23. 3. 2017  |  Meniny: Adrián

KLUB tehuliek (104): Prúžkované radosti

Beátka sa ocitla na začiatku tretieho trimestra a premýšľa, ako zabráni tomu, aby príbuzenstvo jej synčeka veľmi nerozmaznalo. Obavy z pôrodu si príliš nepripúšťa, nejako to proste bude. Svoje problémy sa snaží brať s humorom, veď komu by sa nehodila mapa všetkých verejných WC? Rudy sa mohla šťastne rozlúčiť s umelým mliekom a všetko sa konečne začína uberať správnym smerom. Dokonca objavila i návod na spoločné porozumenie.
foto: Fotoprome.cz

Tehuľka Beátka: Tak to má byť

Už som v začiatku tretieho trimestra, mám pred sebou poslednú fázu tehotenstva. Neuveriteľne to letí. Zaujímavé na tom je, že niektoré mamičky vravia, ako tehotenstvo dlho trvá, že je to neskutočne a nekonečne dlhý čas, pri ktorom počítajú deň za dňom... a u mňa je to práve naopak. Tak ako mi celý život prechádza pomedzi prsty neuveriteľne rýchlo, tak je to aj s obdobím môjho tehotenstva.

Chcela by som si tehotenstvo viac užiť, keď si však uvedomím, že o chvíľku bude naše malé bábätko medzi nami, tak tomu nechcem ani veriť. No nie aby ste to pochopili zle, my sa na nášho synčeka tešíme. Maroš tú veľkú radosť prežíva opäť a tak, ako sa teší z dcérky, ktorá je neuveriteľne zlatá, tak sa teší aj na synčeka. O starých rodičoch ani nehovorím.

V rodine máme synovca, ktorý má 3 roky. Dedko ho rozmaznáva tak, že to slovo je už slabé, a povedal, že tak bude aj naše. Povedala som, že v žiadnom prípade. Tu však nastáva problém, pretože nechcem ocka obrať o tú lásku, čo dáva nám všetkým a ešte väčšiu chce dávať vnúčatám, samozrejme, že aj mamka, ale tá to berie reálnejšie. Dá dieťaťu všetko, čo môže, no má určité hranice, ocko však nie. No tak uvidíme, ako budeme zápasiť. Zvládneme to v pohode. Výhodou je, že bývame samostatne, aj keď v jednom meste.

Všade čítam, že v tomto období si mamička začína uvedomovať obavy z pôrodu. Ja to akosi neriešim, beriem to tak, že to tak má byť. Ja sa skôr bojím, aby moja choroba neprešla na malého a aby sa to neprejavilo pri pôrode, pretože je to jedno z najhorších štádií... kde u matky môže dôjsť až k tomu najhoršiemu. Predsa tomu nebudem veriť. Teším sa na všetko, ako aj na každý deň, ktorý bol, je a príde.

Veľmi rýchlo sa mi zväčšuje bruško a hrudník, ale ten menej. Pri pohľade na mňa zozadu nikto nezistí, že som už v takom stave, len keď sa otočím, vidieť krásne bruško. Veľa mamičiek mi vraví, že väčšina ľudí sa chce dotknúť ich bruška, obzerajú si ich. Našťastie, mne sa to ešte nestalo. Rodinu do toho kruhu nepočítam, to sú moji a to mi nevadí. Im odpoviem na všetko, čo sa ohľadom tehotenstva, môjho stavu, zdravia týka. Inak si to väčšinou nechám pre seba.

Prečítajte si tiež:

Starostlivosť o pleť v tehotenstve
Ako na to, aby bol partner pri pôrode pomocou, a nie príťažou
Tehotenské otázky zo zákulisia

Pretože dieťatko rastie, je to dôsledok, že sa mi aj ťažšie dýcha a som viac unavená. No ľahnúť si nepôjdem, to som vám už písala, že si neviem len tak oddýchnuť a odpočívať. No budem musieť, pretože to začína byť silnejšie ako ja. Vždy som spávala málo, ale teraz je to ešte horšie. Bdiem skoro celú noc, je to taká „dlouhá noc“. Maličký sa veľmi krásne pohybuje, točí a asi hrá aj futbal. Najmilšie je, ak je tichučko a počas rozhovoru na skype s Marošom sa začne ozývať, točiť... už asi vie, že to je jeho tatko.

Pociťujem, že malý je uložený úplne dole, a pravdepodobne mám aj preto neskutočné bolesti v podbruší. Už sa aj obávam, či to je normálne, alebo nie a nebodaj aby to nesúviselo ešte aj s mojím zdravotným problémom. Tento týždeň som tri dni a noci prebdela viac na toalete, k tomu sa pridružili bolesti, vracanie. Môže to byť spojené aj s pálením záhy, ktoré je viac-menej normálne, ale nie až v takom stave. Všímam si aj časté zmeny ako opuch nôh. Na WC chodím viac ako dosť. Už môžem napísať aj diplomovú prácu o tom, kde všade sa nachádzajú toalety a v akom sú stave :-D. Aj tak sa však snažím piť dostatočné množstvo vody. Vodu si beriem aj do spálne. Veď som stále smädná :-D.

