BABY LIVE! Matej (29): Šelesty na srdiečku zmizli!

Tento týždeň sme mali naplánovanú Matejovu kontrolu u pani doktorky. Mala som trošku obavy a už pár dní predtým mi trošku aj zvieralo žalúdok. Premýšľala som, ako asi dopadne počúvanie Mateja. Bude všetko v poriadku, alebo bude doktorka ešte stále počuť šelest?

Matej je priťažký

Keďže bývame na dedine, vybrali sme sa k lekárke pešo, teda ja pešo a Mateja som dala do kočíka. Hoci je to do strediska len niekoľko minút, nosenie Maťka v babyvaku už pre jeho váhu prenechávam len manželovi. Maťko je pre mňa veľmi ťažký a aj muž má s jeho váhou čo robiť.

Jednoducho som si povedala, že už je najvyšší čas začať si trochu šetriť chrbát a možno by bolo aj dobré dopriať si po náročnom období nejakú masáž.
Matej teda putoval do svojho málo využívaného kočíka. Obzeral sa v ňom skoro ako v úplne neznámej veci. Pre mňa to bola oddychová prechádzka a môj chrbát ostal úplne nezaťažený, do toho príjemne svietilo slnko.

Všetko bolo príjemné, no moje obavy z vyšetrenia stále nezmizli.

Skvelá správa

U doktorky Maťko absolvoval všetky bežné procedúry – teda váženie, meranie a počúvanie srdiečka. Váha sa pomaly stabilizuje.

Matej má 8,30 kila, čo nie je taký rapídny nárast ako predošlé mesiace – nie je to kilo navyše, ale len okolo pol kila. No Matej je už ozaj veľký chlapík, meria 70 centimetrov. Najväčšiu radosť som však mala, keď doktorka popočúvala Maťka a povedala, že šelest už „zmizol“. Padol mi kameň zo srdca a tým pádom bol už pre mňa celý deň vydarený. Možno zabralo to, že som od poslednej prehliadky poctivo každý deň vypila vo vode rozpustenú šumivú tabletu obsahujúcu vyše sto percent dennej dávky železa. Doktorka totiž naposledy povedala, že šelest na Maťkovom srdiečku môže súvisieť s malým obsahom železa v mlieku. Okrem toho som malému dávala výživu s brokolicou. Či už pomohlo to alebo ono, pozitívny výsledok nás veľmi potešil.

Železný Matej

Doteraz sme chodili k doktorke každý mesiac, ale Maťko už prekročil polrok, takže ju budeme navštevovať už len raz za dva mesiace. Dovtedy sa budem snažiť dbať na to, aby strava obsahovala okrem iných minerálov aj čo najviac železa, nech mám poriadneho „železného Mateja.“ Myslím, že už teraz je poriadne pevný a v poslednom čase má najväčšiu radosť, keď sa môže stavať na nohy. Keď ho chcem posadiť, napne nohy, takže mi to úplne znemožní a stoj, čo stoj by chcel už stáť na vlastných. Nechcem mu kaziť radosť, tak si ho v tejto polohe užívam čoraz častejšie. Maťko sa chytí mojich rúk a snaží sa sám stáť a najradšej by urobil už aj nejaké tie kroky. Je to pre mňa veľká radosť, keď vidím, aký je cieľavedomý a akú má chuť sa sám zdokonaľovať.

Ach tá láska, nebeská…

Keď som pracovala v detskom domove, videla som deti, ktoré boli celý deň apatické a nemali chuť sa ani otočiť z boka na bok, aj keď boli fyzicky zdravé. To mi len dokazuje, aká nevyhnutná je láska a pozornosť. Z celého srdca by som ju priala každému, no najmä deťom.

Dúfam, že keď dokončím školu a vrátim sa z materskej pracovať, budem môcť aspoň niečím prispieť aj im a že Maťkovi nebude nič z toho chýbať.

Maja + Matej