Deti a kravské mlieko? Áno, ale…

Dnešná medicína odporúča, aby deti do jedného roka nedostávali bežne kravské mlieko, pretože obsahuje príliš veľa bielkovín a, naopak, málo vitamínov, vrátane dôležitého vitamínu D. Ten je zásadný pre vybudovanie pevných kostí. V kravskom mlieku je aj málo železa. Prvé štyri mesiace života by malo dieťa dostávať výhradne mliečnu výživu, a to najlepšie materské mlieko, prípadne umelé mlieka určené pre najmenšie deti. Hovoríme o nich tiež ako o počiatočných mliečnych formulách.

Prípadne možno na základe odporúčania lekára voliť mliečne formuly pre deti so špecifickými ťažkosťami: antirefluxovú, so zníženým obsahom laktózy, so štiepenou bielkovinou. Je pritom zbytočné podávať takzvané hypoalergénne mlieka deťom, ktoré nemajú žiadne problémy ani nehrozí, že by ich zdedili, nemá to profylaktický účinok. Ak však dieťa má rodinnú záťaž vo forme atopického ochorenia, hrozí mu vysoké riziko alergickej reakcie – v prípade, že matka dieťa nedojčí, môže používanie hypoalergénnej formuly vznik alergie oddialiť.

Text vychádza okrem iného z novovydaného materiálu nazvaného Odporúčanie pracovnej skupiny detskej gastroenterológie a výživy Českej pediatrickej spoločnosti, ktorý vyšiel v apríli 2014. To vychádza z najnovších medzinárodných poznatkov.

Keď mlieko, tak plnotučné

Od ukončeného prvého roka života môže dieťa dostávať kravské mlieko, najlepšie plnotučné. Pokiaľ však rodičia naďalej preferujú umelé mlieko s konštantným obsahom vitamínov, železa a bielkovín, nie je to problém a môžu v jeho užívaní pokračovať. Dôležité je, aby ho volili s ohľadom na vek a aktuálnu hmotnosť dieťaťa.

Ak ide o bežné mlieko, odporúčame siahnuť po tom s označením bio, naopak, neodporúča sa podávať mlieko ošetrené UHT technológiou, čiže trvanlivé. Vhodné nie je ani čerstvé mlieko z automatov, pretože až na výnimky nie je pasterizované a hrozí tak prenos listeriózy či tuberkulózy.

Plnotučné mlieko by malo dieťa dostávať do dvoch až troch rokov, rovnako ako ostatné plnotučné mliečne výrobky, pretože cholesterol je pre deti a ich vývoj dôležitý, navyše je známe, že obsahuje aj hodnotné, zdraviu prospešné zložky.

Po treťom roku môžu rodičia, naopak, zaraďovať aj nízkotučné výrobky, obsahujú rovnaké množstvo vápnika, pozor však, aby neboli zbytočne zahusťované škrobom alebo dosladzované, mimoriadne nevhodné sú umelé sladidlá. Odstredené mlieko je nevhodné, aj v plnotučnom je len jeden a pol percenta tuku.

Prečítajtě si tiež:

• Neznášam mlieko. Mám to v génoch
• Alergie na bielkoviny kravského mlieka
• Mýty o detských príkrmoch

Nechce mlieko? Zaraďte tvrdé syry

Ak dieťa odmieta akékoľvek mlieko, malo by dostávať jogurty či tvrdé syry, no nie topené, pretože obsahujú príliš veľa fosforečných solí. Vyhnúť by ste sa mali aj plesňovým syrom. Opatrnosť je namieste aj pri tvarohu, predovšetkým u detí do jedného roka, obsahujú totiž príliš veľa bielkovín, ktoré by zbytočne zaťažovali ich ľadviny.

Výhodou tvrdých syrov je, že ich môžete podávať viacerými spôsobmi – môžete ich napríklad nastrúhať alebo nakrájať na malé kúsky a deti ich môžu jesť rukami ako takzvané finger food. Pre dojčatá či batoľatá je to zaujímavé oživenie jedálneho lístka, učia sa žuvať, hrýzť, prehĺtať, čo sú základné schopnosti, ktoré posilňujú ich stravovacie návyky.

Mlieka by dieťa malo piť menej a menej

Tak či tak by pre deti po roku už mlieko nemalo byť hlavnou súčasťou stravy, ale len jej doplnením v množstve asi 300 až 330 mililitrov za deň. Ak dieťa pije liter mlieka denne, nemá dosť priestoru na to, aby prijímalo pestrú stravu. Často je to tým, že dostáva mlieko z fľašky, chutí mu tak a nechce sa ho preto vzdať.

V troch rokoch je to pritom vyslovene rizikové pre zuby, zvyšuje sa predpoklad vzniku zubných kazov, navyše také množstvo tekutiny bohatej na bielkoviny zaťažuje ľadviny.

Dieťa by preto pri smäde malo piť vodu, prípadne iné nápoje, mlieko je potrebné brať skôr ako potravinu. Ak je váš potomok zvyknutý piť dokonca kakao, ráno sa to dá prepáčiť, no večer by ho dostávať nemal, rovnako pre riziko zubného kazu.

Školáci a adolescenti mlieko, samozrejme, môžu piť tiež, ale skôr len ako občasné spestrenie stravy, napríklad na raňajky. Zástancovia štandardnej medicíny považujú jeho konzumáciu v detstve a dospievaní za prospešnú, ako prevenciu rednutia kostí v budúcnosti. Ide však predovšetkým o mliečne výrobky vo všeobecnosti, mlieko preto môžu plnohodnotne nahradiť napríklad spomínané syry, podľa možnosti menej tučné, ktoré sú tiež dobrým zdrojom vápnika a bielkovín.

Treba spomenúť, že existujú aj kritici pitia mlieka, podľa ktorých je mlieko pre človeka ťažko stráviteľné, s výnimkou malých detí – ak väčšie dieťa mlieko nepije vôbec, treba mu dodávať dostatok vápnika inak – napríklad pomocou orieškov či semienok, prípadne rýb. Bielkoviny môžu deti a adolescenti prijímať zo strukovín.

Barbara Taušová, vedúca lekárka kliniky Canadian Medical Care