11. 12. 2016  |  Meniny: Hilda

Baby LIVE! Šarlotka (10): Robot bez pamäťovej karty

Priznávam realita ma ako čerstvú matku zaskočila. Stále bojujem s nevedomosťou a strachom. Občas si dokonca pripadám ako robot bez pamäťovej karty. Asi ste zistili, že dnes vám píšem ja – Mika.
foto: Braňo Herchl

Ťažká úloha? Rozhodnúť sa!

Viete, čo mi príde ako najťažšie na úlohe matky? Rozhodovanie.
Keď sa musím rozhodnúť, či zaočkujem svoje dieťa aj keď som si prečítala negatívne účinky a mnohé zlé skúsenosti.

Keď sa neviem rozhodnúť, čo mám spraviť s kričiacim batohom môjho šťastia. Vybrať si medzi pozíciou matky a manažérky.
Vysvetliť sama sebe, prečo musím ísť do práce a rozhodnúť sa kedy. Chcem pre ňu len to najlepšie, ale ako sa mám rozhodnúť, čo je práve to najlepšie.

Nemám právo na chybu

Doteraz som nepocítila náročnosť môjho nového životného poslania po fyzickej stránke, ako ma strašili mnohí známi. Zatiaľ stále len bojujem s nevedomosťou, nepripravenosťou a strachom. Z toho, že nemám právo na chybu. Z tej obrovskej zodpovednosti za život niekoho iného.

Tieto pocity ma absolútne prekvapili. Hoci som mala načítané teoretické postupy pri dojčení, pri kolikách, pri plači, chorobe, pri výchove...realita ma zaskočila svojou intenzitou.

Vždy som mala problém s tým, že vo všetkom chcem byť dokonalá. Nedovoľujem si pochybiť a v prípade, že sa niečo pokazí, obvykle okamžite viem, čo robiť pre nápravu.

Prečítajte si tiež:

• Cumlíky - áno či nie?
• Nežiaduce reakcie na očkovanie

Čakám na reštart

No teraz, pri Šarlotke? Neviem nič. Niekedy mám pocit, že mám v hlave úplne prázdno, keby ste sa ma spýtali, ako sa volám, tak asi poviem, že neviem. Keď začne plakať od bolesti, zapne sa vo mne spínač zúfalstva, ustrniem, zaseknem sa a neviem, čo robiť.

Keď som vtedy sama doma, dokážem len plakať. Prvých 5 minút len plačem s princeznou. No a keď zo mňa vyjdú prvé najsilnejšie emócie von, skoncentrujem sa a ako keby niekto ovládal moje ruky. Nepomáham jej tak, ako keby som to vedela, skôr ako keby mi to niekto v tom okamihu vložil do hlavy a rúk.

Ale keď príde znova rovnaký problém, opäť neviem čo robiť. Ako robot bez pamäťovej karty. Stále ma musí „niekto“ reštartovať.


Nie nemáte halucinácie, podobáme sa na seba - veď je tam Šarlotka, mamina Mika, mamina Miky:)

Moje zrkadlo...

Dnes sme bojovali s kolikou. Prvou po veľmi dlhom čase a nič overené nezaberalo. Premýšľam, či to nemôže byť tou ryžovou kašou, ktorú som jej zaradila do jedálnička
dvakrát do týždňa.

Inštinkt mi hovorí, že je pre jej bruško ešte príliš skoro na inú stravu ako mliečko. Asi s kašou ešte chvíľu počkám a tie chýbajúce dávky budem vypĺňať umelým mliekom. Pretože hoci som robila všetko presne podľa odporúčaní na zvýšenie produkcie mlieka, nedarí sa.

Dvakrát do týždňa mám proste deň blbec, kedy moje mliečne žľazy nevyprodukujú dostatočné množstvo. Odmietajú poslušnosť a nič nepomáha. Už som sa s tým celkom zmierila, ale stále robím všetko pre to, aby bolo mlieka viac.
V tieto dni si ani cez noc nespravím dostatočnú zásobu na prikrmovanie, jednoducho nie je...

Možno je to vplyvom stresu, ktorý ja nedokážem odbúravať, možno je to nejakou fyzickou indispozíciou. Už sa tým snažím netrápiť, aby Šarlotka necítila zo mňa nervozitu. Lebo ona je moje zrkadlo. Každú moju emóciu, radosť i starosť jej vidno na tvári.

Čítajte aj:

• Plánujte si výlety a dovolenky
• Nosenie v šatke – áno či nie?


Batôštek na túre:)

Ruksak zvaný Šarlotka

Máme za sebou prvú celodňovú túru. Zvládli sme ju všetci na jednotku s hviezdičkou, Tatino si niesol svoj poklad na chrbte ako ruksak, ja som niesla ruksak s dôležitosťami, veľa som pila, spravili sme si výdatný piknik a bolo to skvelé.

Mala som zo seba vynikajúci pocit a určite budeme takéto aktivity opakovať v krátkom čase. Hoci som večer bola unavená, táto únava bola iná ako po celodennom kolotoči okolo Šarlotky. Celé telo som zapojila do aktivity a odmenou mi bol výdatný hlboký spánok a skvelý pocit.

Rozhodujem sa, či už nezaradím do svojho života aktívnejšie šport, fakt mi to chýba. A hoci som si myslela, že po fyzickej aktivite budem mať problém s laktáciou, stal sa presný opak. V deň aktivity a nasledujúce dva dni som mala mlieka navyše. Žeby psychika?


Úsmev prosím:)

Na záver...

Najkrajšia myšlienka tohto týždňa pochádza od môjho manžela: „Deti sú v našom živote len chvíľu. Ich úlohou je nám ho spríjemniť a naplniť. Prídu, sú tu a odídu. My dvaja však ostaneme spolu do konca života.“

Nezabúdajte na svojich partnerov, starajte sa o svoje vzťahy a milujte...svojich drahých, svoje deti, svojich rodičov, svojich psov...lásky nikdy nie je dosť.

Príjemný slnečný víkend vám prajeme.

Vaša Mika


Foto: Braňo Herchl

6. 8. 2012 |

Naposledy navštívené