11. 12. 2016  |  Meniny: Hilda

Čo uľahčí pôrod?

„Chceme zdravé bábätko a zdravú mamičku a tomu podriadime všetko. Na revanš však chceme rešpekt a obojstrannú komunikáciu,“ priznáva primárka břeclavskej pôrodnice MUDr. Janka Bambasová.
foto: istock.com

Od čoho najviac závisí dobrá spolupráca rodičky a personálu?
Od vcítenia. Keď sa s mamičkou na seba naladíme a nadviažeme vzťah, potom je spolupráca veľmi dobrá. Práve tak je dôležitý pocit dôvery. Veriť pôrodným asistentkám. My máme vždy snahu viesť pôrod čo najviac k predstave mamičky.

Čo pomáha lepšie znášať bolesť pri pôrode?
Keď mamička dieťa skutočne chce a teší sa naň, potom lepšie zvláda psychické problémy počas pôrodu, lebo vopred pochopila, že bolesť je súčasťou celého procesu. Lepšie sa s ňou potom vyrovná.

Je lepšie mať reálnu obavu a strach?
Áno. Žena, ktorá je vnútorne pripravená a nehľadá oporu v arómoterapii alebo epidurálke, robí dobre. Keď si niekto arómoterapiu praje, nie je to pre nás problém, ak však vôňa neprekáža ostatným mamičkám. Epidurálka je v břeclavskej pôrodnici súčasťou štandardnej starostlivosti. Keď je potrebná.

Takže to do veľkej miery nechávate na mamičke?
Áno. Práve nedávno jedna mamička nič nechcela, iba prirodzene porodiť. Keby bolo na nás, urobili by sme jej cisársky rez, lebo mala takmer štyridsať, dieťa bolo relatívne veľké a pôrod šiel pomaly, otvárala sa dlho, milimeter po milimetri. Nepripravená mamička by povedala, že to veľmi bolí, že je unavená a už nie je schopná spolupracovať. Veľa záleží na tom, čo tá žena chce. Táto pani nakoniec porodila podľa svojej predstavy. Musia chcieť, potom to už ide.

Môže pôrod zastaviť psychický blok?
Zrejme áno a na nás je potom citlivý prístup a vhodné dohovorenie. To funguje. Keď však mamička nechce spolupracovať, „všetko vie“ a príde k nám ako do servisu, kde za ňu všetci všetko urobia, potom je to ťažké. Postoj „robte niečo“ je niekedy doslova hmatateľný.

A nie je v tom ešte nejaký iný háčik?
Zlý vplyv môže mať aj zavádzajúca a príliš rozmaznávajúca predpôrodná príprava. Tam mamičku ešte nič nebolí. Realita ju potom zaskočí.

Chcú mamičky niekedy cisársky rez na požiadanie?
Aj keby chceli, legislatíva to neumožňuje. Veľmi to súvisí aj s tým, ako je mamička na pôrod pripravená – a to je veľmi odlišné. Keď mamička odmieta spolupracovať, je to „indikácia pod čiarou“. Cisársky rez na želanie je u nás ilegálny. V niektorých krajinách to však možné je.

Aká je u vás bilancia cisárskych rezov?
U nás je asi 16 percent cisárskych rezov. Je to priemer a toto číslo nie je nutné zvyšovať. Pomer plánovaných a akútnych rezov u nás vychádza asi v pomere jedna ku dvom.

Aký je hlavný rozdiel medzi plánovaným a akútnym cisárskym rezom?
Hlavný rozdiel je v prežívaní. Časť operácií sa skrátka nedá naplánovať dopredu a potom je s nimi spojených viac stresov. Plánované pôrody cisárskym rezom sú pohodovejšie. Rozdiel je tiež v tom, či je plánovaný pôrod indikovaný zo strany matky alebo zo strany plodu.

Čelíte často kritike nespokojných pacientov?
Zdravotníci sú niekedy z pacienta skutočne vyčerpaní, navyše sa prístup ľudí k personálu zhoršuje. Niektorí ľudia dopredu všetko kritizujú, nič sa im nepáči. Takýto vzťah potom nie je partnerský. Ľudia prídu, akoby prišli do obchodu alebo do servisu, ale od zdravotníkov vyžadujú empatiu. Tá však musí byť obojstranná.

Žeby nikdy nebola vina na strane zdravotníkov?
Samozrejme, aj zdravotníci sú len ľudia. Niektorí majú občas problémy a potom sa to premieta do starostlivosti o mamičku. Dnes však pôrodnice chcú mať dobré meno. Nekvalitný personál by ohrozil ich existenciu.

A dajú ľudia najavo vďaku?
Áno, určite. Chodia nám ukazovať bábätká, hlásia sa k nám v obchodoch. Máme však niekedy problém si spomenúť, kto to presne je. Žijeme tým, keď pôrod prebieha, ale potom nám to už trochu splýva.

Postrehy z pôrodnej sály:

  • Keď je pacientka milá a snaží sa, chce, ale má komplikácie, tak nás to mrzí o to viac, že všetko nejde ľahko, urobili by sme pre ňu prvé aj posledné.
  • Reči typu „Vy to tu neviete“ alebo „Mali ste šťastie. Ja som sa na to pýtal a malo by to tak byť“ nás, samozrejme, rozladia.
  • Medicína nie je len veda, je to trochu aj umenie. Sú tam percentá niečoho navyše. To by ľudia mali chápať.
  • Niektoré mamičky sa rady vypytujú, iné vôbec nereagujú. Niektoré chcú spoločnosť, iné chcú byť úplne samy. Oboje rešpektujeme.
25. 7. 2010 |

Naposledy navštívené