11. 12. 2016  |  Meniny: Hilda

Dieťa s chybou reči

Len človek sa môže vyjadrovať rečou. Prostredníctvom reči sprostredkúvame svoje pocity, myšlienky, rečou vyjadrujeme strach, lásku, ale aj smútok či nešťastie.
Reč sa u bábätka začína vyvíjať, len čo príde na svet. V priebehu života sa kultivuje a ďalej rozvíja. Jej základy sa vytvárajú v prvých siedmich rokoch života.
foto: Profimedia

Pre správny vývoj reči na prvom mieste podnetné rodinné prostredie. Dieťa ďalej musí byť kvalitne vybavené zo stránky intelektovej, potrebuje mať nenarušený centrálny nervovoý systém a zdravý sluch. Rolu vo vývoji reči má aj genetická dispozícia a nadanie na jazyk. Záleží aj na osobnosti dieťaťa a skúsenostiach, ktoré ho počas života ovplyvňujú.

Z tohto vyplýva, že niektoré podmienky na rozvíjanie reči svojho dieťaťa ovplyvniť môžeme a niektoré nie. V kompetencii rodičov alebo vychovávateľov je zaistiť vhodné výchovné prostredie a dostatočné množstvo podnetov. A tu narážame na prvý problém, ktorým je čas. Čas, ktorý so svojím dieťaťom zmysluplne trávime a ktorý mu venujeme, mu nemôžeme nijako nahradiť.

Hovorme

Spôsob, akým si dieťa osvojuje reč, je veľmi jednoduchý. Je to napodobňovanie. Dieťaťu ponúkame rôzne podnety a hovoríme a hovoríme… Aby sa reč stala komunikačným prostriedkom, musí dieťa pochopiť, ako funguje. V láskyplnom prostredí, ktoré dieťa na reč motivuje a podnecuje, sa jeho schopnosti vrátane reči budú rozvíjať a dieťa bude „rásť“. Rozprávaním pri bežných situáciách a komentovaním ich priebehu, spievaním, riekankovaním, vysvetľovaním či čítaním rozprávok… tým všetkým dieťa stimulujeme a poskytujeme mu potrebný vzor reči, teda základy reči, ktoré môže napodobňovať a učiť sa podľa nich.

Napriek tomu sa však môže stať, že reč sa nerozvíja, ako má, a že sa v jeho reči objavujú konkrétne nedostatky, na ktoré sme ako rodičia laici krátki. Do troch rokov budeme k reči dieťaťa veľmi zhovievaví. Ak však sledujeme, že reč dieťaťa je nezrozumiteľná či nejakým iným spôsobom odlišná od ostatných vrstovníkov, mali by sme navštíviť logopédiu a dieťa dať vyšetriť.

Keď je problém

Klinický logopéd je vysokoškolsky vzdelaný špecialista, ktorý je kompetentný poskytovať logopedickú starostlivosť osobám s narušenou komunikačnou schopnosťou. Diagnostikuje a vedie terapiu porúch a chýb reči, sluchu a hlasu, a to pre pacientov akéhokoľvek veku. Klinický logopéd spolupracuje s ďalšími odborníkmi, ako sú neurológovia, psychológovia, foniatri, pediatri, plastickí chirurgovia, špeciálni pedagógovia, internisti atď. Klinickí logopédi pracujú najčastejšie na poliklinikách, v súkromných ambulanciách, ale aj v nemocniciach pri rôznych oddeleniach. Logopedická starostlivosť je plne uhrádzaná zo zdravotného poistenia.

Logopedickú starostlivosť u detí najčastejšie odporučí detský lekár, a to po niektorej z pravidelných preventívnych prehliadok, ak rodičia sami konzultáciu s logopédiou neiniciujú. Vek dieťaťa, keď je potrebné navštíviť logopédiu, nie je nijak ohraničený. Všetko sa odvíja od poruchy či chyby reči, ktorou dieťa trpí.

Ak hovoríme o poruche reči, je to iba prechodný problém. V takomto prípade stačí vyhľadať logopedickú pomoc po štvrtom roku života dieťaťa a do začatia školskej dochádzky býva úspešne vyriešený. O chybe reči hovoríme, ak je problém s rečou záležitosť dlhodobá, súvisí s vývojovými problémami dieťaťa, je daná geneticky, vyžaduje pomoc viacerých odborníkov a pod. V takomto prípade sa odporúča prvá návšteva logopedického pracoviska už vo veľmi ranom veku a logopedická starostlivosť bude pravdepodobne potrebná mnoho rokov.

Poruchy

Najčastejšími logopedickými poruchami sú poruchy výslovnosti – dyslálie. Sú to funkčné poruchy výslovnosti, pri ktorých dieťa hlásku či viac hlások nevie vysloviť, takže ich nahrádza inými alebo ich vypúšťa, alebo ich tvorí nesprávnym spôsobom a na nesprávnom mieste. Po štvrtom roku života netreba na nič čakať a začať s nápravou artikulácie. Úspešnosť terapie závisí od mnohých okolností, ale zásadná je kvalitná spolupráca rodičov s logopédom a domáca systematická práca na náprave výslovnosti.

Oneskorenie

Keď dieťa po treťom roku ešte nehovorí alebo je jeho reč nezrozumiteľná, hovoríme o oneskorenom vývoji reči. Príčin je celá škála a podľa toho sa potom odlišuje aj riešenie – liečba. Inak bude prebiehať terapia OVR na podklade sluchovej chyby, OVR na podklade neurologickej poruchy či OVR na podklade zníženia intelektu. Výsledky terapie sú individuálne a na ich kvalite sa podieľa mnoho okolností ako zo strany rodiny, tak dieťaťa.

Koktanie

V priebehu vývoja dieťaťa môžu nastať obdobia, keď sa plynulosť jeho reči zhorší či výrazne naruší. Tento problém nazývame koktanie a vo väčšine prípadov je príčina jeho vzniku neznáma. Spôsob liečby môže byť dlhodobý a komplikovaný a liečba býva prepojená so starostlivosťou detského psychológa. V každom prípade je však nevyhnutná a nutná nadštandardná spolupráca rodiny.

Brbtanie

Niektoré deti majú problém s príliš rýchlym tempom reči. Dieťa sa pri svojom prejave tak ponáhľa, že nestíha dokončiť myšlienku a už začína novú, vypúšťa slabiky či hlásky v slovách, nestíha dobre artikulovať hlásky, ktoré inak zvláda, a jeho reč je potom ťažko zrozumiteľná. Táto porucha reči sa nazýva brbtavosť a väčšinou súvisí s temperamentom dieťaťa, rodinným štýlom a nesprávnym rečovým vzorom rodičov. V detstve je tento problém s rečou dobre riešiteľný, predpokladá však konkrétne zmeny aj u rodičov, a to môže byť dôvod neúspechu terapie.

Prestáva hovoriť

Určité percento detí trpí elektívnym mutizmom – v určitých situáciách alebo v určitom prostredí nehovoria. Je to vlastne obranný mechanizmus dieťaťa proti jeho preťažovaniu, nesprávnemu výchovnému štýlu, opakovanej frustrácii či iným prejavom nátlaku. Spolupráca s detským pschológom je v týchto prípadoch nevyhnutná. Z opisu poruchy priamo vyplýva spôsob jej odstránenia. Efektivita špeciálnej starostlivosti súvisí nielen so zmenou postojov vychovávateľov, ale často aj so zrením dieťaťa a s jeho psychickou odolnosťou proti záťaži.

Vývojové chyby

Logopedická starostlivosť je indikovaná u detí, ktoré sa narodia s nejakou vrodenou vývojou chybou. Môže to byť napríklad rázštepová chyba. Deti, ktoré sa narodia s rázštepom orofaciálnej (tvárovej) oblasti, vyžadujú už od narodenia starostlivosť mnohých špecialistov vrátane plastických chirurgov, foniatrov a neskôr ortodontistov. Systematickosť a previazanosť starostlivosti je v súčasnosti na veľmi vysokej úrovni a umožňuje v porovnaní s minulosťou týmto deťom bežné uplatnenie a plnohodnotný život v spoločnosti.

Dieťa, ktoré je postihnuté neurologickým poškodením mozgu, môže mať celú škálu ťažkostí, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú jeho vývoj reči. Najčastejšími typmi porúch mozgu u detí bývajú ľahká mozgová dysfunkcia (LMD) a detská mozgová obrna (DMO). Prejavy týchto porúch v reči môžu byť výrazné nielen vo vzťahu k artikulácii, ale tiež môžu súvisieť s chudobnejšou slovnou zásobou, s problémami pri aplikácii gramatických štruktúr, so schopnosťou rozlišovať hlásky, s koncentráciou pozornosti či s pamäťou. Podľa príznakov ich nazývame vývojová dyzartria a vývojová dysfázia.

Logopedická starostlivosť sa v týchto prípadoch počíta na roky. Pretože podstatou problému je väčšie či menšie poškodenie centrálnej nervovej sústavy, mávajú dyzartrici a dysfatici často problémy pri učení, teda v škole pri čítaní, písaní a počítaní. Tieto poruchy označujeme ako špecifické poruchy učenia a náprava týchto ťažkostí väčšinou pokračuje v spolupráci s pedagogicko-psychologickými poradňami a so špeciálnymi pedagógmi priamo v škole.

