KLUB tehuliek (69): Pribudne ďalšia princeznička

Tehuľka Katarínka v 29. týždni: Mastíme si brušká

Dnes vám milí moji prezradím, koho nosím v brušku. Ešte vás však pár riadkov ponapínam.

Pôjdem prosiť kohútika?

Verím, že slniečko, ktoré pomaličky vylieza, vlialo do vás radosť a optimizmus a že po dlhej zime pôsobí na vás tak blahodarne ako na mňa.

Ja už sa tej jari naozaj neviem dočkať. A všimli ste si, ako sa už predlžujú dni? Hlavne ráno, pretože môj syn mi nikdy nezabudne oznámiť: „Mami, už zhasli lampy“.

Problém je, že je celkom nekompromisný a túto super novinu mi oznamuje čím ďalej, tým skôr. A ja mám niektoré rána naozaj pocit, že ako Nastenka z Mrázika pôjdem prosiť kohútika, nech ešte nekikiríka a slniečko, nech ešte nevychádza. Naozaj by som si potrebovala pospať trošku dlhšie ako do šiestej.

Aj Kubko má v brušku bábo

Minulý týždeň sme boli opäť bez „nášho“ tatinka, a tak sme si s Kubkom bačovali sami. Ale dá sa povedať, že už sme obaja na to zvyknutí, keďže na služobné cesty chodí pomerne často.

Dohodli sme sa, že si ich bude plánovať práve teraz, aby potom, keď sa narodí bábätko, bol doma. S Kubinom sme už zohratý tím, dokonca až tak, že už aj on „má v brušku bábätko“. Darmo mu vysvetľujem, že to majú len maminky, on sa rozhodol, že ma v tom jednoducho samú nenechá.

A tak, keď ma vidí, ako si olejujem bruško, už aj leží vedľa mňa s vyhrnutým tričkom a musím nakvapkať olej aj jemu :). A tak si takto spolu mastíme brušká.

Prečítajte si tiež:

Pes priateľ dojčaťa?
Opaľovanie v tehotenstve

Koč je nachystaný

V sobotu bol môj priateľ doma, a tak sme ten jeden deň využili úplne naplno a vybavili sme, všetko, čo sme potrebovali. A jednou z vecí bola aj kúpa kočíka.

Som typ človeka, čo má rád veci nachystané a nezháňa na poslednú chvíľu, a tak sa tomu veľmi teším a konečne môžem pokojne spávať. Kočík sme kúpili použitý cez inzerát, keďže ten, ktorý sme mali pri Kubkovi, sme predali a teraz už nevidím zmysel dávať tak strašne veľa peňazí za nový kočík, ako keď som čakala prvé bábo.

Je krásny, ľahko sa s ním manipuluje, je spratný a hlavne je červeno-šedý, takže tadáááá – princezná má nachystaný svoj koč :). Áno, áno bude to dievča. Tešíme sa:).

Havovia:))

Trenažér na čerstvú maminu

No a mimo tehotenstva som si za uplynulé týždne mohla vyskúšať, ako je to byť opäť „čerstvou“ mamičkou.

Keďže sa našej fenke Bessy narodili šteniatka, tak som si opäť nacvičila, všetko čo k materstvu patrí – prebdené noci, plač, prvé príkrmy, prerezávanie zúbkov, „odplienkovávanie“ a nekonečné pranie – samozrejme, to bol taký intenzívny rýchlokurz, ktorý trval len osem týždňov.

Teraz už má každé naše šteniatko nový domov, a tak verím, že sa majú dobre. Musím priznať, že mi aj trošku chýbajú, no teraz sa už musím sústrediť na to moje mláďatko, ktoré sa už u nás čoskoro zabýva.
Prajem krásne slnečné dni a čítame sa o týždeň.

Katarína je už v 29. týždni

Tehuľka Kristína v 40. týždni: Pred pôrodom na bicykel

Pomaly sa blíži koniec 40. týždňa a ja som stále v jednom kuse. Teda zatiaľ pevne verím, že keď budete čítať tieto riadky, tak už budem mať maličkú u seba a s manželom sa budeme tešiť z toho, že sa z nás konečne stali rodičia.

