Nemocnica

Počas sviatkov sa to trochu znásobilo a už sa objavili aj niekoľko krát v priebehu dňa. Zatiaľ som im nevenovala veľkú pozornosť kedže viem že v tomto štádiu tehotenstva je to už v podstate celkom normálne. Zneistela som až 27ho v noci kedy sa bolesti začali pomaly stupňovať… Už to neboli len slabé menštruačné bolesti, pridalo sa aj riadne tvrdnutie bruška a časté močenie. Dala som si teda ešte jednu tabletu magnézia a guajacuran ako mi naordinoval gynekológ na takéto prípady. Nejako som zaspala…

Ráno 28meho sa objavili bolesti znova, ako pomaly ubiehali hodiny aj bolesť a tvrdnutie bruška sa stupňovalo. Už lieky nezaberali. Zdalo sa mi to nejak podozrivo časté, bolesť sa stupňovala, cítila som sa čoraz horšie. Začala som cítiť zvláštne sťahy a dva tri krát ma riadne prehnalo. Napadlo ma že sú to kontrakcie tak som začala merať intervaly. Sťahy sa objavovali presne každých 20minút. Uvážila som že toto určite nie je dobré, tak som si dala sprchu. Zároveň som upozornila drahého že to nevyzerá dobre a musíme sa nachystať do nemocnice nech ma pozrie lekár…

Po teplej sprche by mali poslíčkovia zmiznúť, bruško by malo prestať tvrdnúť a celkovo by sa malo tehotnej uľaviť. No u mňa to bolo presne naopak. Bolesti sa zdali ešte častejšie a ešte silnejšie. Pri jednej, keď už som sa už obliekala že ideme k lekárovi ma až skrútilo… Už som na 100% vedela že je zle… Som predsa len 33+1, to je na pôrod ešte priskoro… Nechcela som vystrašiť drahého ani rodinu tak som len podotkla že nech ide rovno do nemocnice (kde sa chystám rodiť) a nie k obvodnému gynekológovi. V aute som len tíško predýchavala bolesti a tŕpla nech sa ostatný nezľaknú a nespanikária že ozaj rodím. Stačilo mi vidieť ten strach a bezmocnosť v očiach môjho drahého… Ten bol celý roztrasený a vystresovaný že čo sa to deje…

Nemocnicu máme 10minút autom, dorazili sme na príjem kde som už ledva stála na nohách. Evidentne bolo na mne vidieť že potrebujem okamžitý lekársky zásah. Hneď ma poslali na pôrodnicu… Na monitore kde ma napojili aby zistili aké silné a aké časté sú kontrakcie (už nebolo pochýb že sú to pôrodné kontrakcie) bolo počuť pravidelné ozvy srdiečka môjho bábätka, aspoň to ma upokojilo. Len tie čiary čo označujú sťahy maternice sa ako keby zbláznili. Už som cítila bolesťi čoraz častejšie. Podľa hodíniek som to stopovala, bolo to už každých 5minút. V priebehu ďalších pár minút prišiel lekár, pôsobil veľmi príjemne. Bol usmiaty a veselý. Predstavil sa a hneď mi začal vysvetľovať čo sa bude diať a ako budeme postupovať.

Vyšetril ma teda zo spodu, zobral mi výtery, urobil podrobný ultrazvuk kde bábo dôkladne prezrel a pomeral. Položil mi ešte zopár otázok ohľadom anamnézy tehotenstva. Potom ešte zavolal kolegu aby sa sním poradil. Keď sa dohodli, oboznámil ma s mojím stavom a ich rozhodnutím ako budeme ďalej postupovať. Takže, spúšta sa mi pôrod, kontrakcie mám dostatočne silné a pravidelné každých 5minút, krčok maternice skrátený a otvorená som na jeden prst. Vzhľadom na to že som len 33+1 čiže v 34tom týždni tehotenstva, čo je na pôrod dosť skoro, budú sa snažiť pôrodnú činnosť zastaviť. Zostanem na pôrodnici, táto noc bude kritická, mám si poslať pre veci a upovedomiť manžela.

Môj drahý čakal na chodbe tak som za ním išla, celý bol bledý a plný očakávania a nervózny čo sa bude diať. Vysvetlila som mu že čo sa deje a aká je situácia… Rozlúčili sme sa zo slzami v očiach a strachom v srdci že čo bude… Napojili ma teda na infúzie, pán doktor bol veľmi milý stále ma chodil kontrolovať a upokojoval ma nech som trpezlivá že som v dobrých rukách, že oni urobia všetko preto aby bábatko zostalo ešte čo najdlhšie v brušku. Samozrejme mi ale aj veľmi citlivo vysvetlil, čo sa bude diať v prípade že sa kontrakcie nezastavia a budem musieť moje dieťa priviesť na svet. Môj kvietok by sa v tom prípadne považoval za predčasniatko, a je diskutabilné v akom zdravotnom stave by bolo. Na teraz to vyzerá že je v poriadku, váhu má už celkom slušnú 2200g, čo je len dobré. Nebezpečie hrozí viac menej len z dôvodu že v týchto týždňoch sa vyvýjajú bábatkám plúcka a je možné že nebude vedieť sama dýchať. Vraj pomôcť môže napichanie kortikoidov, sú to 4 inekcie ktoré sa pichajú pred pôrodom na rýchlejší vývin plúcok bábatka.

No v mojom prípade sa to stíhať nebude ak nezastavia pôrodnú činnosť :-(. Prišla za mnou aj primárka z nedonoseneckého oddelenia a oboznámila ma z možnými komplikáciami a postupom v prípade pôrodu. Všetci ktorý sa o mňa starali mali veľmi ľudský prístup, boli veľmi citlivý a dôsledný. Musím pochváliť celý zdravotnícky personál…

Pri druhej infúzii, to je po niekoľkých hodinách a strachu, začali kontakcie pomali ustupovať. Strácali na intenzite aj na intervaloch. Okolo pol noci už sa ukazovali len každú hodinu, čo bolo predzvesťou že sa pôrod zrejme zastaví. Do rána ustali úplne…

S príchodom prvých ranných lúčov už bolo isté že sme vyhrali nad prírodou a predčasný pôrod sme zastavili. Podarilo sa to vďaka úžasnému prístupu lekárov a sestričiek, ich okamžitej pomoci a dôkladnej starostlivosti počas celého dňa aj noci…

Kedže už nerodím už na pôrodnicu nepatrím a budem prevezená na oddelenie rizikovej gravidity kde mi budú ďalej tiecť infúzie na upokojenie kontrakčnej činnosti a udržanie tehotenstva až do odvolania. Na teraz som si vydýchla, opadol zo mňa ten obrovský stres a strach. Už mi zostáva len dúfať že zostanem čo najdlhšie 2v1 aj keď v nemocnici pod dohľadom lekárov až do odvolania. Milý čitatelia držte mám palčeky…

Katarina je v 35. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?