Baby LIVE! Šarlotka (89): Rodina – základ spoločnosti

Štatút rodiny má byť uzákonený. Vraj typická rodina má vyzerať ako vzorec: matka + otec = deti. Čo týmto krokom chcel „básnik“ povedať? Že ideme ignorovať inak sexuálne orientovaných spoluobčanov, pranierovať ich, nebodaj ich zatvárať do väzenia a smiať sa verejne ich inakosti?

Čo keď raz jedna z mojich dcér príde za mnou a zverí mi svoje tajomstvo – že sa jej viac páčia ženy ako muži? To ju preto mám zatratiť, ba dobrovoľne jej pripnúť na hruď šarlátové písmeno? Lebo tak zákon káže? To odteraz nemôžem dávať najavo svoju akceptáciu inak sexuálne orientovaným kamarátom? Homosexualita tu bola vždy a vždy aj bude, je len na spoločnosti ako sa k nej postaví. Poznám ľudí, ktorých zväzuje homofóbia a robí z nich diskriminátorov. Pri takýchto ľuďoch mi vždy napadne otázka, čo by robili, keby im ich deti oznámili, že sú homosexuáli. Zavrhli by ich? Odsúdili? Dali zatvoriť do väzenia?

Už sa z nej rodí dáma

Ja by som svoje dieťa akceptovala také, aké je. Aj ono predsa musí byť spokojné s vlastnou matkou – nech je akákoľvek. Narodilo sa mne, nedostalo na výber, je moje a nech sa budem v živote snažiť hocikoľko, určite nastanú chvíľky, keď nebudem konať či sa správať podľa jej predstáv. Tak ako mňa niekedy rozčuľujú svojím konaním moji rodičia. Je to prirodzené, nikoho však nezavrhnem preto, lebo sa mi nepáči jeho presvedčenie, jeho názor alebo jeho vierovyznanie.

Vo svete chýba tolerancia a láska. Keď sa obzriem do svojej minulosti, priznávam, aj ja som zamlada mala problém s akceptáciou. Tiež som niekedy odsúdila človeka za jeho správanie. S pribúdajúcimi rokmi a skúsenosťami však nadobúdam väčšiu istotu a viem, že každý sme nejakí. Že každý z nás chce žiť a byť.

Čítajte aj:

Nepodceňujte antikoncepciu po pôrode
Bábätko do sauny? Bude zdravé ako buk!
Test: Dokážete si odpočinúť?

Neakceptujem len tých, ktorí škodia. Takí si nezaslúžia ani sekundu z môjho života. S takými sa nestotožňujem, takých neľutujem. A preto idem voliť. Nebojte, nemám v pláne žiadnu predvolebnú kampaň, to až vtedy, keď budem kandidovať ja osobne. Len som presvedčená o tom, že ak ľudia konečne vystúpia z vlastného tieňa a začnú sa reálne zaujímať o to, čo nám niektorí politici ponúkajú a ako nás klamú, aj bez vojny môžeme dosiahnuť zmenu. Stačí len ísť voliť, rozhodnúť sa správne a nedať na populistické kecy, ktorými nás kŕmia v domnienke, že sme národ s mozgom hydiny. Pretože tá dehonestácia nášho národa je na hranici únosnosti.

Vzťah dcéry a otca je nepopierateľne veľmi zaujímavý. Naše dieťa je momentálne v štádiu, že otec je boh a tá láska, ktorou ho obdarúva, je neuveriteľná. Mama je ok, ale je to len mama, ktorá je tu stále, vždy po ruke, je vlastne „povinnosťou“.

Otec je vzácny aj tým, že veľa cestuje, že jej vždy donesie nejakú drobnosť z ciest, že s ňou dokáže divočiť aj pol dňa, kým mama sa snaží dať dokopy domácnosť, navariť a robiť také tie nezaujímavé aktivity. Sú okamihy, keď nezaberá na plač tata, ale len mama, ale to nebýva tak často.

Včera sme napríklad po škôlke išli rovno na ihrisko a celý večer ma moje dieťa od vďaky a radosti objímalo, bozkávalo a zaspávalo tak, že mi držalo moju ruku vo svojej. V noci sa jej asi sníval nevhodný sen a zobudila sa s krikom. Vtedy zabrala maminkina náruč, dotyk našich líc a moje obrovské telo „nasáčkované“ v jej minidospeláckej posteli. 🙂 Do desať minút bolo po bubákoch a všetci zúčastnení mohli pokojne pokračovať v nočnom snení.

Najobľúbenejšia činnosť na ihrisku

Zisťujem, že každým ďalším dňom stráveným v spoločnosti Šarlot ju ľúbim viac a viac. Netušila som, že sa niečo také môže diať, a niekedy si myslím, že to je len hra mojich hormónov. Materinská láska je však cit, ktorý sa nedá naučiť, nedá kúpiť ani vymodelovať. Materinská láska je geneticky daná a rozvíja sa pôrodom.

Niektoré mamy tvrdia, že ľúbia svoje ešte nenarodené dietko, niektoré až pár mesiacov po pôrode a také ako ja si ju uvedomujú postupne. Odkrýva sa mi vo svojej jedinečnosti, zapĺňa ma a učí ma. Ako ľúbiť, ako žiť, ako sa obetovať, ako akceptovať…. mne žiadny zákon neprikáže odvrhnúť svoje dieťa, hoc by bolo akékoľvek. Budem ho vychovávať najlepšie, ako viem, vštepovať mu dobro, poriadok a lásku do každej jeho bunky a ak raz príde a oznámi mi, že je iné, budem naň pyšná.

Pretože moje dieťa je výsledkom mojej vlastnej celoživotnej práce a na tú chcem byť vždy hrdá. Nezávisle na tom, čo mi kto prikazuje, zakazuje či odporúča.

Krásny skorojarný víkend prajeme,

Bombičky

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist