Bábätko nechce piť

Prijímanie potravy patrí medzi základné potreby vyvíjajúceho sa detského organizmu. V ranom detstve je však kŕmenie veľakrát spojené s rôznymi problémami. Náhla odchýlka od normálneho priebehu kŕmenia môže signalizovať začínajúce sa akútne ochorenie dieťaťa. Trvalejšie problémy s prijímaním potravy môžu byť vyvolané ochorením tráviaceho ústrojenstva či dýchacích ciest alebo odchýlkami vo vývoji centrálneho nervového systému.

V našej úvahe sa nebudeme zaoberať ochoreniami či odchýlkami vo vývoji, negatívne pôsobiacimi na prijímanie potravy. Pokúsime sa ozrejmiť, ako sa zdravé dojča správa v prvých dvoch až troch mesiacoch života z hľadiska príjmu potravy a ako by sa mala mamička v tejto súvislosti o svoje dieťatko starať. Opierame sa pri tom o naše vlastné skúsenosti, o skúsenosti iných a rovnako aj o súčasné odborné literárne poznatky.

Ak je vaše dieťatko zdravé, no aj napriek tomu sa vám zdá, že zle pije a má problémy s prijímaním potravy, práve vám sú určené nasledujúce riadky. Keď sa zoznámite s ich obsahom, skúste pozorne sledovať, kedy a za akých okolností nechce vaše bábätko piť. Možno sa vám podarí odhaliť niečo, čo nie je v súlade s naším opisom príjmu potravy najmenších detí a s okolnosťami, za akých by malo byť dieťa kŕmené. Mali by ste byť potom schopní tento „nesúlad“ odstrániť a zabezpečiť, aby sa prijímanie potravy vášho dieťatka zlepšilo a aby ste pri jeho kŕmení mali len pocit radosti a šťastia rovnako ako vaša malá ratolesť.

Správanie bábätka pred jedlom

Najmenšie dieťa prejavuje svoj záujem o kŕmenie otáčaním hlavičky, otváraním úst a cicacími pohybmi. Postupne začína byť nepokojné, čo sa prejavuje prudkými, nekoordinovanými pohybmi ručičiek a nožičiek, potom začína plakať.

No treba pripomenúť, že nie každý plač je motivovaný práve hladom. Preto sa nemusí dieťatko kŕmiť, len čo začne plakať. Plač malého dieťaťa môže mať rôzne príčiny, ktoré sa rodičia veľmi rýchlo naučia rozlišovať a čoskoro tak vedia, čo ktorý plač môže znamenať a ako ho tíšiť. Veľa mamičiek sa nesprávne domnieva, že sa dieťatko najlepšie utíši dojčením.

Je to síce najjednoduchší spôsob, ale nevedie k vypestovaniu správnych návykov v prijímaní potravy, pretože dieťa je kŕmené napriek tomu, že práve nemusí byť hladné. Navyše sa mamička v takýchto prípadoch nenaučí svojho potomka upokojiť vhodným spôsobom a pestuje v ňom stále väčšiu závislosť od svojej osoby. Takéto deti potom vyžadujú neustálu prítomnosť matky a nielen, že sa nenaučia správnym návykom v prijímaní potravy, čo môže viesť k rozvoju porúch príjmu potravy v neskoršom veku, ale môže u nich dochádzať aj k problémom pri vytváraní pravidelného rytmu spánku a bdenia, ktorý je pre zdravý vývoj dieťaťa nevyhnutne dôležitý.

Dospelý má teda reagovať na prejavy záujmu dieťaťa o jedlo, ale nemá každý prejav jeho rozrušenia a plač považovať za signál hladu a záujem o kŕmenie.

Čo sa deje, keď bábätko je

Na začiatku kŕmenia nastáva upokojenie, dieťa leží takmer bez pohybov. Vykoná zopár cicacích pohybov, počas ktorých zadrží na niekoľko sekúnd dych. Potom sa rytmus pitia ustaľuje. Dieťa však neťahá nepretržite, kŕmenie je prerušované krátkymi prestávkami. Trvanie týchto prestávok je najdlhšie u novorodenca, v priebehu ďalších týždňov sa skracuje a ich počet sa znižuje. Na začiatku jedenia dieťa spomaľuje svoj dych. Dochádza k súhre medzi pitím a dýchaním. Pomer medzi nimi býva jedna k jednej, to znamená, že na jeden cicací pohyb pripadá jeden nádych. Počas procesu príjmu potravy sa však pomer pitia a dýchania môže meniť. K prehltnutiu dochádza zvyčajne na konci cicacieho pohybu.

U zdravého dieťaťa dochádza pri pití k obdivuhodnej súhre medzi jedením, dýchaním a prehĺtaním. Spôsob pitia sa mení v závislosti od poklesu pocitu hladu, zintenzívnenia pocitu nasýtenia, stupňa únavy, atď. To dokazuje, že proces príjmu potravy nie je automatický, rigidný dej a že aj najmenšie dieťa je pri pití schopné adaptovať sa na meniace podmienky. Neprekvapuje teda, že aj menej intenzívne nepriaznivé javy môžu jemný a zložitý mechanizmus procesu príjmu potravy dojčaťa narušiť.

