Posledný pracovný 34.tt.

Každý deň som bojovala s týmito pocitmi. Bolo to ťažké a zároveň ľahké odísť, bolo to smutné a aj veselé. Žiadna rozlúčka sa nekonala, pretože so všetkými ľuďmi sa budem stretávať aj naďalej. Viem, že sa uvidíme nielen v práci, keď prídem za manželom, ale aj mimo nej. Nebudem klamať, nemám žiadne extra kamarátske vzťahy na pracovisku, takže z tohto pohľadu sa mi neodchádzalo ťažko. Na začiatku, ako som začala pred desiatimi rokmi u manžela pracovať mi povedal, aby som si nevytvárala na pracovisku kamarátstva, že to nerobí dobrotu. Nechápala som, predsa len som bola, ako sa hovorí mladá a neskúsená 😀 … ale časom som to pochopila a netrvalo to až tak dlho a dala som mu za pravdu. Z druhej strany, pracujeme s manželom aj s rodinou, a tam sa človek stretáva pravidelne.

Čo sa týka kamarátok, tak som rada, že kamarátky mám z úplne inej sféry a som spokojná. Naše stretnutia sa týkajú kina, spoločných nákupov, dobrej večere, osláv, prípadne návštev novonarodených detí. Keby sme mali riešiť ešte prácu, nebolo by to ono. Takto sa samozrejme občas jedna druhej na prácu posťažujeme, a tým pádom, že nie sme v tom zainteresované, vieme si aj triezvo poradiť. Čo si veľmi vážim, vieme sa aj podporiť a utešiť ak treba. A v neposlednom rade si aj ochotne poradiť, Nezdieľame nasilu rovnaký názor. Každá si vyjadrí ten svoj bez ohľadu na to, či má taký aj tá druhá, tretia alebo štvrtá. Máme rôzne názory na niektoré módne vychytávky, na chlapov samozrejme, na očkovanie detí a aj na ich výchovu. Napriek tomu si svoj názor vyjadríme, neriešime ak sa niektorá z nás rozhodla konať inak, ako by sme konali my.

Aj napriek tomu, že som bola celý týždeň v práci, stihla som upiecť synovi druhú narodeninovú tortu do škôlky, a ďalšiu na piatkovú oslavu narodenín kamarátke Zuzke z našej päťky. Manžel bol ochotne po práci a škôlke so synom, takže som sa spokojne mohla presunúť do Levíc na oslavu. Po ceste som vyzdvihla ďalšiu kamarátku a oslavu sme si myslím že všetky užili. Domov som sa vrátila takmer o jedenástej v noci. Manžel ma čakal, ale nie s výčitkami, kde som tak dlho, ale s naliatym nealkoholickým šampanským. Tak sme sa porozprávali čo ideme spoločne robiť cez víkend a spokojne sme spolu strávili zvyšok piatkového večera. Víkend bol pokojný, plný spoločných zážitkov. Zážitkov z prechádzky v lese, kúpania sa v malom aquaparku, či návštevy mojej maminy spojenej s výborným obedom.

Čo sa týka toho jedla, tak tento týždeň som si ho veru neužila tak, ako by si tehotná žena želala. (Alebo teda aspoň nie tak, ako sa o tehotných hovorí, že jedia za dvoch.) Začalo mi bývať poriadne ťažko po akomkoľvek zjedenom varenom jedle. Po všetkých salámach, jogurtoch, šunkách, ale aj syroch. Všetko, čo som mohla bez ťažkostí zjesť bolo moje milované pomelo, pukance, prípadne čisté pečivo. Dúfam, že na ďalší týždeň sa to upraví a nebudem musieť riešiť stravu a odbiehanie na wc do konca tehotenstva…

Jana je v 34. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?