Slnko nás vytiahlo von

Ale zatiaľ som teda stále kinderko alebo matrioška. Čakanie na nášho drobčeka je rovnaké, ale konečne ho aspoň troška začalo spríjemňovať slniečko, čo sme samozrejme s manželom hneď v nedeľu využili a šli sme sa troška pobicyklovať po meste.

Bolo to skvelé, na chvíľu som zasa raz zabudla na to, že som tehotná a poriadne som si to užila. Následne som si síce musela vypočuť zopár komentárov, ktoré ako inak moje správanie neschvaľovali, ale je mi to jedno.

Ak som šťastná ja, je šťastná aj maličká, a tak to má byť. Samozrejme, že sa trasa aj rýchlosť museli prispôsobiť môjmu stavu, ale bolo to skvelé.

Takto som si to užila, teda my obe:)

Ešte ďalšie otázky a nezdržím sa

Musím sa priznať, že posledných pár dní bolo pre mňa veľmi ťažkých. Nejako som to prestávala zvládať a dostala som sa do stavu, že už mám všetkého plné zuby. Akýkoľvek komentár k mojej osobe alebo k mojej činnosti ma vytáča do nepríčetná.

A na otázku, či ešte nerodím, mám chuť danému človeku jednu vraziť. Myslím to vážne a naozaj normálne použijem fyzické násilie :). Viem je to hrozné, ale ľudia dokážu byť tak otravní a ani troška im nedochádza, že ak sa spýta denne päť či šesť ľudí na to, či už rodím, tak to už asi začína byť neúnosné.

Hlavne každý ma pozná a vie, že ešte ani malá nebude poriadne na svete a na facebooku už bude jej fotka :).

Nálada sa mi vracia…

.Pomaly sa však z toho dostávam a vracia sa mi dobrá nálada. Len to ešte chvíľku potrvá, hlavne musím teraz na konci myslieť pozitívne. Čo sa samozrejme aj snažím a naučiť sa ignorovať ľudí a nebrať si tak k srdcu všetky priblblé komentáre.

Zasa raz som sa vám troška posťažovala, ale verím, že to už dlho nebude trvať a plná eufórie a radosti vám budem opisovať svoj pôrod s dulou a to, aký neuveriteľný zážitok to pre mňa bol. Verím totiž, že presne taký pôrod mať budem.

Majte sa krásne a držte palce nech neprenášam.
Kristína

Kristína je už v 40. týždni, držte palce nech neprenáša.

Katka: Konečne spím

Taká pohodička sa niesla minulým týždňom, že až musím loviť v pamäti, čo takého sme zažili. Okrem toho, že sme sa poctivo stretávali s našimi malými kamošmi, boli sme na karnevale a navštívili sme aj zvieratkovskú farmu.

Maska si našla mňa:)

Na karneval som sa veľmi tešila. V hlave som si pripravovala plány, ako Nelke vyrobím masku.
Pôvodne som rozmýšľala nad lienkou. Natiahla by som jej červené pančušky, červené šatôčky a z výkresu a krepového papiera by som jej spravila červené krídelká a čierne bodky.

Deň pred karnevalom sme teda zašli do papiernictva a kým pani predavačka rolovala výkresy, ja som sa obzerala po obchode a tovare. A zrazu som ich uvidela. Nádherné fialovo-trblietavé krídelká motýlika, tykadielka a ešte aj „zázračná“ palička k tomu. A za super cenu – 4 eurá.

Tak som hneď zrušila predavačku, nech tie výkresy ani neroluje, že som práve masku pre svoju dcéru našla. Viem, že ručne vyrobená maska má väčšiu hodnotu a za iných okolností by som ju určite spravila sama. no, úprimne vám poviem, bola som lenivá stráviť nad tým ďalšie hodiny.

Z lienky bol motýľ

Lepenie, farbenie a nakoniec ešte hútať nad tým, ako to tam vôbec „namontovať“. To všetko by mi zobralo veľa energie a času a neviete si predstaviť, aká som rada, keď malá zaspí a ja si môžem spokojne kuknúť telku. A hoci v nej nič nedávajú, ja som rada za ten pokoj a kúsok času pre seba. Tak veru, aj taká som. Uprednostnila som čas oddychu pred výrobou masky pre Nelušu.

