6. 12. 2016  |  Meniny: Mikuláš

Baby LIVE! Šarlotka (59): Budem jazdiť na tratovke

Jóónapotkiváňok! Opäť píšem z našej obľúbenej Budapešti. Tentoraz ja sama, Šarlotka. Veď už som dosť veľká. Behám a aj hrám futbal.
foto: Braňo Herchl

Aj mačky sú v Pešti iné

Naši zas pracujú ako včielky a my s babinou a Dolčou vychutnávame veľkomesto. Teda Dolča moc nie, akosi sa jej nepáči, že nikde nie je trávička a aj keď sme ju s babinou zaviedli do parku, kde sa stretávajú asi všetky psíky Maďarska, ťahala ma domov s chvostom stiahnutým medzi zadné nohy.

Dokonca ani mačky ju neposlúchali, lebo keď sa oproti nim rozbehla a zaštekala, vôbec sa nebáli, neutiekli a dokonca sa pustili proti nej.

Doma sú všetky mačky poslušné, poctivo sa s piskotom a škrekotom rozutekajú na všetky strany, keď Dolča „zasahuje“. Dajaké rozmaznané a vypasené mačky majú v tej Pešti.

Čítajte tiež:

• Deti sa môžu utopiť aj v plytkej vode
• Pozor na detské úrazy v lete!

Nie som vyrastený vrabčiak

No mne sa tu páčilo, našla som si kopec nových kamošov s loptou. Blízko pri dome kde sme bývali, bolo parádne detské ihrisko, kde sme vždy s babinou natrafili na nejakého chaloša, ktorý chce byť futbalistom a poctivo trénoval.
Ja som však chcela predviesť, ako viem hádzať (mám asi niečo v génoch, jeden dedo bol hádzanár, druhý brankár), preto som loptu vždy suverénne zobrala, preniesla na druhú stranu ihriska a s Dolčou sme si hádzali.

Už viem rýchlo behať a dokonca počas chodenia aj tancovať. Chodenie ma veľmi baví a mama tvrdí, že som sa riadne vytiahla odkedy chodím.
Neviem, kam som sa vytiahla, ale je sranda, že všetky dlhorukávové tričká sú mi pod lakte a legíny pod kolená.

Mama musela ísť do obchodu a kúpiť mi nové veci, aby som nevyzerala, akože nosím veci po staršej sestre alebo ako vyrastený vrabčiak (to mi hovorí babina). Košická babina mi minule kúpila parádne plátenky a rovnaký klobúčik a keď mi to mama včera ráno obliekla, prišli sme na to, že už klobúk aj plátenky môžeme posunúť nášmu krstniatku Erikovi.
Ale vraj tak to chodí, mama minule priniesla našej kolegynke Aďke dve obrovské tašky oblečenia, z ktorého som už vyrástla a ona sa tak tešila, až som sa musela tešiť s ňou. Tlieskala som jej a pišťala.

Nie sme krásni?:)

Béemií?

Mama chodí teraz cvičiť s nejakou trénerkou a stále sa sťažuje, že jej nejaké kilá neodchádzajú, ako majú. Možno im kúpila nesprávny lístok na vlak, alebo možno sa im u nás páči, a preto sú stále na návšteve.

Tata našu mamu stále povzbudzuje, aby vydržala a nevzdávala to a mama preto maká ako kôň a furt sa sťažuje na nejaké béemííí.

Asi to bude nejaká bunda, alebo mikina, lebo furt sa doň nevie napasovať. Alebo možno sukňa, netuším.

Prečítajte si aj:

• Cestovanie vlakom s dojčaťom
• Čo si pribaliť na cestu

Ako cukrík či cuketa

Viete na čom teraz fičím? Na rozprávke o Máši a Medveďovi Mííííšovi. Je to fakt super, dlho sa dokážem dívať na ich príhody a podľa Máši som sa naučila aj chichúňať. Niekedy mi mama uviaže šatku okolo hlavy, presne tak ako má moja Máša, a to sa mi veľmi páči. Všetci sa potom na mňa usmievajú a majú také smiešne tváre.

Je to podobné, ako keď mi v Pešti jedna teta nadávala do cukrov. Vraj cukííí-cukííí-cukííí báába. Som si myslela, že to hovorí babine nejaký recept na varenie cukiny, ale vraj to bolo pre mňa – vraj to znamená rozkošné bábätko...

No ja som si skôr pripadala ako taká cuketa. Smiešna je tá ich reč, ešte im veľmi nerozumiem. Ale aj košická babina so mnou hovorí maďarskou rečou, tak sa učím. Vraj koľko jazykov viem, toľkokrát som človekom. Teda ja si pripadám ako jeden človek, nechápem koľko ľudí vo mne ešte býva, len toto mi stále naši hovoria, tak sa usmievam a tvárim sa, že rozumiem.

Ako víchor

Minulý týždeň sme boli na oslave u kamoša, čo nám staval garáž a oslavoval narodky. Naši jedli guláš a mne sa ušiel už len chlebík, lebo navarili málo. Ale zas bolo tam kopec detí, kadejaké škatule, rakety, nákladiaky, traktory a hojdačky, tak som všetko vyskúšala.

Najviac sa mi páčilo jazdiť na tatrovke. Mama ma pustila z kopca a tata ma dole chytal. To bola jazda, letela som ako víchor, ako profesionálny šofér, skoro mi čiapku až odfúklo. Chlapci len závideli a obkukávali môj štýl jazdenia.

Potom som skúsila aj traktor, len to ma musel niekto tlačiť, lebo ešte nedočiahnem na pedále a inak to nešlo

Do skakavenia priatelia!

Jóóóeštét!


Foto: branoherchl.sk

11. 7. 2013 |

Naposledy navštívené