2. 12. 2016  |  Meniny: Bibiána

Na ceste k osvojeniu dieťaťa

Nie vo všetkých manželstvách chcú obaja partneri potomstvo, ale prevládajú také, kde po deťoch túžia. Niekedy to však „nejde“ a bocian nepriletí. Vtedy príde čas premýšľať nad osvojením. Čo v takýchto prípadoch hovoria paragrafy?
foto: istock.com

Čo je to osvojenie?

Pri osvojení prijímajú manželia, vo výnimočných prípadoch aj jednotlivec opustené dieťa do rodiny. Ide o vytvorenie príbuzenského vzťahu so všetkými právami a povinnosťami. Osvojenie sa nedá zrušiť, výnimkou sú deti do jedného roka, ktoré sa naopak dajú osvojiť len zrušiteľne. Keď dieťa dovŕši jeden rok, súd rozhodne o nezrušiteľnom osvojení. Dieťa tak získava aj priezvisko adoptívnych rodičov.

Kto si môže dieťa „zobrať“?

Osvojiteľom sa môže stať len človek, ktorý je absolútne spôsobilý (čiže má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady). Každý žiadateľ sa musí najskôr zapísať do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Dôležitú rolu hrajú pomery, v akých žije. Spôsobom svojho života, ale tiež života ľudí, s ktorými prebýva v domácnosti, sa zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Žiadatelia musia mať tiež stabilné bytové, materiálne aj finančné podmienky. Samozrejmosťou je aj primeraný vekový rozdiel medzi osvojiteľom a osvojencom.

O osvojení rozhoduje súd po splnení všetkých podmienok. Súhlasiť s ním musia rodičia dieťaťa. Výnimkou sú prípady, keď sú pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

Účastníkmi konania o osvojení nie sú rodičia v týchto prípadoch:

  • ak počas najmenej šiestich mesiacov sústavne neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa
  • ak počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem
  • ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka alebo ak dajú súhlas na osvojenie vopred.

Ako postupovať

Prvým krokom je obrátiť sa na obvodný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde s vami prekonzultujú vaše rozhodnutie a poučia vás o ďalších krokoch.

Budete potrebovať: lekárske potvrdenie o vašom zdravotnom stave, doklad o bezúhonnosti (výpis z registra trestov), potvrdenie od vášho zamestnávateľa o zárobku, potvrdenie obecného úradu o mieste bydliska a musíte vyplniť dotazník pre uchádzačov o osvojenie dieťaťa. Taktiež by ste sa mali pripraviť na návštevu pracovníka úradu u vás doma.

Musíte absolvovať kurz prípravy na náhradnú rodinnú starostlivosť. Tieto kurzy pripravuje buď samotný úrad práce, ale častejšie občianske združenia Návrat alebo Úsmev ako dar. Potom vás zaradia do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Ak chcete celý proces urýchliť, tak je najlepšie kontaktovať o.z. Návrat alebo Úsmev ako dar.

Ak nemáte príliš náročné požiadavky na dieťa, celý proces osvojenia sa dá zvládnuť aj do pol roka, ale väčšinou trvá okolo jedného roka. Pred samotným osvojením dieťa dostanete na deväť mesiacov do predosvojiteľskej starostlivosti.

Konanie o osvojiteľnosti a konanie o osvojenie upravuje zákon č. 99/1963 Zb. Rozhodovanie o osvojení je v kompetencii príslušného súdu, v obvode ktorého má maloletý svoje bydlisko. Informácie vám poskytnú obvodné úrady sociálnych vecí alebo aj združenia Návrat a Úsmev ako dar. Alebo si preštudujete stránku http://portal.gov.sk alebo www.adopcia.sk.

S témou tiež súvisí:

Máme pre vás dievčatko

Na čo sa pripraviť, alebo čo nás asi čaká?

Najlepšie, čo môžeme pre vzťah s osvojeným dieťaťom spraviť, je pripraviť sa naň vopred. Je to proces, v ktorom sa snažíme prijať dieťa do svojho srdca skôr, ako sa fyzicky stane súčasťou vašej rodiny. Udomácnenie dieťaťa závisí predovšetkým od nových rodičov, a nie od dieťaťa. To má síce tiež svoj vplyv, ale rodičia disponujú omnoho väčšou kapacitu všetko zvládnuť. Nie je to jednoduché, pretože musíte pracovať so svojimi očakávaniami, ktoré sa určite nenaplnia.

V prípade, že už deti máte, je nutné ich primerane zahrnúť do úvah o rozšírení rodiny o ďalšieho člena. Dôležité je, aby na rozšírenie rodiny boli pripravení všetci jej členovia, ich prirodzenú podporu budete potrebovať. Na prvom mieste je však úplná zhoda s vaším partnerom v otázke osvojenia.

Musíte sa snažiť dieťa čo najviac podporovať, predovšetkým chápať a liečiť jeho citové potreby, ktoré sú veľmi ranené a zmätené. Najlepšie je už dopredu poznať svoje schopnosti a možnosti pomoci, ale aj svoje limity, s ktorými treba počítať. Preto sa nebojte vyhľadať pomoc odborníkov a tiež sa v tejto oblasti vzdelávajte.

Na záver ešte jeden citát popredného detského psychológa Zdeňka Matějčeka, ktorý vám môže dodať odvahu: „Neexistuje hlas krvi. Dieťa prijíma za matku tú osobu, ktorá sa k nemu matersky správa. Adoptívni rodičia, pestúni či iní vychovávatelia dieťaťa v náhradnej rodinnej výchove sú psychologicky pravými rodičmi, ak skutočne prijímajú dieťa za svoje.“

Na Babywebe tiež nájdete:

Adopcia
Mýtus o adopcii homosexuálnymi pármi
Už nechcem IVF, chcem adopciu. Vzdávam to

10. 11. 2012 |

Naposledy navštívené