No aj tak bola herečka. Maska motýlika jej sekla a bol to môj najmilší motýlik na svete. Na moje počudovanie si krídla ani nestrhávala a tykadlá tiež ostali v celku. Len palička si to odniesla hneď, len čo sme prišli z papiernictva domov. A kým sme išli na karneval, musela som ju dvakrát lepiť. Nelke sa jednoznačne protivil ten motýlik na jej konci.

Atmosféra na karnevalu bola skvelá. Kopec detí v maskách, tancovanie, spievanie, hry – to všetko bolo jeho súčasťou. Len priestory boli malé alebo nás priveľa. Len čo bolo po hudobnej škôlke, už sme sa aj poberali domov. Na ten deň nám to určite stačilo.

Skúste naše jarné tvorivé tipy:

Užite si s deťmi sviatky jari
Vyrobte si pôvabné jarné pohľadnice
Vyrobte si s Mackou: Kvetinový záves
Pestrobarevné vtáčiky

Zverinec aj s krokodílom

Ďalším oživením bola návšteva zvieracej farmy. Je len kúsok od nás a majú tam obrovský zverinec. Od klasických zvieratiek, ako psy, mačky, husy, kačky, zajace, kone, prasiatka, somáriky, kozičky, pávy..až po exotické ako ťava, lama, opičky alebo aj krokodíl.

Bolo tam nádherne. Areál bol veľký. Počasie bolo slnečné, len zem bola ešte mokrá. Takže sme dávali pozor, kam stúpame.

Ešte by som tam určite chcela ísť, lebo Nelke sa tam páčilo. Najviac ju zaujali psy, zajace, kone, somáriky a kozičky. Ale určite tam vyrazíme, až keď bude sucho a snáď, keď už bude aj sama chodiť. Lebo takto sme ju museli mať na rukách, alebo sme robili mini kroky a všetko nám stráááášne dlho trvalo, kým sme sa presunuli od jedných zvieratiek k druhým.

Víkend bol krásne slnečný. Čas aj na našu záhradku. Nijak extra sme to ešte nepreháňali, no už sme vybrali záhradný nábytok a hojdačku.

Takže prvá poobedná kávička na teraske je už za nami. V nedeľu sme ešte poobstrihávali konáriky zo stromov a suché trávy. Teraz už nič nebráni našej zeleni, aby opäť pučala, rástla a zazelenila sa.

Na farme

Spánku pomohla kniha

A možno ste aj zvedaví, ako Nelka prežíva „samotku“. Môžme sláviť úspechy a konečne môžem povedať, že v noci SPÍM. Bez toho, aby som sa budila na každý Nelkin pohyb, otočenie či zamrnčanie.

Osobne to, že sme ju dali do inej izby, je pre mňa úžasné. Úžasné z toho pohľadu, že konečne si v spánku viem aj oddýchnuť.
A čo Nelka? Okrem toho, že som ju úspešne naučila zaspávať samú, snažím sa aj o to, aby prespala celú noc.

Našťastie sa mi dostala do rúk veľmi dobrá kniha o spánku. Je to manuál, ako naučiť deti spať a prespať celú noc. Otvorila mi oči a pochopila som, že to, čo som predtým považovala za bežné a normálne, v skutočnosti tak nie je a nemusí byť.

Rodičia nie sú povinní a nemalo by to byť ani samozrejmé, aby k dieťaťu v noci vstávali 2 či 5krát (pokiaľ má vyše pol roka). V knihe je aj niekoľko tipov a cenných rád, ako pomôcť rodičom pri nepokojnom spánku ich dieťaťa. Napríklad, nám stačilo upraviť len čas spania počas dňa.

Tak ako som písala, že som Nelke zrušila spanie 3krát za deň a ponechala jej len 2krát, bolo správne. Zlý však bol čas spania. Po náprave, nám Nelka prespí do šiestej rána, kedy jej dávam prvýkrát za noc mlieko a potom ešte na hodinu dve zaspí.

Pá pá

Foto: Braňo Herchl