: Kedy doženie predčasný štart?

„To je ale drobček,“ reagujú ľudia na nedonosené bábätká. Rodičom dá tento krehký darček asi najviac zabrať, až si ho prinesú konečne z pôrodnice domov. No aj keď trochu podrastie, stále si vyžaduje náročnejšiu starostlivosť ako jeho vrstovníci, ktorí sa narodili v riadnom termíne.
foto: Profimedia

Strach a úzkosť, ktoré sa spájajú s pocitmi viny, matky nedonosených detí asi nikdy neopustia. 

Možno až vtedy, keď ich dieťa doženie svojich vrstovníkov, čo býva tak o dva až tri roky. Záleží, samozrejme, na tom, ako veľmi predčasne sa dieťa narodilo (v ktorom gestačnom týždni), s akou hmotnosťou a ako si počínalo od svojho predčasného štartu.

Nedonosené deti sa rodia nezrelé, ich orgány ešte nie sú plne funkčné, a tak sú vo vývoji oneskorené za svojimi vrstovníkmi narodenými v správnom čase. Preto sa u predčasne narodených detí zavádza termín korigovaný vek, teda vek, ktorý by mali, keby sa narodili v riadnom termíne. Korekcia veku sa u nedonosených detí používa dva až tri roky.

V čom všetkom je nedonosenec iný

Maličké stvorenie po pár mesiacoch vyrástlo, takže rodičia sa už tak neboja naň siahnuť. Zároveň môžu pozorovať, s čím má problémy.

V prvých šiestich mesiacoch po pôrode sú to odchýlky v oblasti svalového napätia, problémy pri pretáčaní na bruško, neskôr aj so sedením a s chôdzou. Počas tretieho roka sa oneskorenie v neuromotorickom vývoji vyrovnáva a nedonosené dieťa rovnako doženie aj ťažkosti v reči.

U predčasne narodených detí dochádza občas aj k nervovým postihnutiam, ako sú napríklad ľahká mozgová dysfunkcia alebo mozgová obrna. Potom sú tu ešte menej závažné problémy, ktoré sa spravidla po prvom roku veku dieťaťa vytratia. Patria k nim väčšie ťažkosti s adaptáciou, bábätká bývajú dráždivejšie, nie je ľahké ich upokojiť.

Rodičov zvykne trápiť aj to, že dieťa nepriberá na hmotnosti a vinou náchylností na infekcie i časté zdravotné komplikácie prácne nadobudnuté prírastky rýchlo stráca.

V podstate do prvých narodenín dieťaťa neustále tŕpnu, či bude v poriadku a neponesie za predčasný príchod na svet celoživotné následky.

Od doktora k doktorovi ich ženie hrozba chorôb

Pediatria, neurológia, očné, ušné oddelenie, rehabilitácia a možno aj psychológ. Diár rodičov novorodenca je zaplnený lekárskymi prehliadkami, často preventívnymi, inokedy, bohužiaľ, aj pre ťažkosti, ktoré si prinieslo do vienka vinou pôvodnej nezrelosti.

Patrí k nim aj bronchopulmonálna dysplázia, teda chronické pľúcne ochorenie, ktoré súvisí s tým, že predčasne narodený novorodenec musí byť napojený na umelú pľúcnu ventiláciu, pretože jeho pľúca ešte nie sú dostatočne zrelé. Rodičia takto postihnutého dieťaťa sa musia vyrovnať s tým, že hlavne v dojčenskom veku a vo veku batoľaťa ich ratolesti z ochorení dýchacích ciest prakticky nevyjdú.

Dieťa, ktoré prišlo na svet skôr, môže tiež trpieť závažnými očnými problémami. Jeho sietnica nemala dosť času na správny vývin a dochádza k retinopatii, teda k abnormálnemu vývoju ciev sietnice. Ak by nebola včas zastavená, mohlo by dieťa dokonca oslepnúť. Preto musia rodičia s nedonosenými deťmi chodiť hlavne do jedného roka na opakované očné kontroly.

Učenie a mučenie podľa Vojtu

Pohybové „prepadáky“ bývajú u bábätka oveľa lepšie rozpoznateľné ako napríklad psychické. Každý si všimne, že dieťa otáča hlavu len na jednu stranu. Našťastie, psychomotorický vývoj nedonoseného dieťaťa sa dá rehabilitačným cvičením správne nasmerovať.

