Mami, mne sa tam nechce alebo problémy so škôlkou

Prvý príbeh

Inak veľmi skúsená pani učiteľka mi už koncom septembra odporučila vyšetrenie chlapčeka, ktorý sa napriek všetkým výchovným opatreniam nemohol adaptovať v škôlke. Nevychádzal s deťmi, neposlúchalpani učiteľku, hrozilo nebezpečenstvo, že si ublíži. Rodičia to každý deň konzultovali s učiteľkami, doma to spolu rozoberali, Kajovi dohovárali, nič nepomáhalo. V poradni som zistila, že Kajo je veľmi inteligentný chlapec, ktorý viac než štyri roky vyrastal ako milovaný jedináčik.

Na jar sa mu narodila sestrička a on nadobudol pocit, že je odstrčený. To ešte umocnil nástup do škôlky. Podotýkam, že ide o skutočný prípad, nie o modelovú situáciu. Na sestričku Kaja pripravovali, dokonca sa na ňu tešil ešte skôr, než sa narodila, a po jej narodení ho nikto nemal rád menej, objektívne sa mu rodičia ani starí rodičia nevenovali menej a do škôlky musel ísť, lebo bol predškolák. Proste sa to tak zbehlo a pre citlivého hyperaktívneho chlapčeka to nebolo prijateľné.

Kajo dochádzku do škôlky na štvrť roka prerušil. Užil si starostlivosť mamičky aj sestričku a na jar sa vrátil do škôlky, kde sa takmer s úľavou zapojil do kolektívu vrstovníkov. Niekedy je potrebné zvoliť aj takýto radikálny rez, než živiť v dieťati traumu. A dúfam, že z príbehu bolo zrejmé, že nešlo o zlyhanie žiadnej zúčastnenej osoby.

Druhý príbeh

Energická mamička lekárka takmer s ospravedlnením priviedla do poradne dcérku, ktorá robí neskutočné scény, keď má ísť ráno do škôlky, večer predtým zle zaspáva, v škole robí matke scény. Potom sa však hrá a všetko je v poriadku. Mamička rozprávala, ako pracuje len určitý počet hodín, aby nestratila kontakt s odborom a zároveň sa mohla dcére venovať, že ani do tej škôlky nemusí ísť každý deň, tak prečo jej to robí.

V rozhovore sme prebrali rituály rodiny, áno: otec aj starí rodičia chodia do práce denne, vzťahy sú v poriadku, áno: s ockom je vlastne len cez víkend, vždy sa naňho veľmi teší, aj na starkého. Dohovorili sme sa s matkou, že zariadi, aby Barborku ráno do škôlky vozil otec alebo starý otec. Pri mame mala totiž pocit, že ona do práce nemusí a ju do škôlky len odkladá, zatiaľ čo by mohli byť spolu. Skutočne to zafungovalo. Ranné a večerné scény prestali a rodina bude mať o jednu úsmevnú príhodu navyše.

Záverom

Všetko je individuálne. Chlapček z prvého príbehu bral nástup do škôlky ako krvidu, ktorá vznikla nechcenou, ale úplne prirodzenou zhodou okolností. Modelová situácia by vznikla, keby nebol na sestričku pripravovaný, keby sa potom skutočne ocitol na vedľajšej koľaji, keby… aké je to zložité. Reálne veci tu nehrali hlavnú úlohu, dôležité boli pocity dieťaťa.

Druhý prípad je individuálnejší. Barborka (opäť to bolo veľmi inteligentné dieťa), chceli by sme povedať, matku vydierala. A jej matka to pritom mala tak dobre vymyslené. Zohnala si prácu na skrátený úväzok (iste nie ľahko), aby mohla byť s dcérou čo najviac. A nakoniec skončili v poradni, pretože to nefungovalo.

Autor: PhDr. Anna Krontorádová