Na Babywebe tiež nájdete:

Sluchové chyby

Na záver tohto stručného prehľadu uvádzam zvláštnu skupinu, ktorú tvoria deti so sluchovými chybami. Ich systematickú logopedickú starostlivosť, integráciu medzi počujúcich vrstovníkov či zaradenie v špeciálnych zariadeniach spoločne s rodičmi zaisťuje klinický logopéd, foniater, špeciálny pedagóg, psychológ a eventuálne ďalší pracovníci zo špecializovaných zariadení pre sluchovo hendikepovaných.

V niektorých prípadoch nemá dieťa ťažkosti s vývojom reči, ale nemôže kvalitne používať svoj hlas. Do tejto skupiny patria deti, ktoré neprimerane zaťažujú svoj hlasový aparát a výrazný chrapot alebo niekedy až neschopnosť hlas utvoriť obmedzujú ich rečový prejav. Foniater v týchto prípadoch diagnostikuje u dieťaťa hyperkinetickú dysfóniu.

Táto hlasová porucha vzniká výrazným častým krikom a nesprávnou koordináciou dychu a tvorenia hlasu. Vhodné podmienky pre vznik tejto poruchy tvorí hlučné prostredie, v ktorom sa dieťa vyskytuje, a to dlhodobo. Je potrebné zaistiť dieťaťu vhodné podmienky na hovorenie a foniatrickú liečbu. Logopéd sa pri starostlivosti o dieťa s hyperkinetickou dysfóniou sústredí hlavne na dychové a fonačné cvičenia a nácvik správneho užívania hlasu. Úspešnosť terapie nie je možné zaistiť, ak nie je spolupráca s rodinou kvalitná.

Zanedbávanie

Počas svojej praxe som sa stretla s prípadmi, keď rodičia podcenili rečové nedostatky dieťaťa a došlo napríklad k zafixovaniu nesprávnej artikulácie, u dieťaťa vznikli problémy s jeho motiváciou alebo jeho reč bola taká opozdená, že nestačilo do začatia školskej dochádzky svoje nedostatky odstrániť a museli ho zaradiť do špeciálnej školy. Keby rodičia neotáľali a vyhľadali kvalitnú logopedickú starostlivosť včas, mohli sa vyhnúť zdĺhavej a náročnej terapii. Osvojovanie si reči nie je samostatne sa rozvíjajúca schopnosť, je previazaná s mnohými ďalšími a od ďalších priamo závisí. Aby reč dieťaťa bola na zodpovedajúcej úrovni, musí byť na dostatočnej úrovni celkový psychomotorický vývoj dieťaťa a o to sa musíme postarať my rodičia.

Informácií je dostatok

V súčasnosti máme pomerne ľahký prístup k informáciám, vydáva sa mnoho publikácií o rozvíjaní schopností dieťaťa a jeho výchove. V monografiách sa rôzni autori venujú konkrétnym problémom, ktoré môžu dieťa pri jeho vývoji stretnúť, a ponúkajú rôzne pohľady na ich riešenie. Každý rodič si však musí vyberať literatúru podľa vlastných potrieb, respektíve podľa potrieb svojho dieťaťa. Medzi obľúbených autorov patria psychológovia Zdeněk Matějček, Jiřina Prekop a John Gray. Univerzálne návody na výchovu a starostlivosť o dieťa neexistujú, ale pri týchto troch autoroch sa podľa môjho názoru nemôžete sklamať, a preto ich vrelo odporúčam všetkým rodičom.

Rovnako rodičom odporúčam zaobstarať si pre konkrétny vek dieťaťa rôzne cvičebnice, pracovné listy a „učebnice“, ktoré im ponúkajú dostatok príkladov a návodov na prácu s dieťaťom a tiež im pomáhajú lepšie sa v tejto problematike orientovať.

Vieme, že reč je schopnosť, ktorú máme danú geneticky. Ale iba jej kultiváciou sa z nej môže stať dar, ktorý dieťaťu umožní dorozumievať sa s ostatnými. Ak chceme, aby sa to dieťa naučilo dobre, musíme pre to vyvinúť cielenú a zmysluplnú aktivitu. Je potrebné, aby sme si okrem iného s dieťaťom spievali a hovorili básničky, aby náš prejav bol vľúdny a citlivý a aby bolo „o čom“ hovoriť. A hlavne, aby nás to bavilo.

7. 8. 2015 |

Naposledy navštívené