U nás sa používa prevažne tzv. Vojtova metóda založená na stláčaní reflexných bodov pri určitej polohe bábätka, čím sa telo stimuluje. MUDr. Václav Vojta odporúčal cvičiť s dieťaťom 5 až 15 minút čistého času štyrikrát denne, začať s rehabilitáciou čo najskôr a vytrvať, čo je pre matku veľmi náročné. Pokrok totiž dlho nie je badateľný, naopak, dieťa pri cvičení často plače, pretože sa mu to nepáči, a matka sa bojí, že svojmu drobčekovi ubližuje a narúša tým citovú väzbu. Zatiaľ žiadne výskumy nepreukázali, či to tak je, alebo nie.

Čítajte tiež:

Dojčenie je skúškou trpezlivosti

Materské mlieko, spočiatku napríklad len v minidávke, je predovšetkým pre nedonosené dieťa nenahraditeľným darom, a to zo všetkých stránok. No dostať ho do dieťaťa je fuška.

Bábätko sa musí kŕmiť v menších dávkach a často, v čo najzvislejšej polohe, nesmie prehĺtať príliš veľa vzduchu a po kŕmení treba dohliadnuť na to, aby si riadne odgrglo. Potom potrebuje oddychovať a minimálne hodinu by sa s ním nemalo cvičiť. Deťom by ste mali pri dojčení dopriať dosť času, bábätko však často klame telom, teda pokračuje v cucaní bez toho, aby pilo mlieko. To ho vyčerpáva, a preto je dobré počítať s prestávkami v dojčení.

Nedonosené deti bývajú poriadni spáči, a tak ich treba kvôli jedlu budiť – držať vo vzpriamenej polohe, pohybovať nimi, otrieť tvár vlhkou špongiou, krúžiť prstom okolo ústočiek.

A ak im dojčenie nestačí, potrebujú dostať „nášup“, podľa možnosti odstriekaným mliekom, najlepšie alternatívnym spôsobom (napríklad lyžičkou, kvapkadlom alebo striekačkou, kŕmením po prste, z hrnčeka), nie z fľaše.

Ako zistíme, že dojčenie nestačí a treba dokrmovať?

  • bábätko je podozrivo ospalé, nežiada si dojčenie
  • stolicu má menej než 2- až 5x denne
  • nemá 6 až 8 plienok denne dostatočne nasiaknutých močom
  • nepriberá na hmotnosti

Na príkrme si pochutnajú neskôr

Odkedy prikrmovať? Ani na to neexistuje jednoznačná odpoveď. Záleží na celkovom stave dieťaťa, na pokynoch lekára. Všeobecne sa u nás odporúča prikrmovať deti narodené po 35. dokončenom týždni tehotenstva ako deti donosené, teda nie pred ukončením štvrtého mesiaca a najneskôr po šiestom mesiaci veku dieťaťa.

U detí narodených skôr by sa malo s prikrmovaním začať päť až osem mesiacov od dátumu ich narodenia, nie však skôr ako po ukončenom 13. týždni korigovaného veku dieťaťa.

Očkovať áno, ale kedy?

„Nedonosené deti očkujeme viac-menej podľa bežného očkovacieho kalendára podľa chronologického veku,“ uvádza sa v učebniciach pediatrie. Mnohí detskí lekári sa na to odvolávajú navyše s odkazom na obdobnú prax v iných európskych štátoch.

Iní odporúčajú zmeniť klasický očkovací kalendár a pre nedonosené deti, predovšetkým pre tie s hmotnosťou pod 1 500 gramov, ho na prvé dva roky života upraviť. V prípade očkovania nedonosených bábätiek to znamená očkovanie štvorkombinácie v 3. až 6. mesiaci korigovaného veku, 2. a 3. dávka štvorkombinácie plus pneumokok sa aplikujú v mesačných odstupoch.

Očkovanie nedonosencov môže byť riskantné, pretože po ňom dochádza k silnej stimulácii nezrelého imunitného systému. Preto je viac ako nutné dbať na to, aby dieťa nebolo očkované krátko po prekonanom infekčnom ochorení, po očkovaní následne nepodceňovať, ak dieťa dlho plače alebo je, naopak, nezvyčajne apatické.

6. 9. 2016 | z dostupných zdrojov spracovala redakcia Babyweb.sk

Naposledy navštívené