U najmenšieho dieťaťa dochádza na začiatku procesu príjmu potravy k ďalšej veľmi zaujímavej zmene v správaní, a to, že novorodenec doširoka otvorí oči a pozerá sa smerom k matke, ktorá ho kŕmi. Bábätko tak získava prvé skúsenosti so sociálnou komunikáciou s dospelými. Hoci je vo veku, keď je pokojné bdenie veľmi krátke a dieťa má tak málo príležitostí na pozorovanie okolia a na komunikáciu s dospelými, tento stav má pre rozvoj dieťaťa mimoriadny význam. Mamička by mala pri kŕmení držať dieťatko v polovzpriamenej polohe tak, aby bol očný kontakt medzi ňou a dieťaťom optimálny, to znamená, že vzdialenosť medzi očami dieťaťa a matky by mala byť asi dvadsaťpäť až tridsať centimetrov. Môže sa mu potichu prihovárať, nesmie ho však rozptyľovať výraznejšími podnetmi. Tak môžu byť počas kŕmenia uspokojované nielen biologické potreby dieťaťa, ale aj jeho potreby sociálne a vývojové.

Čítajte tiež:

A ako je to po kŕmení

Po nakŕmení prepadajú najmenšie deti únave, ktorá s vekom postupne klesá. Pribúda pohybov aj komunikácie s okolím. Po nakŕmení by sme mali dieťatku dopriať trochu času stráveného v rodičovskom náručí, aby sme ešte viac umocnili prežívanie príjemných pocitov spojených s príjmom potravy a s pocitom nasýtenia. Nezabúdajme na odgrgnutie. Dieťatko si jednoducho položíte na plece a hladkáte jeho chrbátik a zadoček. Celý tento akt by mal byť vykonávaný bez náhlenia, v pokojnom prostredí jemnými, ale istými pohybmi a dotykmi, ktoré budú bábätku príjemné. Ak však dávame dieťatko spať bezprostredne po nakŕmení, nemali by sme ho držať v náručí až dovtedy, kým zaspí. Malo by si zvyknúť zaspávať samo vo svojej postieľke. Niektorým deťom môže, samozrejme, viac vyhovovať režim, v rámci ktorého zostanú po nakŕmení bdieť. Ale to sa už dotýkame problematiky spánku, o ktorej si povieme zas niekedy inokedy.

Odporúčania

Pre prehľadnosť uvádzame zhrnutie a prípadné odporúčania v niekoľkých bodoch:

  • Proces príjmu potravy najmenších detí nie je len vrodený reťazec jednoduchých reflexov. Nejde teda o automatický proces ovládaný len pocitom hladu.
  • Prijímanie potravy je zložitý akt podmienený súhrou rôznych procesov, predovšetkým cicacieho, dýchacieho a prehĺtacieho. Dieťa je schopné meniť prijímanie potravy na základe svojich telesných potrieb a aktuálnych situačných podmienok. Tento jemný a zložitý mechanizmus môžu ľahko narušiť nepriaznivé vplyvy. Dospelý musí preto dbať na to, aby prijímanie potravy prebiehalo v pokoji. Potom dieťa získa výlučne len pozitívne stimuly viažuce sa na tento proces.
  • Buďte preto vo svojom prístupe k dieťaťu pokojní a trpezliví. Stáva sa, že keď bábätko plače, rodičia znervóznejú a na túto podráždenosť môžu najmenšie deti reagovať ešte väčším plačom, ktorý už rozhodne neprospieva úspešnému kŕmeniu bábätka.
  • Neprerušujte kŕmenie dovtedy, kým dieťa pije, ani ho nenúťte, aby pokračovalo v pití potom, keď o jedlo stratí záujem.
  • Po nakŕmení doprajte dieťatku chvíľu času stráveného v rodičovskom náručí a doprajte mu čo najviac láskavých slov. Sledujte, či si dieťa odgrglo.
  • Okolo druhého mesiaca sa už začnite snažiť zavádzať pravidelný režim jedla, spánku a bdenia. Cez deň sa cyklus prijímania potravy väčšinou ustáli na troj- až štvorhodinovom intervale. V noci, ak sa dieťatku dobre darí a jeho vývoj nie je ničím narušený, by sme už od novorodeneckého veku nemali dieťa budiť, aby sa nakŕmilo, a mali by sme počkať dovtedy, kým sa ohlási samo.
  • Naučte sa rozoznávať, kedy dieťa signalizuje záujem o kŕmenie. Aj keď najmenšie dieťa často dáva plačom najavo to, že je hladné, nie každý plač je motivovaný práve hladom. Nie je preto vhodné kŕmiť dieťatko hneď, ako začne plakať. Minimálne nie v intervaloch kratších ako dve až tri hodiny po poslednom kŕmení. Dieťa by v opačnom prípade nezažívalo pocit hladu a nevedelo by sa o jedlo prihlásiť. Plač by už pre rodičov nebol žiadnen signál toho, že je hladné a chce jesť.
  • Počas kŕmenia dieťaťa sú uspokojované nielen jeho telesné potreby, ale aj potreby sociálne a vývojové. Držte preto dieťa pri pití v polovzpriamenej polohe tak, aby sa medzi vami vytvoril očný kontakt. Môžete sa dieťaťu potichu prihovárať, nerozptyľujte ho však žiadnymi výraznejšími podnetmi.

Uviedli sme tu niektoré postrehy, ako sa o rozvoj procesu príjmu potravy najmenších detí starať. Neexistuje však odporúčanie účinné pre všetky deti rovnako. Každé dieťa má už od narodenia svoje individuálne črty, ktoré je nutné rešpektovať. Preto musia rodičia svoje dieťatko poznať a na jeho individuálne charakteristiky braťohľad aj pri starostlivosti o rozvoj procesu jeho príjmu potravy.

1.4.2016 1:06| autor: Jaroslava Dittrichová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist