11. 12. 2016  |  Meniny: Hilda

Baby LIVE! Šarlotka (95): Rodíme – nerodíme

Ja by som už rada porodila, malá Bombička a doktori však akosi ešte stále vyčkávajú. Teda Bombička si v bruchu už robí čo chce, kope, gúľa sa, vystiera si nohy a mne niekedy až slzy vyhŕknu od bolesti. O tom, že sa hocikedy prepadnú poslíčkovia, že pociťujem tlaky na tých správnych miestach a bolesti skoro ako kontrakcie ani nehovorím.
foto: Braňo Herchl

Môj tlak sa napriek zvýšenej dávke liekov len tak-tak darí urdžať na akceptovateľnej úrovni, ale vraj ešte nemám žiadne iné prejavy, ktoré by značili problém, takže som len viac monitorovaná a klopkám od dverí k dverám. Tri až štyrikrát týždenne som v nejakej ambulancii a je mi to už fakt nepríjemné. Viem, že pôrodom sa všetko vyrieši a preto sa už neviem dočkať a každú minútu prosím malú Bombičku, aby niečo spravila, aby sa už rozhodla, nech mamu netrápi, aby sme si už mohli spolu pekne užívať jarné aprílové počasie v pohodlí domova.

V piatok na poradni u môjho gynekológa sa môj tlak opäť pochlapil, ukázal 150/90, a to podotýkam, že som na liečbe vysokého tlaku. Našťastie žiadne bielkoviny v moči, hlava bolí len tak minimálne a nie celý deň a ostatné symptómy ukazujúce na prípadný problém nie sú. Po kontrole krčka, ktorý už je otvorený na 3cm a zistení, že Bombička si už pekne nalieha na hrdlo zasadla múdra rada – doktor a Norko - a zatrúbili na odchod do pôrodnice.

Keďže chcem rodiť v Martine, neprotestovala som veľmi, lebo viem, že ma tam čaká nemocničný "luxus". Dokonca sa nám podarilo vychytiť aj príjemnú usmiatú náladu, pretože slúžil mladý pán doktor, s ktorým sa staršie sestričky nahrávali sťaby matky a mladé sestričky a doktorky sa rumeneli pri každej jeho poznámke. Aj okolo mňa obskakoval ako okolo chutnej buchtičky, keď trebalo, sám podal vodu, kontroloval záznam z kardiotokografa a jasné, že sa mu to celé nezdalo. Bol chvíľkami nervózny, vraj sa malá v brušku necíti moc dobre, tak som dostala infúzku a čakali sme na službukonajúceho "starejšinu", ktorý mal rozhodnúť či si ma tam nechajú alebo ma ešte na víkend pustia domov.

Čítajte aj:

Po dva a pol hodinách na pôrodnej sále, nerodiac, sa ma začala chytať mierna panika, pretože sa mi upchal nos a nevedela som riadne dýchať, ani piť a poloha, ktorú som mala prikázanú od začiatku mi už bola dosť nepohodlná. Našťastie prišiel pán službukonajúci starší doktor, ktorý pozrel na záznam, zhodnotil moju anamnézu, dal mi 10minútové poučenie čo robiť, čo si všímať a kedy prísť a pustil ma domov.

Mladý pán doktor nevyzeral veľmi spokojne, ale sľúbila som mu, že bude všetko ok a v pondelok som u nich opäť ako na koni, mám predsa dohodnuté randevue s pôrodníkom a uvidím, čo on povie na môj stav a celkové výsledky. Tajne v kútiku duše verím, že si ma v pondelok už nechajú, a veruže sa nebránim ani pomoci. Hoci som chcela byť tou statočnou matkou, ktorá všetko nechá na prírodu, uvedomujem si riziká spojené s vysokým tlakom, s opuchmi, s tachykardiou a všetkými tými názvami diagnóz, ktoré mi zapísali do karty počas posledného mesiaca.

Som realista a je pre mňa dôležité hlavne to, aby bolo v poriadku moje druhorodené dieťa, aby som bola ok ja, pretože mám zodpovednosť za svoju rodinu a ak mi bude treba pomôcť s pôrodom, s pokojom sa poddám vôli odborníkov a nebudem nasilu presadzovať svoj laický názor. Predsa len, ak niekto robí svoju prácu 20 či viac rokov, je skúsený natoľko, aby som mu mohla veriť a plne sa oddať do jeho rúk, všakže?

Tak možno nabudúce už rozdvojená : -)

Vaše Bombičky

16. 4. 2014 |
Komentáře k článku
Počet komentářů: 0
Komentáře mohou vkládat pouze registrované a přihlášené uživatelky. Zaregistrujte se nebo se přihlaste.

Naposledy navštívené