Napriek tomu sa snažím by pokojná, vždy v pohode a s úsmevom na tvári, ale úprimným a nenúteným. Viac mi chutí jesť. Stále je to však tak, že chuť mám a keď mám ísť jesť, tak po 3 hltoch už mám dosť. Preto musím jesť úplne pomaly, inak mi to ani choroba nedovolí. A vždy si musím vzorne pripraviť to, čo môžem zjesť. Najhoršie na boli tie tri dni, keď som bola prevažne na toalete. V takom prípade ma vedeli naštartovať len infúzie, ktoré teraz nemôžem. Telo nevie v takom stave prijať žiadne jedlo, potravinu ani len čistú vodu.

Čo však teraz, keď dieťatko nemôže byť bez stravy? Tak som sa snažila nasilu dávať po malých kúskoch niečo do seba aj keď nie všetko vo mne ostalo. A teraz je to tak, že veľmi pomaly jem maličké porcie, v pokoji, bez náhlenia a každý hlt poriadne rozhryziem. Rodina je rada, že jem, ale keď ma vidia, hovoria, že jem ako spomalený film alebo akoby mi to vôbec nechutilo, akoby som jedla nasilu.

Energie však mám na rozdávanie, ak si odmyslím únavu. Všetko v byte upratujem, prerábam, zariaďujem, umývam, a to sa snažím aj u svojich rodičov. Prídem k nim a nesadnem si, ale hľadám niečo, čo by som mohla robiť. Viac chodím aj na prechádzky, no už sú kratšie. Nastane únava, oťažejú nohy, obleje ma pot z horúčavy. Tie tri dni som však nikde nebola. Aj napriek tomu chodím von, pretože mám dobrý pocit. Maroš konečne príde o týždeň domov, už sa nevieme dočkať. Potom pôjdeme aj s jeho dcérkou niekam na víkend, trošku relaxovať, oddýchnuť si. Tešíme sa každý deň.

Beátka

Beátka je práve ve 28. týždni tehotenstva. Prečítajte si viac o vývoji plodu a tehotenských zmenách v tomto týždni.


Mamička Rudy: Zvládli sme to!

Huráá, ja dojčím! Tak túto vetu si opakujem denne niekoľkokrát. Minulý týždeň sme boli so Šimonom na kontrole u detskej lekárky a keďže chlapík poriadne pribral, tak môžem už iba dojčiť. Tradááááá, zbohom, umelé mlieko! Musím sa priznať, že som na seba veľmi pyšná, že sme túto neľahkú cestu nakoniec úspešne so Šimonom zvládli.

Apropo, prehliadka u detskej lekárky. Bola to veľká sláva. Išiel s nami aj Quentin, aby sa ukázal aj on u lekárky a vypočul si, ako nám to bábätko pekne rastie. Všetci traja sme sa obliekli do našej obľúbenej prúžkovanej módy, kde sme za náš outfit zožali veľké ovácie nielen od Šimonovej doktorky, ale aj od iných, ktorí sa prišli na „zvláštnu“ rodinku pozrieť. Účel bol teda splnený a teraz si nás určite už pani doktora zapamätá a nebudeme len sivý dav. :-) Doktorka nás poslala aj na preventívnu prehliadku bedrových kĺbov, tak sa mi to zdá ako začínajúci sa kolotoč všetkých možných preventívnych vyšetrení. Dúfam, že ich bude čo najmenej.

Som totiž nešofér. Je pravda, že ak je akútna kríza, tak to dám, ale so svojím extrémne negatívnym prístupom k automobilu sa snažím šoférovaniu vyhnúť, ako to len ide. Som teda odkázaná na pomoc ostatných, aby mi robili taxikárov a vozili ma na vyšetrenia, keďže ešte nie sme so Šimonom až taká zabehnutá dvojica. Naozaj netuším, ako to robila moja mama voľakedy, ale súčasnosti to bez auta ide ťažko. Šimon si na nosič ešte nezvykol, zatiaľ s ním ešte nie je kamarát a naťahovať sa s celým kočíkom sama v bratislavskej MHD je pre mňa momentálne po cisárskom reze nemysliteľné. Zvláštne, ako človek zrazu ostane nesamostatný. Musím sa priznať, že mi to začína dosť liezť na nervy. Tak som zvedavá, či sa do šoférovania dokopem, alebo si zvyknem. :-)

Prečítajte si tiež:

Ako zapojiť správne svaly bábätiek
Čo všetko dokáže novorodenec
Ako zapojiť otecka?

Pozitívna správa tohto týždňa ešte je, že sa nám začína črtať rutina. Je to iba veľmi jemný obrys, ale už dosahujeme prvé úspechy. Pochopili sme sa so Šimonom, že kočík je fajn a dobre sa v ňom spinká. A keďže mám dosť uplakané bábätko, tak kočíkujem, koľko sa len dá, lebo je ticho. Krásne dlhé ticho mi naozaj začína chýbať. Šimon buď plače, alebo ak sa mu niečo nepáči, tak si tak po svojom nadáva a vydáva rôzne zvuky. No, dúfam, že ho to čoskoro prejde a nezostane taký „ubrblaný“.

Každopádne však musím povedať, že naše spoločné žitie sa z týždňa na týždeň zlepšuje. Postupne si nachádzame spoločnú reč a ja zisťujem, čo vlastne Šimon svojím plačom hovorí. Prichádzam na rôzne „vychytávky“, ako Šimona uspať, ako ho upokojiť... Zatiaľ som stále ešte v rovine poloamatéra, ale verím v to, že čoskoro budem v profesionálnej lige.

Prajem všetkým krásny jesenný deň.

Rudy a Šimon

 

12. 11. 2013Klub Těhuliek

Všechny články blogera

Stránky

Naposledy navštívené