11. 12. 2016  |  Meniny: Hilda

Baby LIVE! Šarlotka (41): Začali sa naháňacie galeje

Šiju, šiju.. Áno, áno celkom ma chytila moja niekdajšia mánia – šitie. Chýba mi len čas, no plány a predstavy nie. Šarlotke zas nechýba energia, zmenila sa na štvornohé tornádo.
foto: Braňo Herchl

Mením sa na krajčírku..

Minule som si potrebovala skrátiť rifle, tak som našim “ukradla” šijací stroj. Taký malý, spratný, prenosný a fungujúci už dlho-predlho. Keď som ho doma rozložila, odrazu bolo tých “opráv” viac a týždeň som každý večer niečo zašívala, prešívala, opravovala a látala.

No a chytilo ma to, pripomenula som si staré časy, keď som si šila šaty, sukne a kadejaké tričká a bola som preveľmi IN a originálna.

Nenormálne som sa namotivovala a ako prvé som si predplatila Burdu na celý rok. Prišla prvá a ja zháňam látky, gombíky, nitky, podšívky, ihly, kriedy…jednoducho všetko, čo dobrá krajčírka potrebuje.

Prečítajte si aj:

• Začíname hovoriť
• Nedojčím svoje dieťa. Som azda preto zlá matka?

Vôľa je, chýba už len čas

Už len nejakú miestnosť, kde by som si všetko mohla pekne usporiadať a nainštalovať a nájsť si na to čas :). Lebo všetko ostatné sa dá kúpiť, len čas si človek musí spraviť.

Motivácia mnou lomcuje každý večer, keď červíčka uložím do postele a spokojne bafká do perín, len ju vždy prevalcuje nejaká povinnosť.

Aktuálne si hovorím, že mám pred sebou veľkú akciu, ktorú pripravujem sama, a preto sa venujem práci, ale keď sa skončí…snáď si “darujem” viac voľného priestoru a budem sa môcť oddať znovuobjavenej aktivite.

Našla som kopec super strihov na detské šaty a kadejaké detské výtvory, ktorými sa naša princezná stane jedinečnou.
Milujem originalitu a aj keď som si vedomá toho, že mnohokrát ma moje výtvory možno vyjdú drahšie, ako keby som vymákla výpredaj v nemenovanom obchodnom reťazci, originalitu mi nikto nezoberie a pri otázke “kde si to kúpila?” môžem hrdo odpovedať “ušila som si” :)


Tato a princezná

Našla som u seba mamu – originál

Konečne sa začínam cítiť ako obetavá matka. Asi toto bolo to, čo mi stále niekde chýbalo a unikalo, ten pocit, že pre svoje dieťa dokážem niečo vyrobiť vlastnými rukami.

Stále mám neidentifikovateľne divný pocit z iných matiek, ktoré pre svoje deti vyrábajú bábiky, pečú medovníky, šijú kadejaké oblečenie, štrikujú, háčkujú…Jednoducho som sa stále necítila vo svojej koži, lebo aj ja som chcela nájsť niečo, čím svojmu dieťaťu dám mamu – originál.
A práve som to objavila.

Najprv sa chcem vrhnúť na spací vak, mamina objavila niekde v šuplíku milión rokov starý detský flanel, ktorý som si vraj ja sama kúpila v nejakom veľkosklade s látkami, keď mali super výpredaj (nechápem, že ma to vtedy napadlo, o deťoch som ani nesnívala). Nepamätám sa, ale verím jej a teraz akoby som našla na ulici.

Pozháňam ostatné potrebnosti a vrhnem sa na to. Musím si jemne oprášiť spôsoby a praktiky šitia, ale verím tomu, že na spacom vaku nie je veľmi čo pokaziť. A keď je niečo vytvorené z lásky, sem-tam nejaký nerovný steh nevadí, že?

Čítajte aj:

• Rast detí
• Je dobré hovoriť na dieťa dvomi jazykmi?

Máme doma tornádo

Novinky z pohybovej časti vývoja nášho minitvora sú nasledovné: Prišla na to, ako sa dá chodiť po štyroch dopredu, tréningom sa vypracovala na malé štvornohé tornádo a začínajú sa naháňacie galeje.

Keďže štvornožkovaním sa jej spevňuje chrbát a nohy, začína si skúšať stavanie okolo hocičoho v jej výške, najlepšie moje nohy, spoznáva všetky zákutia nášho domu (aj tie bez prístupu vysávača) a ja nestíham.

Nestíham za ňou a nestíham so sebou. Som krátko pred veľkou akciou, práca ma zahltila a okrem toho sa chcem venovať nášmu dieťaťu a sem-tam aj manželovi.

Vždy som si pripadala ako dobrý manažér a organizátor, teraz však prichádzam na to, že až taká dobrá nie som. Možno to chce len nádych, výdych a zbaviť sa zbytočností, ja však trpím svojím neodolateľným nutkaním k dokonalosti.

Dostanem sa všade:)

Za materskou mi je občas ľúto, priznávam..

Keď idem po meste, teda lepšie povedané letím po meste, a vidím mamičky kočíkujúce, trkotajúce, učiace svoje ratolesti chodiť…keď jednoducho vidím mamičky. ako sa venujú svojim pokladom, príde mi občas ľúto.
Áno, mne ambicióznej a prácumilujúcej Mike príde ľúto za materskou.

Uvedomujem si, že tento čas sa už nikdy nevráti a bojím sa, že raz budem trpko ľutovať, že som nebola schopná si ho užiť naplno. Že som sa musela obmedzovať v materstve a že som možno neodovzdala zo seba to, čo si moje dieťa zaslúži.

Obvykle po pár minútach tento súboj svedomia a rozumu ustane a ja opäť nedokážem pochopiť všetky tie mamy na materskej.
Možno keby som si spravila jeden deň v týždni, kedy sa výhradne venujem Šarlotke, možno by ma to upokojilo a posunulo do levelu “som dokonalá”.
Skúsim si to takto zariadiť, uvidím, či si pomôžem a dám vám vedieť.

Návrat do bazéna

A začali sme opäť plávať. Pristihla som sa pri tom, že mi voda a tá hodina výhradného času nás dvoch chýba.
Počas plávania som sa jednoducho sústredila len a len na Šarlot, nič a nikto ma nevyrušovali a ja som si pripadala aspoň na chvíľu supermatkou.

Presne po tomto pocite momentálne túžim, takže sme oprášili kontakty a vrhli sa do bazéna.
Skúsili sme zas úplne inú inštruktorku, nech sa niečo nové naučíme. Našťastie možností na výber máme dosť, ešteže bývame neďaleko veľkomesta :)

Doskakavenia priatelia :)


Kuk!

Foto: Braňo Herchl

7. 3. 2013 |

Naposledy navštívené