Narodeninová oslava, časť prvá – Príprava torty

Foto: Lucia Kindernay

Ako inak, na oslave nemôže chýbať torta. Tomáškovi som na prvé narodeniny piekla tortu ja, a síce som sa s ňou natrápila a vôbec som s výsledkom nebola spokojná, rozhodla som sa, že aj napriek tomu upečiem aj Lucke prvú tortu ja. Za rok toho veľa nenapečiem, okrem vianočných koláčikov nepečiem v podstate nič. A síce som predpokladala, že aj napriek tomu, že nemám talent na zdobenie (som proste skôr športový typ ako kreatívny), torta bude predsa robená z lásky a je jedno ako vyzerá. Tá Tomáškova chutila dobre, určite lepšie ako vyzerala. Vtedy som prvýkrát pracovala s niečím ako marcipán, s hmotou K2 (nevedela som, že existuje aj napr. fondán, ktorý sa na prvý pohľad od tejto hmoty nelíši, no ja už teraz viem, že sa líši až veľmi). Hmota sa mi veľmi lepila, trhala, farbenie bolo tiež ťažké, lebo som používala práškové potravinové farbivo… Vtedy som si povedala, že už v živote s tým narábať nebudem a na druhé narodeniny som Tomáškovi robila tortu poliatu čokoládou – no tá dopadla ešte horšie. 😀

Do vzoru sovičiek som sa zamilovala ešte skôr ako som čakala Lucku a teraz som šťastná, že ho mám na kom používať. 🙂 Máme sovičkové tričká, sovičkové hniezdo v postieľke… a tak aj torta nemohla byť iná, ako sovičková. 🙂 Pozrela som si na internete niekoľko návodov ako vyrobiť sovičku z marcipánu a skúšala som si to na Tomáškovej plastelíne. 🙂 Naštudovala som si, že fondán je na poťahovanie torty ako stvorený, že gélové farbivá sú oveľa lepšie a tak som nabehla do cukrárskych potrieb a nakúpila všetko potrebné. Pri výslednej sume sa mi prevrátili oči, lebo len za také drobnosti som nechala 40€ a to som ešte nemala nakúpené suroviny na samotnú tortu. Keby som si tortu objednala od ozajstnej cukrárky, vyšla by ma o polovicu lacnejšie. Ale tá by nebola odo mňa 🙂 a o to mi vlastne šlo.

Dva dni pred oslavou som si napiekla korpusy a začala som s prípravou sovičiek. Nafarbila som si fondán na potrebné farby a začala som formovať. Išlo to podstatne lepšie ako som čakala a s výsledkom som bola celkom spokojná. Deň pred oslavou šiel Paľo do nočnej (ako vždy keď ho najviac potrebujem, aby mi postrážil deti, aby som sa ja mohla venovať pečeniu torty). Mala som presný plán čo kedy budem robiť a snažila som sa ho dodržiavať. Dohodla som sa s fotografkou, ktorá mi už minule fotila detičky (Lucia Kindernay), že si príde odfotiť Lucku pri torte. Je to začínajúca fotografka a potrebovala si rozšíriť portfólio. O to viac som sa bála, že tortu celú pokazím, pretože to tak jednoducho býva. Čím viac sa snažíte, tým to horšie dopadne…

Celé poobedie som sa snažila pripraviť plnky a aj všetko, čo budem potrebovať, keď už budú deti spať a ja budem musieť byť po tichu. Plnky boli namiešané, deti som uložila do postelí a pustila som sa do práce. Dala som si náročnú úlohu a rozhodla som sa robiť poschodovú tortu, pretože som takú robila aj Tomáškovi. Najskôr som naplnila spodnú, obdĺžnikovú časť čokoládovou plnkou, potom vrchnú okrúhlu časť pribináčkovou plnkou s malinami. Čakala ma najťažšia úloha – potiahnuť tortu fondánom.

Piplala som sa s tým skoro hodinu, a zistila som, že na videách, ktoré sú na internete a slúžia ako návod, vyzerá všetko oveľa ľahšie ako v skutočnosti je. Ale keď som sa trochu potrápila, celkom sa mi to podarilo spraviť. Bolo vidno, že to nerobil skúsený človek, ale bola som s výsledkom spokojná. Nakoniec ma čakala ešte jedna úloha, dať torty na seba. Aj taký návod som si pozrela na internete a zdalo sami nepodsdtatné dávať tam nejaké paličky, a tak som ich len jednoducho na seba položila a tortu som dozdobila. S výsledkom som bola celkom spokojná a o jednej v noci som tortu uložila do chladničky. Ráno okolo pol ôsmej prišla fotografka, pretože nás ešte čakala 130km dlhá cesta k mojim rodičom, museli sme sa poponáhľať. Napísala som jej v akej farbe bude torta a ona doniesla pre Lucku oblečenie, aby spolu ladili. Úplne sa trafila. 🙂 Otvorila som chladničku a zistila som, že plnka v torte sa začína topiť a fondán sa začína skĺzavať dole. Vtedy som pochopila, načo tam tie paličky v návode dávali. 🙂 Tortu som ale podoprela a počas fotenia pekne držala. Po fotení som tortu naložila do krabice, pobalila veci a len čo Paľo prišiel domov, vydali sme sa na cestu k rodičom…