Bábätko stále plače

A čo iné má vlastne robiť, no nie? Detský plač je asi najväčšia komplikácia rodičovstva vôbec. Ako by povedali naši predkovia, je to s tými deťmi lopota. V momente, keď sa malý človek narodí, dostávate do ruky pomerne zložité zariadenie, ku ktorému, bohužiaľ, chýba podrobný manuál.

Existujú akési rámcové inštrukcie, ktoré však neplatia bezo zvyšku (napr.: novorodenec vraj spí až dvadsať hodín denne – hahaha).

V zásade sa dá povedať, že každý novorodenec je už od počiatku svojbytným jedincom so špecifickými potrebami a želaniami. Hneď na začiatku zistíte, že existujú dva základné prevádzkové moduly – plač a neplač (čo – medzi nami – znamená najskôr spánok).

Jedna z najstarších psychologických škôl nám hovorí, že deti úplne riadi túžba po uspokojovaní vlastných želaní. A musí to tak byť, inak by neprežili. My, dospelí, sa riadime rovnakým princípom, ale väčšinu svojich želaní musíme potlačiť, aby sme nepopreli svoju účasť v spoločenstve civilizovaných ľudí.

Iritujúci plač

Dieťaťu dlho trvá, kým si uvedomí fakt, že on a jeho matka sú dve rozdielne osoby. Dieťa si myslí, že akákoľvek nepohoda – od bolesti bruška až po nedostatočný kontakt – sa dá odstrániť ihneď, a dáva to aj najavo. Inými slovami: detský plač je prejav, ktorý má vám, rodičom, oznámiť, že sa deje niečo nepríjemné a máte s tým niečo urobiť.

Ak hovoríme o novorodencoch, plač je vždy prosba o pomoc, vždy znamená to isté – niečo je zle, zisti čo a odstráň to.

Detský plač je sám osebe potrebný, aj keď často nesmierne rozčuľujúci. Aby sme si rozumeli, detský plač MUSÍ byť iritujúci, tak to príroda zariadila, pretože vás motivuje, aby ste ho odstránili. Keby dieťa namiesto plaču vydávalo anjelské zvonenie, vaše úsilie o nápravu jeho stavu bude minimálne a raz by to mohlo zle dopadnúť.

Príčiny plaču

V neskorších vývinových štádiách je plač pokusom presadiť sa, ale v tom čase (okolo 18. mesiaca) ste už skúsený rodič a dokážete odlíšiť plač signalizujúci nepohodu či problém od plaču, ktorým si vás váš potomok podmaňuje a usiluje sa dosiahnuť svoje.

Poďme však späť k jadru veci. Ak sa vaša novorodená ratolesť rozplače, nemáte inú možnosť, len postupovať metódou pokus – omyl:

  • Je hladné? (eventuálne smädné, pri novorodencoch je to jedno, najmä ak ich dojčíme)
  • Chce spať?
  • Nechce spať?
  • Chce, aby sme ho nosili? (väčšinou áno, ale nerobte to často, našej dcére sa napokon vyvinula schopnosť spať len vtedy, keď sme ju nosili)
  • Bolí ho bruško?
  • Začali mu rásť zuby?
  • Nemá teplotu? A tak ďalej…

Možností je nekonečný rad a je dôležité, aby ste sa naučili rozoznávať, aká je jeho aktuálna potreba. Sú chvíle, keď treba nechať dieťa trochu poplakať, napríklad, ak sa chce nosiť a dospejete k záveru, že to nie je nevyhnutné. Aj tak je však dobré zamyslieť sa nad tým, či mu nechýba vaše teplo a pocit bezpečia.

Traduje sa historka o dievčatku, ktoré nechcelo nosiť okuliare, tak mu ich mamička nasilu dala a pevne ho objala. A držala. A držala a držala, trvalo to vraj trištvrte hodiny, dievčatko nariekalo (mamička väčšinu času plakala tiež), napokon odpadlo a zaspalo a odvtedy mu už okuliare neprekážajú. Neviem, či je to pravdivá historka, ale o podstate detského plaču všeličo napovedá.

V zásade platí úmera – čím je dieťa staršie, tým častejšie ide o plač, ktorým chce presadiť svoje, čiže už nevolá o pomoc.

Čítajte tiež:

Čo s tým?

Otázkou zostáva, čo s tým. Odporúčam zaujať k plaču čo najrealistickejší postoj. Vždy, keď dieťa začne plakať, nebojte sa konfrontácie so svojimi pocitmi – spočiatku sa bezmocnosť väčšinou mení na krajne ľahostajné a nepriateľské pocity. To je v poriadku, záleží na vás, aby ste sa ich naučili zvládať. Veľmi pri tom pomáha, keď si uvedomíme, čo sa s dieťaťom deje. Napríklad ak položíte milého potomka do postieľky spať a on začne odušu jačať, je dobré si k nemu ľahnúť a počkať, kým sa unaví.

A musíte rátať s tým, že to môže trvať aj dlhší čas (nie, aby ste ho nechali revať tri hodiny, to by znamenalo, že naozaj nie je unavené a mali by ste svoj postoj prehodnotiť). Summa summarum, detský plač je jednou z nevyhnutných „radostí“ rodičovstva a od vás závisí, aby ste sa s ním čo najrýchlejšie naučili zaobchádzať, a to sa vám určite nepodarí tým, že sa mu budete vyhýbať. Tak držím palce.

5.5.2016 1:08| autor: Martin Prokeš

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist