Rekapitulácia a lúčenie s čitateľmi…

MAMIČKA TINA Keď som sa pred troma rokmi modlila za dievčatko, tak uvedomovala som si, že môžem byť vypočutá, no nakoľko sa to nestalo hneď, postupne som na to zabudla. Teda prešlo od vtedy 3 roky a potom sa to stalo…

…otehotnela som a bolo to tak-povediac nečakane, neplánovane a pevne som dúfala, tak ako som v prvom blogu písala, že by to už mohlo vyjsť. A tak som stále viac a viac verila v to, že v mojom lone je dievčatko. Verila som Bohu, že počuje a že splnil moju túžbu. Aj keď, priznám sa, moje myšlienky boli aj pochybovačné. Že či môže byť ku mne Boh až taký dobrý? Či fakt?

Ako som už raz písala, akosi som si nevedela predstaviť dievčatko po troch chalanoch. Teraz, keď je už Karinka na svete som každý deň za ňu vďačná a veľmi sa teším. Je to nádherné dievčatko. Užívame si každý deň a teším sa zo starostlivosti o ňu. Je to navyše pokojné dieťa. Chalani boli uplakaní, keď boli novorodencami. Ona je pokojná a plačka iba ak je hladná. No vlastne, ja jej plačkať ani nedovolím. Usilujem sa v predstihu splniť jej priania. Nie, nebojte, nebudem ju rozmaznávať. Pravdou je, že po tej tridsiatke je to naozaj iné a viac si to užívam.

Prešlo takmer 7 rokov od predošlého pôrodu a myslím, že som pokojnejšia a zrelšia a aj to sa podpísalo pod tu pohodovú starostlivosť. Mnohokrát som vo svojich blogoch spomenula to, že som sa za niečo modlila a pod. Áno, práve môj vzťah s Bohom mi dáva silu. Prekonávať prekážky a radovať sa. Svoj život som dala Ježišovi pred viac ako desiatimi rokmi a od vtedy sa náš život zmenil k lepšiemu. Prečo to tu píšem? Lebo je našou súčasťou a vďaka Nemu viem prekonať aj ťažšie chvíle, ktoré sme riešili alebo riešime.

Chcem, aby ste vedeli, že všetky tie blogy, ktoré som napísala a v ktorých som aj niečo ťažšie riešila, tak za víťazstvami je môj vzťah s Bohom. Aj za sekciou vidím Jeho ruku, nakoľko som sa dozvedela, že pri cisáraku mi vybrali aj troj centimetrovú cystu o ktorej nik nevedel. Teda ak by nebol cisárak, museli by ma opäť rezať. Mňa v podstate nič nebolelo a ani lekár na ultrazvuku nič nevidel. Až pri sekcii sa to stalo zjavným a už je preč :-).

Je to môj posledný blog a tak ďakujem redakcii za krásne darčeky, ktoré sme s Karinkou dostali. Ďakujem za krásnu spomienku v podobe blogov, ktoré mi bolo umožnené uverejniť a ktoré raz bude čítať aj moja dcérka. Pozdravujem všetky čitateľky tohto webu a aj všetky tehuľky a čakateľky.

Prajem Vám, nech sa Vám darí a nech rodíte zdravé a pokojné detičky.

7.3.2016 12:57 | autor: Martina Kampczyková
Viac o téme: dievčatko

Ďalšie blogy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist